Spor o Špeciálny súd, ktorý súdi organizovaný zločin, korupciu a trestné činy verejných funkcionárov, sa dostal bližšie k rozuzleniu. Pred Ústavným súdom v Košiciach sa dnes konalo prvé verejné zasadnutie, na ktorom sa preberal návrh koaličných poslancov na jeho zrušenie.

Ústavný súd pojednávanie odročil na 20. mája. Nemožno vylúčiť, že už vtedy padne záverečné rozhodnutie. O zrušenie Špeciálneho súdu sa dlhodobo usiluje minister spravodlivosti Štefan Harabin. Návrh nominanta ĽS-HZDS však nepodporila najsilnejšia strana Smer-SD premiéra Roberta Fica.

Predovšetkým poslanci ĽS-HZDS sa preto s návrhom na zrušenie súdu obrátili na Ústavný súd. Poslanci žiadajú preskúmať aj to, či bolo v súlade s ústavou zriadiť Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorá Špeciálnemu súdu predkladá obžaloby.

Ak by bol Špeciálny súd zrušený na základe verdiktu ústavných sudcov, desiatky odsúdených osôb by mohli žiadať obnovenie procesov. Týkať by sa to mohlo napríklad kyselinárskeho gangu, vrahov z kauzy Devín banky či tunelárov nebankových spoločností.

PREČÍTAJTE SI:

• Los federalos na Slovensku (blog Transparency Int. o Špeciálnom súde)

Okrem samotného zriadenia Špeciálneho súdu zákonom z roku 2003 poslanci ĽS-HZDS kritizovali najmä funkčné príplatky špeciálnych sudcov. Špeciálni sudcovia majú nárok na príplatok k bežnému sudcovskému platu vo výške šesťnásobku priemernej mzdy. Ich platy sú tak viac ako dvojnásobne vyššie ako mzdy bežných okresných a krajských sudcov.

Zástupca poslancov, advokát Dušan Repák, ďalej namietal, že špeciálni sudcovia sa musia podrobovať previerkam Národného bezpečnostného úradu. Prostredníctvom možnosti odňať sudcovi previerku je podľa neho ohrozená nezávislosť špeciálnych sudcov. „Môže dochádzať k vynucovaniu si rozhodnutí v súlade so záujmami výkonnej moci,“ tvrdil D. Repák.

Zástupca Národnej rady Radoslav Procházka oponoval, že sudcovia sa voči rozhodnutiam NBÚ môžu brániť na Najvyššom súde. Ten je podľa neho garantom, aby výkonná moc nemohla svojvoľne zasahovať do súdnictva. Vo svojom podaní tiež namietal, že ak by Ústavný súd inštitúciu zrušil, ochrancovia ústavy by si tým prisvojili práva zákonodarcov. Pravicová koalícia v roku 2003 odôvodňovala vznik Špeciálneho súdu s celoslovenskou pôsobnosťou potrebou zabrániť prípadným lokálnym väzbám mafie na miestnych sudcov.

Rozhodovanie o Špeciálnom súde tiež súvisí s prijímaním rozsiahlych noviel trestných kódexov. Vláda vlani v apríli prerušila rokovanie o trestných zákonoch práve kvôli tomu, aby si počkala na rozhodnutie Ústavného súdu. Z rovnakého dôvodu je pre previazanosť s trestným právom zastavená aj novela konkurzného zákona. Tá by mala napríklad umožniť veriteľom jednoduchšie podávať návrhy na konkurzy svojich dlžníkov.

Foto na titulke - Flickr.com

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.