Premiér Robert Fico sa pred pár týždňami na celoslovenskom stretnutí lesníkov vo Zvolene pochlapil. Vyhlásil, že vláda zachráni štátny podnik Lesy SR, ktorému kríza znižuje odbyt dreva a tlačí ceny dolu. Ako keby nebolo dosť problémov s atakmi podkôrnika. Firma pritom trpí i vnútornými neduhmi.

Neefektívne gazdovanie štátnych manažérov ju dohnalo k skresávaniu výplat a obmedzovaniu pracovného času. Aby sa oddialil pád. Predseda vlády prísne upozornil, že podnik, obhospodarujúci vyše polovicu lesov v krajine, dostane štátnu pôžičku 66 miliónov eur, až keď zefektívni hospodárenie.

Čo nebude jednoduché pri diktovaní politických objednávok. Nejde len o to, že politici bránia manažmentu Lesov SR robiť racionalizačné prepúšťanie. V pozadí sú aj kšefty so štátnym drevom, ktoré priniesli profit priekupníckym firmám blízkym ľuďom zo strán vládnej koalície. No zároveň odlievali zo štátnej firmy časť jej potenciálnych ziskov, ktoré mohla mať v rezerve na horšie časy.

Stranícka firma

Pri zakladaní Lesov SR koncom roka 1999 vstúpil do hry Protimonopolný úrad SR. Podľa neho 60 percent dreva môže predávať banskobystrické generálne riaditeľstvo, zvyšok mal zostať v kompetencii jednotlivých lesníckych závodov. Úrad chcel po zlúčení niekoľkých štátnych podnikov zabrániť takmer monopolnému postaveniu na trhu s drevom. Efekt, ktorý rozhodnutie prinieslo, trhu nepomohol. Lesy SR s ročným obchodom na úrovni štyroch miliónov kubických metrov dreva boli stále nastavovačom ceny pre celý trh. Verdikt skôr zmobilizoval množstvo záujmových skupín, ktoré cez svoje známosti s politikmi v roztrieštenom podniku hľadali šance na zárobok.

Situácia sa vyhrotila po voľbách v roku 2006. Lesy SR ako politické léno dostali ľudia z ĽS--HZDS, ale miesta riaditeľov závodov sa stali predmetom licitácie všetkých vládnych strán. Lesné závody sa delili podľa dohodnutého kľúča. Sám generálny riaditeľ mal na podriadených malý dosah. Akékoľvek dosadenie človeka riadiaceho jeden z 26 závodov muselo byť odsúhlasené stranami. Po nástupe vlády Roberta Fica sa na lesných závodoch vymenili dve tretiny riaditeľov.

Generálny riaditeľ Jozef Minďáš na otázku TRENDU, či musí politicky konzultovať výmeny podriadených, odpovedal stroho: „Bez komentára.“ Prečo záleží politikom, aby mali vlastných riaditeľov závodov? „Neodpoviem. Pohnútky môžu byť rôzne,“ odbil otázky. Ale pripúšťa, že v podniku nebol pán. Vedenie nemohlo závodom hovoriť do štyridsiatich percent obchodu. „Nemohol som závodom zakázať predávať drevo niektorej firme alebo hovoriť do ceny,“ tvrdí. Generálne riaditeľstvo podniku dodávalo kľúčovým odberateľom priamo – celulózkam, najväčším pílam. Riaditelia závodov radi obchodovali cez sprostredkovateľov.

O všetkom dôležitom bol informovaný najvyšší politický splnomocnenec, Vladimír Mečiar. Ako poradca generálneho riaditeľa firmy pôsobí jeho zať, bývalý policajt, Ján Gálik. Môže sa generálny riaditeľ v takejto pozícii ako manažér cítiť komfortne? „Mám postačujúci komfort,“ odpovedal J. Minďáš.

Biznis pre priekupníkov

O machináciách v obchode s drevom, za ktorými stoja priekupnícke firmy spriaznené s politikmi, TRENDU porozprávali viacerí drevári i lesníci. Tak zo štátnych lesov, ako aj zo súkromného sektora. I keď zverejnenia svojich mien sa obávajú. Drevári sa boja o dodávky suroviny, Lesy SR sú najväčší producent v krajine. Ľudia zvnútra lesov sa zas boja o prácu. A pomstychtiví štátni úradníci majú páky aj na súkromných lesníkov. Aj oni sa totiž musia o svoje lesy starať podľa toho, ako im diktujú štátom schvaľované lesné hospodárske plány.

Politika sa do obchodu štátnych lesov miešala za každej vlády, ale v ostatných dvoch rokoch problém narastal. Biznis sa podľa lesníkov i odberateľov vrátil do konca minulého storočia, keď na trhu pôsobilo množstvo priekupníkov. Za drevo vôbec neplatili alebo sa snažili, prostredníctvom politických liniek, dostať čo najnižšiu cenu.

Potom sa to zlepšilo. Osobitne generálny riaditeľ z čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu Karol Vinš zaviedol vo firme dlhodobé zmluvy so seriózne platiacimi drevospracovateľmi a vo väčšej miere pribrzdil špekulantov. A tiež napriek tomu, že pravicová vláda zrušila dotácie do štátneho lesníctva, podnik sa vedel prepracovať k prvým vyšším ziskom. V roku 2004 firma zarobila rekordných skoro päť miliónov eur. No v ostatných rokoch opäť čoraz viac dreva zo závodov končilo v rukách priekupníkov a tí ho vyvážali. Súkromným vlastníkom lesov to prekážalo, lebo transakcie – hoci utajované – znižovali trhovú cenu. Drevospracovateľom to prekáža tiež. Lebo aj keď je počas krízy dreva priveľa, za lepších čias časť dreva odchádza do cudziny.

Neduhy potvrdzujú oficiálne dáta. Sila priekupníkov vzrastá. Zatiaľ čo v roku 2005 z celkových vývozov dreva v objeme 1,8 milióna lesníci sami vyviezli vyše 40 percent, z vývozov za predvlaňajší rok v objeme 1,5 milióna kubíkov to bola už len necelá pätina.

Nesedia ani zisky Lesov SR z posledných rokov. V lepšom predvlaňajšom roku napríklad ešte priemerná cena dreva išla hore o osem percent, na 47 eur za kubík. Stúpal aj samotný predaj – o deväť percent na vyše 3,9 milióna kubíkov. No zisk podniku zostal takmer nezmenený, na úrovni dva a pol milióna eur. „Prvoradým cieľom firmy nie je účtovný zisk. My sme predvlani niekoľkonásobne vyššie sumy ako bol samotný zisk, vložili do ochrany pred podkôrnikom či do budovania lesných ciest,“ argumentuje J. Minďáš. Prekvapivé je tiež to, že dnes sú Lesy SR v zlej situácii napriek rozbehnutým odpredajom prebytočných bytov či chát. Vlani i tento rok už z toho zinkasovali 19 miliónov eur.

600 kamiónov

Najvypuklejším prípadom machinácií so štátnym drevom sú vlaňajšie praktiky v odštepnom lesnom závode štátneho podniku v Liptovskom Hrádku. V polovici minulého roka Lesy SR informovali, že tamojším lesníkom chýbalo dvadsaťtisíc kubických metrov vyťaženého dreva. Bez stopy teda zmizlo približne šesťsto plne naložených kamiónov dreva v hodnote prevyšujúcej milión eur. A to navyše len v tomto závode nedobytné pohľadávky dosahujú štyri milióny eur.

Generálny riaditeľ odvolal šéfa hrádockého odštepného závodu Rudolfa Kučeríka a polícia pátra. Firmy, ktoré neplatili za drevo, J. Minďáš zverejniť nechce. „Nepovažujeme to za vhodné, pokiaľ polícia vyšetruje. Urobíme to po skončení vyšetrovania,“ hovorí. Nájsť spoločnosti, ktoré nakupovali bez platenia, môže byť komplikované. Podľa neoficiálnych informácií sa za kamióny, ktoré sa v lese nakladali, platilo priamo. Ľuďom mimo organizácií štátnych lesov. Podľa informácií TRENDU pritom R. Kučeríka do funkcie odporučila ešte za predchádzajúcej vlády strana ANO Pavla Ruska. Tento bývalý politik sám vlastní jednu menšiu pílu v Závade pri Lučenci. Z terajších vládnych strán R. Kučeríka neskôr podržal vo funkcii Smer-SD.

J. Minďáš tvrdí, že závod v Liptovskom Hrádku bol ojedinelý extrém. Príčinu, prečo k tomu došlo, vidí aj v tom, že okolité tatranské lesy značne poškodzuje podkôrnik, a ak chcú lesníci spomaľovať jeho šírenie, musia ťažiť a drevo predávať aj v čase nezáujmu. „Podkôrnik nás dostal do situácie, keď je pre nás dobrý každý odberateľ. Prípad Liptovský Hrádok to neospravedlňuje, no je to fakt,“ hovorí J. Minďáš. Žiaden z ostatných závodov individuálne také vysoké nedobytné pohľadávky podľa neho nemá. No okrem liptovskohrádockého riaditeľa odvolal ďalších štyroch šéfov lesných závodov. Spomedzi tých, čo prišli s terajšou vládou. Prečo boli odvolaní, generálny riaditeľ spresniť nechce. „Nezabezpečovali požadované výsledky hospodárenia. Iba toľko poviem,“ dodáva J. Minďáš.

Politické putá

Politici neškodia len v obchode s drevom. Najvyšší štátni manažéri majú zviazané ruky. Snahu prepustiť päťstovku ľudí minulý rok zablokovali podľa informácií TRENDU práve politici. Riaditeľ podniku to berie na seba. Tvrdí, že vedenie si uvedomilo, že prepúšťaní v SR je priveľa. A tak sa štátny podnik nepripojil. Ostalo v ňom vyše štyritisíc zamestnancov. Všetkým znížili platy o pätinu a skrátili pracovný čas na tridsať hodín týždenne. Podľa stratégie budú odchádzať iba penzisti a do firmy nebudú brať nových ľudí. J. Minďáš tvrdí, že na dôchodok sa chystajú silné ročníky. V najbližších troch rokoch by to malo byť približne sedemsto pracovníkov.

Nebol to jediný zásah zhora. Minulý rok poslanci národnej rady prikázali firme odviesť do rozpočtu 6,6 milióna eur na dotácie farmárom. V čase problémov vo vlastnom biznise to mohol urobiť len za cenu zhoršenia vlastnej finančnej situácie. Z VÚB si dohodol kontokorentný úver vo výške 23 miliónov eur. Doteraz z toho pre farmárov a aj na plnenie vlastných domácich úloh v ochrane lesa pred podkôrnikom vyčerpal 17 miliónov eur. „Odvod na farmárske dotácie sme museli splniť, tak ako rozhodol parlament. Môžeme naozaj len polemizovať, že my lesníci by sme tie peniaze vedeli využiť lepšie,“ hovorí J. Minďáš.

Záchranné práce

Manažéri Lesov SR sa musia pustiť do záchranárskych opatrení. Podľa očakávaní vedenia firma vykáže tento rok stratu vyše pätnásť miliónov eur a na budúci rok dokonca takmer 23 miliónov eur. Už dvakrát stála pred akútnou hotovostnou krízou. Podľa informácií TRENDU pomáhal peniaze zháňať sám minister pôdohospodárstva Stanislav Becík. Intervenoval u najväčších spracovateľov dreva. Cieľ bol získať vopred peniaze za drevo, ktoré ešte stojí v hore.

Pomohla ružomberská celulózka Mondi SCP, ktorá berie od podniku ročne skoro milión kubíkov dreva. Lesom SR už dvakrát zaplatila za drevo na tri mesiace vopred. No má z toho aj výhody. Od štátnych lesov má každý jeden kubík vlákninového dreva za 32,50 €, i keď hrúbka dodaných kmeňov môže byť do 60 centimetrov. Čo sa oplatí. Ostatné dve celulózky – v Štúrove a vo Vranove – platia Lesom SR za kubík vlákninového dreva 33 až 34 eur, hoci lesníci im môžu chystať tenšie kmene s priemerom do 50 centimetrov. Títo dvaja tak platia za drevo viac, i keď na útlejších kmeňoch je viac odpadovej kôry.

Spoluvlastník ružomberskej fabriky je pritom Milan Fiľo, ktorý dobre vychádza s predsedom ĽS-HZDS V. Mečiarom a jeden z jeho bývalých manažérov Jaroslav Holiga je teraz obchodný riaditeľ Lesov SR. J.Minďáš zvýhodňovanie odmieta. „Ostatné dve slovenské celulózky takúto ponuku lacnejšieho dreva za skoršie vyplatenie dostali tiež. No odmietli,“ hovorí riaditeľ.

Firma nutne potrebuje upratovanie. Prvý krok bola zmena názoru Protimonopolného úradu SR spred mesiaca: generálne riaditeľstvo bude môcť rozhodovať o predaji celej produkcie dreva. A banskobystrické ústredie bude mať možnosť rozhodovať o obchode. Eliminujú sa tak choré vzťahy, keď v rámci firmy existovalo dvadsaťsedem cenníkov. „Teraz si už budeme vedieť lepšie kontrolovať obchod. Konečne sa ruší podmienka, ktorá doteraz podniku škodila,“ hovorí J.Minďáš.

Prihára

V najbližších týždňoch bude okolo lesov horúco. Vláda bude rozhodovať o pôžičke, ktorá sa v slovenských pomeroch ľahko zvrtne do dotácie, čo sa daňovníkom nikdy nevráti. Podnik už chystá plán ozdravenia, ktorý bude súčasťou prosby o peniaze. Firma mieni napríklad zrušiť viacero expedičných skladov, ktoré sú medzistupeň medzi lesmi a drevárskymi fabrikami. Viac dreva chcú predávať priamo v lesoch blízko miest ťažby. Takisto chcú zvýšiť výrobu drevenej štiepky na biomasu. Odbyt dreva na výrobu energií z poťažbových zvyškov je aj počas krízy jednoduchší ako predaj kvalitnejšieho dreva pre stavbárov či nábytkárne. Zatiaľ podnik vyrába len vyše stotisíc ton štiepky ročne. Do budúcnosti chce pol milióna.

J.Minďáš chce ušetriť aj na administratíve. Len réžia a náklady generálneho riaditeľstva predstavujú tento rok vyše 7,8 milióna eur. No búrku chce spraviť hlavne v závodoch. „Ponecháme zhruba polovicu. O tom však ešte rozhodne vláda v reštrukturalizačnom projekte,“ avizuje. Ako o jeho ozdravných zámeroch napokon rozhodne vláda, nevedno. Ak totiž bude závodov menej, tak bude na delenie aj menej postov ich riaditeľov. A otázne je aj to, či sa politikmi zaštítení špekulanti s drevom nebudú rovnako vehementne dobýjať na generálne riaditeľstvo, ako sa doteraz dobýjali k riaditeľom závodov. J. Minďáš zatiaľ smelo vyhlasuje, že nemá väčšie obavy z telefonátov od vplyvných obchodníckych skupín.©