S prichádzajúcimi eurofinanciami, ktoré sa na Slovensko dostanú prostredníctvom štrukturálnych fondov, by bolo dobré objektívne kvantifikovať jednotlivé parametre spoločnosti, ktoré sa budú meniť v období do roku 2013. Bude to dôležité kvôli spätnému posúdeniu účinnosti použitých schém a nástrojov.

Jeden z najdôležitejších parametrov determinujúcich budúcu úroveň Slovenska je kvalita našich univerzít.

Ako vhodný podklad na tvorbu parametra charakterizujúceho naše univerzity by mohli poslúžiť nezávislé celosvetové rankingy univerzít, ktoré s ročnou periodicitou hodnotia ich kvalitu. Iste, o jednotlivých rankingoch sa dá diskutovať, ale je neodškriepiteľné, že sú nezávislé, pričom globálne porovnávajú univerzity jednotnou metodológiou. Výsledkom takéhoto porovnania je tak poradie univerzít podľa kvality.

Ranking 1

Asi najznámejší svetový univerzitný ranking pripravuje čínsky Institute of Higher Education zo Shanghai Jiao Tong University. Tento rebríček však uverejňuje len 500 najlepších svetových univerzít. Najlepšou univerzitou roku 2007 je podľa tohto rankingu Harvard University.

Pražská Karlova univerzita sa umiestnila na 203. – 304. mieste, maďarská Eötvös Loránd University, University of Szeged a krakovská Jagiellonian University na 305. – 402. mieste. Len pre zaujímavosť: egyptská Cairo University sa umiestnila na 403. – 510. mieste...

Do renomovanej skupiny 500 najlepších univerzít sa, žiaľ, nedostala ani jedna slovenská univerzita.

Ranking 2

Iný, obsiahlejší ranking je vytvorený výskumnou skupinou Cybermetrics Lab zo španielskeho Institute of Documentary Studies on Science and Technology patriacej Spanish National Research Council a je uverejnený na stránke www.webometrics.info. Tento ranking už dáva istú objektivizovanú predstavu o kvalite aj našich univerzít v porovnaní s inými svetovými univerzitami.

Ako najlepšia slovenská univerzita sa v januárovej aktualizácii umiestnila Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá v celosvetovom meradle obsadila 436. miesto. Treba povedať, že v porovnaní s minulým rokom sa jej pozícia zlepšila, pretože v roku 2006 bola na 554. mieste a koncom roka 2007 na 515. mieste. Je to relatívne slušné zlepšenie jej pozície. Ako druhá najlepšia slovenská univerzita sa umiestnila Technická univerzita v Košiciach na 870. mieste a tretia najkvalitnejšia slovenská vysoká škola na 884. mieste je Slovenská technická univerzita v Bratislave.

Stav nula

Kvalita našich univerzít je teda celosvetovo charakterizovaná. Tento nelichotivý stav, tak ako je v týchto rankingoch číselne ohodnotený, je možné považovať za istý „stav 0“, stav zrodu, pretože prichádzajúce zdroje EÚ môžu významne zlepšiť kvalitu našich univerzít. Na tento účel slúži operačný program Výskum a vývoj s finančným príspevkom vyše 1,2 miliardy eur a operačný program Vzdelávanie s finančným príspevkom až 617,8 milióna eur.

Ide o významnú finančnú injekciu, ktorej úlohou našťastie nie je resuscitácia, ale „len“ povzbudenie vzdelávacieho organizmu k životu. Výsledky tohto zložitého zásahu v prípade úspechu budeme môcť sledovať aj na umiestnení našich univerzít v svetových rankingoch.

Zlepšenie kvality slovenských univerzít by sa malo priamo premietnuť aj do schopnosti podporiť inovačné aktivity v priemysle. To by malo byť jedným z hlavných cieľov tohto snaženia. Cyklus života vedeckých poznatkov od generovania nápadu po praktickú realizáciu by sa tak uzavrel. Prospech by z toho mala celá spoločnosť.

Foto - Flickr.com