Stavebná produkcia na Slovensku prekročila v minulom roku 91 miliárd korún. Oproti predchádzajúcemu roku nominálne vzrástla o 11,6 percenta. Reálny rast dosiahol celých šesť percent, čo je najväčšia dynamika za posledné tri roky.

Rast pridanej hodnoty, ktorú tvorili stavebné podniky, dosiahol medziročne takmer sedem percent. V porovnaní s celou ekonomikou je to o takmer tri percentné body viac.

TREND Analyses predpokladá, že rast odvetvia v roku 2004 bude ešte silnejší. Rastúca dynamika stavebníctva predznamenáva dobré výsledky hospodárstva aj v nasledujúcich rokoch.

Stavebnú produkciu však pribrzdí vyššia sadzba DPH. Od januára 2004 účtujú podniky aj za stavebné práce o päť percentných bodov viac. Vplyvom zvýšenia DPH a cien energií budú rásť aj ceny stavebných materiálov.

Existencia silného domáceho dopytu však hovorí skôr v prospech rastu cien prác ako znižovania marží stavebníkov. Tí sa stihli mierne predzásobiť už koncom vlaňajška. Výrobcovia stavebných látok hlásili prázdne sklady, nepomáhal ani zvýšený import od sesterských spoločností. Asi pätina trhu ostala neuspokojená, čo využili najmä výrobcovia montovaných domov.

Index vývoja HDP a stavebnej produkcie
(1995 = 100, b.c.)

PRAMEŇ: Štatistický úrad SR

Európsky trh rastie pomaly...

V máji 2004 sa pre slovenských stavbárov otvorí európsky trh. Slovenské stavebné firmy už majú so stavbami v únii skúsenosti.

ZIPP Bratislava, spol. s r.o., postavil v Nemecku Shopping centrum v Chemnitzi, Váhostav – SK, a.s., Žilina zase budoval spojovacie a odtokové tunely vodnej elektrárne Goldisthal či centrálu SPD v Berlíne. Bratislavská a.s. Sibamac postavila pri mníchovskom letisku hotel Kempinski a tiež BMW Haus v Berlíne.

Samostatné slovenské aktivity sú však v únii skôr výnimkou, častejšie išlo o subdodávky domácim stavbárom. V roku 2003 síce vyviezli stavebníci medziročne o vyše dve tretiny produkcie viac, práce v zahraničí však dlhodobo tvoria menej ako päť percent stavebnej produkcie. Ani po rozšírení sa nedá očakávať výrazná zmena.

Počet zamestnancov v stavebníctve
(tis. osôb)

PRAMEŇ: Štatistický úrad SR

Európsky stavebný trh bude totiž v najbližších rokoch rásť iba pomaly, a to najmä vďaka investíciám do infraštruktúry. Rakúske stavebníctvo čaká dvojpercentný rast podporený klesajúcimi úrokmi hypoték.

Najväčšia ekonomika únie – Nemecko – sa podľa Rakúskeho inštitútu pre hospodárske štúdie dostane z recesie stavebného biznisu až po roku 2005. Navyše zahraničné stavebné firmy podnikajúce v Nemecku musia vyplácať zamestnancom hodinovú mzdu aspoň 12 EUR. Šancu vstúpiť na tento trh teda majú iba finančne silné stavebné podniky alebo konzorciá vytvorené so zahraničnými koncernmi.

... možnosti ponúkajú aj pristupujúce krajiny

Na druhej strane európske stavebné firmy môžu zvýšiť záujem o projekty, ktoré ponúkajú pristupujúce krajiny. Tie dosahujú v porovnaní s ich domácimi ekonomikami vyššiu dynamiku. V posledných rokoch tiež budujú zaostávajúcu cestnú a priemyselnú infraštruktúru.

Ešte v minulom roku vstúpil do ZIPPU rakúsky koncern Strabag, ktorý je jednotkou na domácom trhu a zameriava sa najmä na cestné a pozemné stavby. Rakúsky know-how a kapitál urobili zo ZIPPU relevantného hráča v slovenskom cestnom a diaľničnom biznise.

Priemerná mesačná mzda (v Sk)

PRAMEŇ: Štatistický úrad SR

Odtiaľ ho doteraz vytláčal Doprastav, slovenská stavebná jednotka posledných dvoch rokov. Aj pri nižších tržbách je ZIPP ziskovejší a v tomto roku sa poľahky môže vrátiť na čelo rebríčka najväčších stavebných firiem, ktorý zostavuje TREND.

Na infraštruktúru upiera svoj zrak aj švédsky koncern Skanska, ktorý po viacerých pokusoch nakoniec kúpil slovenskú stavebnú firmu. Prostredníctvom českej vnučky Skanska DS, a.s., Prostějov ovládol finančne zdravý podnik Banské stavby, a.s., Prievidza.

Chce tak v tunelárskom biznise konkurovať aj Doprastavu. Ten odpovedal kúpou vyše trojštvrtinového podielu v českom tunelárskom lídrovi Subterre. Získal ho od rakúskeho fondu Epic Holding.

Výdavky na cestnú a diaľničnú sieť
(b. c., mil. Sk)

PRAMEŇ: Ministerstvo financií SR

Z významnejších slovenských stavebných firiem sú v zahraničných rukách už len dve. Cesty Nitra, a.s., patria francúzskej Colas Group, Cestné stavby, a.s., Košice vlastnia ich krajania Eurovia.

Presne opačná je situácia vo výrobe stavebných látok – všetky významné podniky sú v rukách zahraničných majiteľov. Na Slovensku majú svoje prevádzkarne koncerny ako Holcim, Wienerberger, Wopfinger či Carmeuse. Výsledky ich slovenských dcér zlepšil najmä záver minulého roka.

Štát stavia (pre investorov)

Po boome výstavby ciest a diaľnic vo volebnom roku 2002 sa vlani tieto výdavky znížili o 13 percent na necelých dvanásť miliárd korún. Aj vlani tak rast stavebníctva ťahali najmä verejné zákazky.

Čoraz viac však k dynamike prispievajú aj súkromní investori, ktorí stavajú či rekonštruujú výrobné prevádzkarne a budú kľúčom k rastu v nasledujúcich rokoch. Už aj za verejnými peniazmi, ktoré vláda vynaloží na stavebníctvo v tomto roku, stoja najmä sľuby prichádzajúcim investorom.

Jedným z lákadiel pre automobilku Peugeot Citroen bola aj štátna pomoc. Dotácie a investičné stimuly majú hodnotu spolu viac ako 4,5 miliardy korún.

Podiel exportu na stavebnej produkcii (%)

PRAMEŇ: Štatistický úrad SR

Trnavský závod PSA stavia ZIPP spolu s francúzskymi Bouygues a Cegelec. Ide o projekt za takmer 126 miliónov EUR (vyše 5 mld. Sk). Rovnaké konzorcium pravdepodobne postaví aj lakovňu za ďalších dvadsať miliónov EUR.

Prvá etapa stavebných prác už stála 1,6 miliardy korún, v tomto roku chce štát vynaložiť ešte o polovicu viac. Celkové výdavky na splnenie záväzkov štátu pre trnavskú automobilku sa odhadujú na šesť a pol miliardy korún. Výstavbu dodávateľského parku zabezpečí spolu so zahraničným partnerom developerská firma J&T Global, a.s., Bratislava.

Smer diktujú automobilky

Automobilový priemysel prehovoril aj do výstavby diaľnic. Pôvodne štát plánoval vynaložiť v roku 2004 na cestnú a diaľničnú sieť 12,3 miliardy korún. Rozhodnutie Hyundai – Kia uprednostniť slovenskú lokalitu pred poľskou spôsobilo navýšenie tejto sumy.

Štát sa zaviazal dokončiť diaľnicu Bratislava – Žilina do konca roka 2006. Na to musí vyčleniť 22 miliárd korún.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR chce prepojiť Bratislavu s Košicami cez Žilinu do roku 2011. V predvlaňajších cenách na to treba aspoň 120 miliárd korún, teda dvadsať miliárd korún ročne.

Stavebná produkcia v roku 2003 (mld. Sk)

PRAMEŇ: Štatistický úrad SR

Všetky projektované tunely budú postavené iba v polovičnom profile. Aj v prípade čerpania európskych fondov a zapojenia súkromných investorov od roku 2006 je to v dôsledku náročnosti niektorých úsekov nereálne.

Presmerovanie zdrojov na dokončenie diaľničného úseku Ladce – Žilina môže obmedziť výstavbu diaľnic na východe Slovenska, aj keď minister dopravy Pavol Prokopovič takúto alternatívu nepripúšťa.

Doznievajúce hypoúvery

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zohrali v tom minulom významnejšiu úlohu hypotekárne úvery. Štát vlani podporil bytovú výstavbu 7,4 miliardy korún, čo je v nominále o štyri percentá menej ako rok predtým. V päťročnom porovnaní je to však o 3,4 miliardy korún viac.

Len v roku 2003 banky schválili o tretinu viac hypotekárnych úverov, ako poskytli dovtedy. Výrazný dopyt bol spôsobený končiacou sa masívnou podporou štátu.

Štátna bonifikácia sa od júla 2003 znížila a bude sa meniť každý rok tak, ako to určí vláda v štátnom rozpočte. Kumulatívny objem dosiahol takmer 36 miliárd korún.

Stavebná produkcia v roku 2003 (mld. Sk)

PRAMEŇ: Štatistický úrad SR

Na vlaňajšej výstavbe bytov sa však rast zdrojov príliš neprejavil. Kým v roku 2001 odovzdali stavbári 10 300 bytov, v posledných dvoch rokoch bolo dokončených približne štrnásťtisíc bytov. Boom hypoúverov bude doznievať ešte v tomto roku.

Veľkú časť priznaných úverov tvorili tie na nešpecifikované nehnuteľnosti, ktoré sa museli vyčerpať do konca februára tohto roku. Reálna výstavba sa však začne až v týchto dňoch.

Malí zamestnávali viac

V minulom roku pracovalo v stavebníctve v priemere 195-tisíc ľudí. Odvetvie sa na celkovej zamestnanosti podieľalo deviatimi percentami.

Počet zamestnancov medziročne vzrástol o vyše desatinu. Veľké stavebné podniky vytvorili v minulom roku podľa zisťovaní Štatistického úradu SR takmer päťtisíc nových pracovných miest.

Stavebná produkcia v tuzemsku (mld. Sk, 2003)

PRAMEŇ: Štatistický úrad SR

Výraznejšie prispeli k zamestnanosti malé stavebné podniky a živnostníci, keď v roku 2003 vytvorili takmer 14-tisíc pracovných miest. Stavebníctvo je odvetvie charakteristické sezónnosťou stavebných prác, keď sa v zimných mesiacoch roka počet nezamestnaných zvyšuje. Vlani bol každý dvanásty z celkového počtu nezamestnaných stavbár.

Priemerná mesačná mzda v stavebníctve prekročila dvanásťtisíc korún. Oproti minulému roku tak vzrástla nominálne o necelé štyri percentá, reálny prepad spomedzi odvetví priemyslu a služieb bol jeden z najvýraznejších.

Priemerná mesačná výplata stavbára je nižšia ako celková priemerná mzda už niekoľko rokov. Vlani zaostala dokonca o takmer dvetisícštyristo korún.