Európska komisia pripravila návrh reformy trhu s vínom, ktorý má prejsť už iba vrcholovými politickými orgánmi EÚ – radou ministrov a Európskym parlamentom. Bruselskí úradníci vyhlasujú, že aj táto reforma je ďalší krok k naprávaniu pokrivených nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré nemajú s podnikaním na voľnom trhu nič spoločné. Áno, sčasti pravdu majú. Niektoré novinky tento cieľ sledujú. No do reformy sa dostali aj návrhy, ktoré s rovnosťou podnikateľských šancí nič nemajú. Sú výsledok politických obchodov medzi záujmovými skupinami.

Je dobré, že Brusel chce zobrať tučné dotácie na vypaľovanie prebytkových vín či ich vývoz do tretích krajín. Veď prečo sa majú Európania francúzskym, talianskym alebo španielskym vinárom skladať na „poupratovanie“ vína, ktoré už vypiť nevládzu. Ak južania doteraz víno vyrábali bez toho, aby prihliadali na reálne potreby trhu, je v poriadku, že sa to zastaví. Brusel chce usporené peniaze z dotovania prebytkov využiť radšej na podporu mladých začínajúcich vinárov, na čiastočne preplácanie poistiek proti suchu či ľadovcom a na marketingovú podporu európskych vín mimo únie. Dobre, tiež sú to dotácie, ale je to aspoň pokrok v rámci pokrivených európskych agromantinelov.

Problém je v takzvanej politickej kompenzácii, ktorú Brusel ponúkol dotknutým južným krajinám. V podobe návrhu zákazu dosládzať vína repným cukrom. Čo je jednoznačne problém severnejšie položených krajín ako Nemecko, Česko či Slovensko, ktorým príroda nedopriala toľko slnka ako Talianom a Španielom. Koniec dotovania južanských prebytkov výmenou za koniec repného cukru v severských vínach je férový barter len zdanlivo. Prečo? Lebo dotácie nadprodukcie sú obskúrnosť aj v rámci obskúrnych dotácií. Dosládzanie je vec chuti – ak sa jemným bruselským jazýčkom takéto víno neráči, nech ho nepijú. Ale nech sa nehrajú na somelierov s právomocou rozhodovať, aké vína majú vlastne európski spotrebitelia konzumovať.

Navyše, starosť o chuťové poháriky Európanov je len priehľadný trik, ako južným krajinám čiastočne vykompenzovať dotovanie nadprodukcie. Severné krajiny budú musieť nahradiť repný cukor muštom, pochopiteľne, najmä z juhu Európy. A ten je drahší ako cukor. A to južania do jeho cien zatiaľ nepremietajú fakt, že konkurenčné využívanie cukru odrazu zmizne. A tak – o aký barterový obchod vlastne ide? Krajiny na severnejšom konci Európy prebytky neprodukovali a neoberali rozpočet únie ani o žiadne destilačné dotácie. Teraz sa majú južným producentom poskladať na to, že nebudú trhy zaplavovať lacným prebytkovým vínom. A čo takto zrušiť nezmyselné dotovanie prebytkov a nechať na spotrebiteľovi, aby si sám vybral, aké víno chce piť? Nebol by to síce európsky kompromis ako vyšitý, ale dalo by sa to nazvať reformou.

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.