Hypotetická situácia: Parlament schváli výrazné zvýšenie daní. Ministerstvo financií následne vydá správu, v ktorej sa poslancom poďakuje za odhlasovanie zníženia daní. A dodá, že schválené nižšie dane oživia ekonomiku a oslabia pozíciu štátu v prospech občanov.

Niečo podobné sa nedávno stalo pri schvaľovaní novely zákona o súdoch, ktorá mení aj zákon o sudcoch a prísediacich. Od nového roka bude môcť minister spravodlivosti ovládať súdy ešte ľahšie ako doteraz.

Zásadná zmena je kompetencia odvolávať predsedov súdov prakticky z akýchkoľvek dôvodov. A bez ohľadu na názor sudcovskej samosprávy. Vyplýva to z jedného z vynovených paragrafov.

A interpretácia ministerstva? „Bez súhlasu Súdnej rady SR už nebude môcť minister spravodlivosti odvolať žiadneho predsedu súdu,“ vyjadril sa pre TREND hovorca Michal Jurči.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:

• Štefan I. Všemocný (Komentár)

Hocikedy za hocičo

Podľa dnešnej praxe môže minister i bez návrhu odvolať predsedu súdu, ak si neplní povinnosti ustanovené zákonom. Novela toto ustanovenie nijako neruší, iba k nemu pridáva dôvetok „alebo z iných závažných dôvodov po prerokovaní so súdnou radou“.

Ak si teda sudca nebude plniť zákonné povinnosti, minister ho bude môcť naďalej bez debaty zosadiť. Nové znenie mu navyše umožní vymeniť ho i z akýchkoľvek iných dôvodov.

Stačí, aby ich minister označil za závažné a zdôveril sa s nimi Súdnej rade SR. S jej prípadným nesúhlasom sa trápiť nijako nemusí. Zákon totiž jednoznačne hovorí o prerokovaní a nie o odsúhlasení Súdnou radou SR.

Niežeby v súčasnosti platný zákon vo veľkom štýle zaručoval nezávislosť súdnictva. Ministri spravodlivosti mohli predsedov súdov poľahky zosadzovať i tak.

Napríklad Štefan Harabin ich krátko po nástupe v roku 2006 vymenil vyše pol tucta. No novela robí z ministra nad predsedami súdov prakticky neobmedzeného vládcu.

Šéf rezortu sa nemusí tváriť, že existujú konkrétne zákonne dôvody, pre ktoré odvoláva. A vďaka dosahu na predsedov môže mať kontrolu prakticky nad všetkým na všetkých súdoch.

Rozšírenie kompetencií v zásadných personálnych otázkach v prospech Š. Harabina nie je výnimočné. Podobne z vôle šéfa slovenskej spravodlivosti prišiel o post Peter Paluda, niekdajší zástupca Slovenska v Eurojuste – európskom inštitúte, ktorý sa zaoberá závažným cezhraničným organizovaným zločinom.

Pôvodne išlo o kompetenciu generálneho prokurátora, no minister dal v parlamente zmeniť zákon, aby znel nasledovne: Národného člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky po prerokovaní s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky. Už tu sa ukázalo, čo všetko sa dá považovať za prerokovanie – v tomto prípade malo prerokovanie charakter oznamovacieho listu.

Predstavu vedenia rezortu o trojdelení moci v štáte zhrnula dôvodová správa schválenej novely: „Minister spravodlivosti (...) je zodpovedný (...) za chod celého rezortu spravodlivosti, súdy nevynímajúc, a preto je nevyhnutné, aby mal určitú zákonom regulovanú možnosť rozhodovať o osobe predsedu súdu.“ Že táto možnosť bude zákonom regulovaná len formálnou návštevou ministra na rokovaní Súdnej rady SR alebo teoreticky i listom či telefonátom, sa tam nespomína.

Nikto proti

Až na pár hlasov v parlamente zmena zákona nikoho netrápi. Širšia politická debata, nehovoriac o verejnej, sa nekonala.

A ťažkú hlavu si z toho nerobia ani sudcovia. Aspoň tí, ktorí stoja na čele najvyššieho orgánu sudcovskej samosprávy – Súdnej rady SR.

S interpretáciou novely zákona, podľa ktorej minister môže sudcov odvolávať podľa vlastného uváženia, nesúhlasí členka a hovorkyňa rady Helena Kožíková. Novela podľa nej zavádza, že minister musí odvolanie predsedu súdu prerokovať v Súdnej rade SR, a ak tam nezíska podporu desiatich hlasov, z odvolania nič nebude.

No zákon niečo také vyslovene nehovorí – podľa nej to potvrdzuje dôvodová správa k novele. Lenže ani tam táto podmienka nie je priamo uvedená.

Spolupráca ministerstva a Súdnej rady SR tak pokračuje v bezkonfliktnom tóne. Ktorého súzvuk sa ešte doladil odchodom bývalého šéfa Najvyššieho súdu SR Milana Karabína.

TREND poslal otázky i predsedovi Špeciálneho súdu Michalovi Trubanovi. Ide o súd, ktorý by Š. Harabin najradšej zrušil zo dňa na deň, no v koalícii sa mu to presadiť nepodarilo. M. Truban na poste nahradil Štefana Králika, ktorý stál na čele súdu v čase, keď ho Š. Harabin skúšal zrušiť.

Odpoveď šéfa špeciálu argumentačne doplnila pohľad Súdnej rady SR. Píše, že ak minister ako najvyšší predstaviteľ štátnej správy súdov s predsedom súdu spolupracovať nechce, mal by mať priestor na to, aby ho mohol odvolať. „Ak už sám predseda súdu nepovažuje minimálne za korektné opýtať sa nového ministra, či má jeho dôveru,“ dopĺňa.

Rozhodne minister

Novela prináša i ďalšie zmeny do fungovania súdnictva. A tie tiež rozširujú personálne kompetencie ministra.

Hoci z textu návrhu zákona to priamo nekričalo a poslanci mohli poľahky podľahnúť ilúzii, že novela naozaj len reaguje na „praktické problémy aplikačnej praxe“. No pri podrobnejšom čítaní vyjde najavo, že stať sa novým sudcom bude proti vôli ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády úplne nemožné.

Novela oživuje takzvaných justičných čakateľov, ktorí sa stanú sudcami po trojročnom praxovaní. Odborníci z brandže si tento inštitút ako taký pochvaľujú. Kým niekto začne rozhodovať o miliónových sporoch alebo o vine a nevine, mal by mať s fungovaním súdov skúsenosti z prvej ruky.

Lenže justičný čakateľ je iba obyčajný štátny zamestnanec. Výber budúcich sudcov tak bude patriť skôr pod výkonnú moc ako pod súdnu samosprávu.

„Ide o bežné výberové konanie na miesto štátneho zamestnanca v siedmej platovej triede,“ upozorňuje advokát Radovan Pala. Organizovať ho a riadiť budú vedúci služobných úradov na súdoch, ktorí budú pod vplyvom ľahko vymeniteľných predsedov.

Výberové konania pod ministerským dozorom sú samy osebe dostatočne silný nástroj, ktorý možno zneužiť na dosadzovanie spriaznených ľudí na súdy. O písomných prijímacích testoch sa hovorí, že ich dokáže úspešne spraviť len ten, kto dostane riešenie vopred.

TREND si pri rozhovoroch vypočul viaceré historky o prijímaní na súdy. Napríklad ako cez skúšky obsahujúce aj test z cudzieho jazyka prešli ľudia, ktorým jazyk robil veľké problémy. Alebo ako uchádzači odovzdávali doslovne zhodné preklady.

Rozprávanie ľudí, ktorí v súdnictve (už) nepracujú, možno ľahko označiť za špekulácie. Lenže pochybnosti o dostatočnom oddelení súdnictva od výkonnej moci nevymiznú ani za predpokladu, že cez sito prejdú len najlepší.

Každý justičný čakateľ bude vydaný napospas ministrovej nominačnej právomoci. Ak stratí jeho sympatie, sudcom sa nemusí nikdy stať. Po trojročnej prípravnej praxi a úspešnom vykonaní odbornej justičnej skúšky je to najmä minister, kto rozhoduje, či niekto bude vymenovaný do funkcie.

„Justičný čakateľ sa v stálej štátnej službe naďalej odborne pripravuje na výkon funkcie sudcu,“ upravuje zákon pôsobenie čakateľov, ktorých po zložení skúšky minister nevymenuje za sudcov. Uvrhnutí do nemilosti si budú môcť vybrať medzi strácaním najlepších rokov v čakateľskej pozícii alebo odchodom k inej právnej profesii. Napríklad k advokátom.

Kým niektorí záujemcovia môžu sudcovské ambície ihneď zabaliť, iným novela dláždi na súdy širokú cestu. S ministrovým požehnaním si budú môcť pod štátny znak v pojednávacích miestnostiach prakticky okamžite opäť sadnúť bývalí sudcovia, ktorí rezort opustili z rozličných dôvodov.

Ak niekto veril, že súdy sa v posledných rokoch aspoň čiastočne čistili od menej schopných ľudí, môže mať teraz hlavu v smútku. „Ak sa nadkapacitne naplní sudcovský stav, tak sa na dlhé roky zablokuje akákoľvek reforma súdnictva,“ upozorňuje R. Pala.

Iba doladenie

„Je zrejmé, že v rukách ministra spravodlivosti sa koncentruje moc, ktorá výrazným spôsobom spochybňuje nezávislosť súdov a sudcov,“ vyjadril sa o zákone generálny prokurátor Dobroslav Trnka v podaní na Ústavný súd SR, ktoré dal už v roku 2005, keď rezort spravodlivosti viedol Daniel Lipšic.

Prokurátorovo podanie proti zákonu o sudcoch a prísediacich a iným normám je druhá najstaršia vec, ktorú má na stole Ústavný súd SR. D. Trnka napadol mnohé ustanovenia, ktoré sú podľa neho nezlučiteľné so sudcovskou nezávislosťou.

Ide o záležitosti, ako je napríklad právomoc ministra podieľať sa na prideľovaní sudcov na jednotlivé súdy, dočasne im pozastaviť výkon funkcie či možnosť sudcov stážovať v štátnych inštitúciách.

Generálny prokurátor čas na rozhovor pred uzávierkou TRENDU nemal. Telefonicky iba stručne odkázal, že posledná novela je len rozvinutím predchádzajúceho znenia.

A že vtedajšieho ministra D. Lipšica varoval, že opatrenia v súdnictve sa nerobia na jedno volebné obdobie. Nepriamo tým naznačil, že pôdu na exekutívne zásahy do súdnictva mal Š. Harabin celkom dobre pripravenú aj vďaka najväčšiemu odporcovi.

Kompetencie ministra
• odvolávanie predsedov súdov nielen pri neplnení zákonných povinností, ale aj „z iných závažných dôvodov“
• rozhodovanie o započítaní do prípravnej praxe justičného čakateľa činnosť vyššieho súdneho úradníka a sudcovskú činnosť v prípade bývalých sudcov
• priamy dosah exekutívy pri výberových konaniach na pozíciu justičných čakateľov
• nominačná právomoc pri vymenovávaní do funkcie sudcu z radov justičných čakateľov

Foto - Vlado Benko, SITA/Tomáš Benedikovič

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.