Aký bol reálny rast slovenského hospodárstva v minulom roku? Kto šéfuje Národnej banke Slovenska a na koľko zníži Bulharsko od budúceho roka sadzbu dane z príjmu pre firmy? Vyše štyristo účastníkov projektu Young Talents z jedenástich slovenských ekonomických fakúlt malo na štyri desiatky otázok z reálneho sveta ekonomiky dvadsať minút.

Za rovnaký čas museli splniť úlohy z počítačových zručností, pol hodiny dostali na jazykový test a štyridsať minút na ekonomicko-logické príklady. Z výsledkov vznikol ranking fakúlt, odrážajúci vedomosti a zručnosti poslucháčov posledného ročníka. Túto jeseň vyhrala bratislavská Fakulta managementu Univerzity Komenského (UK) pred Ekonomickou fakultou Univerzity Mateja Bela (UMB) a Národohospodárskou fakultou Ekonomickej univerzity (EU) v Bratislave.

Nápad z Anglicka

Pred dvoma rokmi absolvoval Rastislav Bielik v anglickom Manchestri sériu prijímacích pohovorov do renomovaných medzinárodných inštitúcií. Napokon skončil na ekonomickom oddelení druhej najväčšej banky sveta HSBC. Uvedomil si, že zakaždým ho personalisti testovali na to isté – rýchlosť logického myslenia, presnosť, tvorivosť, počítačovú gramotnosť a všeobecný rozhľad. Prečo nie je možné, pýtal sa sám seba, urobiť jeden komplexný test a pohovor, ktorého výsledky by boli všeobecne použiteľné?

Keď sa vrátil na Slovensko dokončiť si doktorát, spracoval projekt celoslovenského testovania absolventov ekonomických fakúlt Young Talents. Spolu s pár známymi ho rozbehol vlani, tento rok sa konal druhý ročník. Financujú ho štyri medzinárodné firmy s pobočkami na Slovensku – Accenture, Citibank, Dell a Ernst & Young.

Young Talents na hodnotenie fakúlt nepoužíva štatistiku citácií, publikácií či dáta o úrovni doktorandského štúdia. Vychádza zo štyroch vedomostných testov spracovaných tak, aby zodpovedali potrebám a požiadavkám zamestnávateľov. Sú rozšíreným variantom ich vlastných prijímacích testov, opisuje R. Bielik a spresňuje, že na ich zostavovaní sa podieľa jazyková škola, ľudia z univerzitného prostredia, analytici TREND Analyses i partnerské firmy projektu.

Pätnásť percent

„Okruhy v testoch sú pre úspech na prijímacom pohovore aj pre úspešný štart v reálnom pracovnom prostredí nevyhnutné,“ potvrdzuje Zuzana Andrejková, zodpovedná za nábor talentov vo firme Dell. Oceňuje, že Dell si môže takouto cestou urobiť prvotnú selekciu talentov spomedzi budúcich absolventov. Ich výsledky z testov podľa nej dotvárajú ich profil, otvárajú priestor na ich hlbšie personalistické hodnotenie (assessment) a určenie ich budúceho profesionálneho smerovania.

Organizátori projektu oslovili študentov na jedenástich ekonomických fakultách šiestich vysokých škôl, konkrétne bratislavskej EU a UK, banskobystrickej UMB, Technickej univerzity v Košiciach a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Verejné školy doplnila najstaršia súkromná vysoká škola na Slovensku Vysoká univerzita manažmentu v Trenčíne.

Účasť v teste je dobrovoľná. Štyristo zapojených študentov znamená, že na testovaní sa túto jeseň zúčastnilo zhruba pätnásť percent všetkých poslucháčov posledných ročníkov daných fakúlt.

Vlani sa otestovalo o takmer tretinu menej vysokoškolákov, napriek tomu sa postavenie fakúlt v rebríčku medziročne zmenilo maximálne o jedno či dve miesta. Výnimkou je pád Fakulty podnikového manažmentu EU a skok obchodnej fakulty tej istej školy. „Zmeny úspešnosti absolventov nie je možné robiť zo dňa na deň, väčšina súčasných dobrých alebo zlých rozhodnutí sa pri meraní kvality končiacich študentov prejaví až za štyri a viac rokov,“ vysvetľuje R. Bielik. Na margo zhoršenia Fakulty podnikového manažmentu EU vraví, že k nemu mohli prispieť napríklad nevhodne nastavené kritériá pri prijímaní uchádzačov pred piatimi rokmi.

Treba ísť von

Ukázalo sa, že výsledky študentov v testoch kopírujú zameranie ich domovských fakúlt. Študentom z Fakulty hospodárskej informatiky EU sa darilo v počítačových testoch, poslucháčom Fakulty medzinárodných vzťahov EU zasa v cudzom jazyku. Vyučovanie v angličtine zaručilo miesto v prvej trojke jazykových zručností aj študentom Vysokej školy manažmentu.

Minuloročné i tohtoročné výsledky naznačujú, že kto neabsolvuje stredno- alebo dlhodobý zahraničný pobyt, má iba malú šancu na nadpriemerný výsledok v jazykovom teste. V prvej stovke najlepších riešiteľov sa neobjavil jediný študent, ktorý by aspoň raz nevycestoval na minimálne trojmesačný študijný alebo pracovný pobyt do zahraničia.

Projekt ďalej odhalil, hovorí R. Bielik, že mnohí študenti nie sú pripravení čeliť časovému stresu pri riešení úloh. Pod tlakom času robia chyby alebo sa vzdávajú príliš skoro. A nevedia sa koncentrovať. Pritom pre zamestnávateľov bývajú práve výsledky stresových testov jedným z rozhodujúcich faktorov pri prijímaní zamestnancov. Navyše, vysokoškoláci nezvyknú sledovať podrobne aktuálne ekonomické dianie, pokračuje manažér projektu. Akoby sa spoliehali iba na informácie zo školských lavíc.

Poslucháči z metropoly východu skončili v strede rebríčka. Napriek tomu R. Bielik vraví, že na východe „sa nemajú za čo hanbiť“. Napríklad na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity cíti veľkú snahu vedenia i pedagógov fakulty pohnúť veci dopredu. Nebyť toho, že mnoho šikovných maturantov z východu túži odísť študovať západnejšie smerom k Bratislave, by pravdepodobne figurovali vyššie, myslí si R. Bielik.

Výlučne kritickému pohľadu sa vyhýba aj v prípade poslednej v rebríčku Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Prečo? Aj na nej študujú poslucháči, ktorí patria medzi desať percent najúspešnejších v testoch.