Sociálnu starostlivosť o seniorov nemožno oddeliť od zdravotnej. Každý klient v domove sociálnej starostlivosti má zdravotný problém a vekom sa ich nabaľuje čoraz viac. „Okrem zdravotných poisťovní je to každému zrejmé,“ tvrdí manažérka projektu Seniorville Jana Hrebíková.

Tretina klientov v Jablonovom má zdravotné postihnutie, ďalšia tretina je úplne imobilná. Zdravotné sestry z externej agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti by museli do Seniorvillu chodiť päťkrát denne. Preto si zriadili vlastnú.

Spĺňajú tak podmienku, aby s nimi zdravotné poisťovne uzatvorili zmluvu. Až na jednu výnimku však žiadna nechce rokovať. „Odvolávajú sa na to, že sieť v Bratislavskom samosprávnom kraji je naplnená a že ďalšia agentúra nie je potrebná,“ tvrdí.

O tom, že starostlivosť o seniorov so zdravotnými problémami dá zabrať, vie hovoriť i šéfka súkromného domova dôchodcov vo Voderadoch Monika Lovasová. Najmä traja imobilní z dvadsiatky klientov potrebujú špeciálnu opateru – viac takýchto seniorov by deväťčlenný personál nezvládol.

Preto pri prijímaní klienta prihliadajú, či sa dokáže samostatne pohybovať. M. Lovasová dodáva, že denne do domova zatelefonuje päť ľudí, ktorí pre nevládnych rodičov hľadajú zariadenie schopné dlhodobej starostlivosti.

Aj zákon o sociálnych službách, ktorý má platiť od januára budúceho roka, naďalej podporuje súčasný stav, keď domovy dôchodcov uprednostňujú ľudí v lepšej fyzickej kondícii. Riaditeľ Spišskej katolíckej charity Pavol Vilček si myslí, že zariadenia sa budú brániť klientom s ťažšími stavmi.

Náklady na klienta, ktorý potrebuje kompletnú starostlivosť, sú, pochopiteľne, vyššie. Návrh zákona preto definuje šesť stupňov odkázanosti osoby na pomoc iných.

A podľa toho určuje výšku mesačného príspevku na 60 až 360 eur. Napriek tomu sa podľa P. Vilčeka môžu v najvyššej skupine stretnúť seniori, ktorí poskytovateľa sociálnej starostlivosti finančne zaťažujú nerovnako.

Ako príklad uvádza klienta s mentálnym postihnutím, ktorý „o sebe nevie“, a klienta na lôžku, ktorý denne potrebuje nové obväzy, katétre a ďalší zdravotnícky materiál. Na oboch je príspevok samosprávy v konečnom dôsledku rovnaký. „Návrh nového zákona opäť vôbec nemotivuje postarať sa o tých, ktorí to najviac potrebujú,“ mieni P. Vilček.