Stavebná produkcia v uplynulom roku podľa predbežných údajov prekročila objem 160 miliárd korún. Medziročne narástla v stálych cenách, teda očistená o rast cien, o 5,7 percenta. To z pohľadu tempa rastu znamená návrat na akceleráciu spred roka 2005, keď dvakrát po sebe prišiel historický, až pätnásťpercentný reálny rast stavebnej výroby.

Nádejný začiatok nevydržal

Vďaka mimoriadne teplej zime boli tempá rastu produkcie v januári i vo februári priam neuveriteľné. Takmer dvadsaťpäťpercentný medziročný rast v týchto mesiacoch štatistika doteraz nikdy nezaevidovala.

Potom však prišlo postupné spomalenie. Výraznejšie v druhej polovici roka, keď sa viaceré stavby dokončili a nové projekty iba postupne nabiehali.

Podrobnejšie štatistické výsledky za stavebnú produkciu naznačujú, že pokles sa dotkol najväčších firiem. Celkový objem výroby v spoločnostiach, ktoré majú päťsto a viac zamestnancov, sa medziročne znížil takmer o dve miliardy podľa predbežných údajov.

TREND oslovil iba desiatku najväčších firiem z minuloročného rebríčka. Stavebnú výrobu mala nižšiu v medziročnom porovnaní menej ako polovica z nich.

NEPREHLIADNITE:

• TREND Špeciál - Stavebníctvo 2008

A tie, ktoré nabehli na realitný biznis, si koncoročné čísla dokonca zlepšili. Pomohli im byty, sklady, obchodné i kancelárske budovy.

Iní si zvýšili alebo aspoň udržali objemy aj zákazkami v zahraničí. Boli aj takí, ktorí otvorili nové závody v Bratislave a na západe Slovenska, aby boli bližšie k regiónu s najväčším objemom zákaziek.

Pokles teda vykázali aj o niečo menšie firmy, ktoré síce patria medzi najväčších zamestnávateľov v odvetví, ale ich produkcia sa v roku 2006 pohybovala medzi jednou až dvoma miliardami.

Jedni pociťovali menej zákaziek od samosprávy, iným chýbali veľké priemyselné projekty. A hoci sa viacerým tretíkrát po sebe nepodarilo zopakovať úspešný rok, na aký si zvykli, odvetvie napreduje.

Málo ľudí a nízke platy

Spomalený rast dostal podiel vytvorenej pridanej hodnoty v stavebníctve na HDP späť na šesťpercentnú úroveň, hoci sa odvetvie už dva roky posúvalo k hodnote sedem. Naopak, podiel na zamestnanosti sa vytrvalo šplhá nahor. Na konci minulého roka ho už iba dva percentuálne body delili od ôsmich percent.

Zamestnanosť v stavebníctve rastie najrýchlejšie spomedzi ostatných odvetví v ekonomike. Priemerný evidenčný počet vlani prevýšil 165-tisíc ľudí. Podľa národohospodárskeho účtovníctva založeného na metodike ESA 95 ich bolo už vyše 169-tisíc.

Obe metodiky vykazujú rastúce trendy. Národné účty hovoria o medziročnom viac ako osempercentnom raste zamestnanosti, údaje zosumarizované z podnikových dát – o šesťpercentnom.

Tieto dynamiky sa však len sčasti odzrkadľujú na vývoji priemernej mesačnej mzdy, jej rast patrí k najpomalším v porovnaní s ostatnými odvetviami. Medziročne stúpla vlani o necelých sedem percent.

Stavbár zarobil v priemere 15 561 korún, čo je o 5-tisíc menej, ako je priemerná mzda v ekonomike. A tak mnohí radšej zvolia pozíciu gastarbeitera.

Najčastejšie v susednej Českej republike, ale jazykovo zdatnejší aj inde. V zahraničí pracuje slovenských stavbárov už viac ako 50-tisíc.

Doma budú stavbári chýbať čoraz viac. Ich nedostatok považuje za faktor, ktorý obmedzuje od júna minulého roka rast produkcie, zhruba 20 percent z vyše 460 firiem oslovených Štatistickým úradom SR v pravidelnom mesačnom konjunkturálnom prieskume v stavebníctve. Na stavebných učilištiach končí štúdium málo žiakov a ešte menej začína.

Združené stredné školy počty stavebných profesií počítajú na pár desiatok v porovnaní so stovkami kaderníčok či marketingových pracovníkov v potravinárstve. Hoci Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR sa pred rokom chopilo aktivity a vznikla ako jeho poradný orgán Rada pre riešenie problematiky stavebných učilíšť, konštruktívne riešenia chýbajú. Ak medzi také nepočítame zvažovanú redukciu týchto vzdelávacích zariadení.

Limitované verejné zdroje

Dvojciferný rast produkcie odvetvia zaručia vysoké objemy finančných zdrojov z oboch sektorov. Aktivita verejných investorov však stagnuje napriek vysokej dynamike HDP. Na medziročný nárast verejných investícií zhruba o desať miliárd sa minulý rok na rozdiel od dvoch predchádzajúcich nenašli zdroje.

Chýba viac peňazí na dopravné stavby, európske financie dobiehajú a z nových operačných programov sa ešte nečerpá, prvoradá je sociálna sféra. V predošlých dvoch rokoch boli prioritným zdrojom úvery Národnej diaľničnej spoločnosti.

Sú dva, ich istina je 16,8 miliardy korún a tento rok by sa už mali začať splácať. Popri tom bolo takmer osem miliárd na cesty z Kohézneho fondu.

Minulý rok sa stavalo intenzívne na D3 okolo Žiliny pod taktovkou Doprastavu. Po desiatich rokoch je v prevádzke časť úseku na D1 z Važca do Mengusoviec.

Stavia sa aj ďalej, z Mengusoviec do Jánoviec. Stavba rozdelená na tri časti meškala, tender na prvý úsek sa totiž opakoval. Tento úsek cesty stavia združenie Inžinierske stavby a Marti Contractors. Najviac sa na ňom malo prestavať minulý rok.

Doprastav i Strabag realizujú druhý úsek. Na treťom participujú tri firmy z francúzskej skupiny Vinci, jednou z nich je aj košická Eurovia – Cesty.

Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja boli financie na cestné projekty za viac ako päť a pol miliardy. Tri štvrtiny z nich smerovali na rýchlostnú cestu R1 z Rudna nad Hronom do Žarnovice a na dva obchvaty na rýchlostnej komunikácii R2 okolo obcí Ožďany a Figa. Zväčša sú už v prevádzke.

ŽSR využijú z uplynulého programovacieho obdobia približne 15 miliárd korún z európskych zdrojov vrátane fondov ISPA. Hotová je trať z Bratislavy do Trnavy a po Nové Mesto nad Váhom by sa stavbári mali dostať tento rok.

Zrekonštruované sú niektoré stanice a zelektrifikovaná je trať zo Zvolena do Banskej Bystrice. Na viacerých stavbách participoval Doprastav, ale aj firmy zo susedného Česka, napríklad OHL ŽS Brno, Tchas či prostějovský závod Skanska.

Trom letiskám sa ušlo na modernizáciu a bezpečnostný systém zhruba 2,3 miliardy korún z európskych zdrojov. S infraštruktúrou letiska v Bratislave má vláda po zastavení jeho privatizácie finančný problém.

Ekológia hltá po doprave najviac peňazí a predstavuje pre stavbárov finančne zaujímavé zákazky. Spolu viac ako 570 miliónov eur, v prepočte aktuálnym kurzom asi 20 miliárd slovenských korún od začiatku milénia. Mali by v tržbách stavebných firiem dobehnúť do konca budúceho roka.

Z takmer tridsiatich projektov boli okrem jedného všetko vodohospodárske stavby. Najviac prostriedkov, zhruba päť miliárd korún, prijme Východoslovenská vodárenská spoločnosť. Štyri z piatich zákaziek pre ňu realizujú košické Inžinierske stavby z francúzskej skupiny Colas.

Najväčší projekt na rozvody pitnej vody a kanalizáciu v povodí rieky Torysy s rozpočtom jedna a trištvrte miliardy korún získalo združenie portugalskej firmy Mota Engil a Chemkostavu z Michaloviec.

Zaujímavé sú aj priemyselné parky. Viaceré zákazky má Doprastav, uspel aj martinský Stamart, od minulého roka už v skupine Skanska, či košické Inžinierske stavby.

Pomohli súkromní investori

Megastavby pre nich rastú v Bratislave. Rakúske koncerny Strabag a Poor už realizujú nadzemnú časť 1. fázy projektu Eurovea. Na podzemnej časti participoval nemecký koncern Bilfinger Berger a v subdodávkach aj slovenský SkyBau. Celá prvá fáza projektu by mala stáť okolo 300 miliónov eur, čo je zhruba 10 miliárd korún.

V roku 2009 má Metrostav SK ukončiť River Park za viac ako 6 miliárd korún. V bratislavskej časti Nové Mesto rastie rezidenčný projekt Tri veže, ktorý realizuje rakúska spoločnosť Alpine Bau a slovenský Chemkostav z Michaloviec.

Neďaleko stavia Skanska prvú zo štyroch budov Lakeside Parku. Aj hrubá stavba Apollo Business center II, ktorú dodával SkyBau, je už dokončená.

Nebytové budovy sú stále v kurze. Vďaka nim rastie stavebníctvo už od začiatku milénia. Vedú výrobné objekty.

Haly ostro nastúpili s investíciami do automobilového priemyslu a v posledných rokoch sa k nim pridali aj logistické parky. Po priemysle prináša najviac súkromných zákaziek pre stavbárov obchod a služby. Kancelárske budovy sú až tretie v poradí.

Podrobnejšiu štruktúru vidno v produkcii firiem, ktoré majú 20 a viac zamestnancov, za minulý rok však ešte nie je známa. K dispozícii sú revidované štvrťročné údaje o zákazkách.

Podľa nich mali v roku 2007 stavať byty za skutočne historické objemy peňazí. Okolo 40-tisíc sa ich začalo stavať v rokoch 2005 a 2006 a výsledok v minulom roku bol rekordný, 16-tisíc dokončených bytov. No to by mal byť iba začiatok.

Byty aj infraštruktúra

Po roku 2008 by sa malo ročne dokončovať až 20 600 bytov. Konštatuje to prognóza vývoja stavebníctva, ktorú pre Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR spracoval Ústav ekonomiky a organizácie stavebníctva.

Cestou k zrýchleniu výstavby sú viacbytové projekty. Tie sa síce posúvajú do krajských miest, ale zatiaľ dominuje Bratislava. Projekt Koloseo bol v hlavnom meste prvý významnejší, jeho 716 bytov dokončili minulý rok. V každej budove projektu Tri veže je vyše 200 bytov, ale k dispozícii budú postupne.

A do troch rokov majú pribudnúť v hlavnom meste ešte viaceré projekty, v ktorých sa počty bytov rátajú na stovky, ba i tisíce. Malo by dokonca vzniknúť niekoľko nových štvrtí.

Najmenej bytov sa už dlhší čas stavia v Banskobystrickom kraji. Mali by sa zvýšiť aj výdavky na obnovu bytového fondu a zatepľovanie, lebo renovácia nemá potrebnú dynamiku. Podiel opráv a údržby na stavebnej výrobe sa pohybuje okolo pätnásť percent, v Českej republike je to štvrtina.

Novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinná od 1. októbra minulého roku, veľmi nepomohla. Sprísnila hlasovanie vlastníkov.

Najzaujímavejšie zákazky pre stavbárov by popri bytoch mala priniesť infraštruktúra. Do roku 2013 by sa mohla prestavať suma prevyšujúca šesť a pol miliardy eur, čo je približne 230 miliárd slovenských korún.

V tom sú súkromné prostriedky na PPP projekty vo výške približne 105 miliárd a verejné zdroje v operačnom programe Doprava, ktoré vrátane spolufinancovania predstavujú viac ako 3,8 miliardy eur, čo je zhruba 130 miliárd korún. Zároveň by malo prísť ešte asi 60 miliárd korún na ekologickú infraštruktúru.

Modernizácia tzv. piateho eurokoridoru, t.j. celej trate z Bratislavy až do Čiernej nad Tisou, na rýchlosť 160 km/h si vyžiada približne 2 miliardy eur, teda približne 66 miliárd korún.

Energetika môže v priemyselných stavbách zabodovať v budúcich rokoch. V návrhu Stratégie energetickej bezpečnosti Ministerstvo hospodárstva SR predpokladá, že do roku 2030 bude potrebné investovať na Slovensku do zdrojov elektrickej energie približne 464 miliárd korún.

Profitujú všetci

Rýchle tempo stavbárov začiatkom minulého roka vyčerpalo zásoby producentov stavív. Viacerí predávali produkciu zo závodov v okolitých krajinách a postupne pridávajú kapacity aj na Slovensku.

Zvýšený záujem sa odzrkadlil na tržbách, ktoré napríklad výrobcom murovacích materiálov priam rozprávkovo narástli. Zvýšil sa záujem o izolácie či plastové okná.

Producenti betónových prefabrikátov mali kapacity našponované. Výrobcovia čerstvého betónu pridávajú výrobne i techniku a na trhu neustále hľadajú voľný priestor v nadväznosti na ohlásené projekty.

Slovasfalt i veľkí stavbári modernizujú a pridávajú zariadenia na obaľovanie asfaltových zmesí v očakávaní nových zákaziek na výstavbu i rekonštrukciu ciest. Investície idú aj do ťažby kameniva. Zarábali majitelia stavebnín, pobočky pridávali predajcovia techniky, tržby rastú aj projekčným kanceláriám.

Okrem ľudí a materiálu sa javí ako brzda legislatíva a na tomto poli už tiež prebehli viaceré aktivity týkajúce sa hlavne výstavby diaľnic. A neutíchajú. Nový stavebný zákon by mohol platiť od budúceho roka a mal by okrem iného znížiť počet čiernych stavieb.

Chystajú sa aj zmeny zákona o štátnej správe pre územné plánovanie. Primátori krajských miest rozbehli iniciatívu za spoplatnenie veľkých stavieb, ktoré je napríklad v Chorvátsku bežné.

Autorka je analytička TREND Analyses.

Foto - Maňo Štrauch