Na verejnosti sa roky rozpráva o obrovskom odstupe slovenských univerzít od zahraničnej elity aj o veľkých kvalitatívnych rozdieloch medzi slovenskými školami navzájom. Debaty sa však väčšinou končia subjektívnymi konštatovaniami.

Na zmysluplnejšiu diskusiu chýba dostatok argumentov i odvahy. Viacerí akademici absenciu kvality v porovnaní so zahraničím aj domáce rozdiely uznávajú.

Lenže málokedy nie v spojení s vlastnou osobou, fakultou alebo školou. A väčšinou s vysvetlením, že za to nemôže nikto iný len štát a jeho nízke dotácie školstvu.

Uceleného verdiktu o silných a slabých vysokých školách sa verejnosť nedopátra na ministerstve školstva ani na Akreditačnej komisii. Nemajú to v náplni práce, hoci obe inštitúcie spoločne disponujú informáciami, z ktorých sa takéto hodnotenie urobiť dá.

Ako, to predviedlo občianske združenie Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA). Zozbieralo verejne dostupné dáta o všetkých verejných vysokých školách, vyhodnotilo ich a tento týždeň vydalo vyše stostranovú analýzu aj s rebríčkami od najlepších po najslabších.

Je to vôbec prvá takáto podrobná a konkrétna analýza na Slovensku. Vychádza v čase, keď sa mnohí stredoškoláci rozhodujú o tom, na ktorú vysokú školu si budúci rok podajú prihlášku. Bude to pre nich užitočné čítanie.

Nielen zoznamy

Výsledkom analýzy je znepokojivý príbeh. Až na pár výnimiek neexistuje verejná inštitúcia poskytujúca vysokoškolské vzdelanie na Slovensku, ktorá by ako celok mohla súťažiť s kvalitnými zahraničnými vysokými školami.

Charakteristickou črtou je najmä slabý vedecký potenciál slovenských univerzít, hodnotí ARRA. Do svetových rebríčkov by sa nedostala ani jedna z nich, pretože žiadna nespĺňa základné kritériá.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:

• Košická veterina je najkvalitnejšia
• Málo publikácií, učiteľov PhD. i zahraničných študentov
• Náhoda nestačí (Komentár)
• TREND Barometer: Chýbajúce hodnotenie kvality VŠ

Ukázalo sa aj to, že úroveň na školách a najmä na príbuzných fakultách sa v mnohých ukazovateľoch až príliš odlišuje. Objavujú sa podpriemerné i nadpriemerné pracoviská s veľkými rozdielmi. Tento verdikt až tak neprekvapuje.

Analýza agentúry však môže pomôcť zmeniť doterajšie všeobecné kritizovanie vysokých škôl ako celku na konkrétnejšiu a vecnejšiu debatu. O tom, v čom je každá zo sto fakúlt dobrá, v čom zlá a ako je na tom v porovnaní s ostatnými.

ARRA zverejnila nielen zoznamy víťazov a porazených vo vyše dvoch desiatkach kategórií. Užitočné je aj pomenovanie niektorých zatiaľ menej viditeľných tendencií, ktoré majú dve spoločné črty – chýba im logika a pre vysokoškolské vzdelávanie sú nebezpečné.

Príkladom je odmeňovanie vysokoškolských pracovníkov. Medzi ním a kvalitou vedy na škole neexistuje žiadna relevantná korelácia. Podľa agentúry najlepšia slovenská škola, Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach, vypláca v priemere rovnaké mzdy ako štvrtá najslabšia nitrianska Univerzita Konštantína Filozofa.

Biznis a granty

So schopnosťou efektívne manažovať školu nesúvisí len odmeňovanie bez zjavnej väzby na kvalitu, ale napríklad aj úspešnosť podnikania vysokej školy. Z výsledkov vyplýva, že tie slovenské sa zatiaľ využívať podnikanie vo svoj prospech nenaučili a učia sa len pomaly.

Druhá vec je, že často buď nemajú, alebo si nevedia zohnať partnera z biznis sféry. A tak aj najúspešnejšia Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave dokáže z podnikania zafinancovať ani nie tri percentá celkových výdavkov na svoju hlavnú činnosť.

Okrem druhej najlepšej Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice neprekročili ostatné školy jednopercentnú hranicu. Dokonca Univerzita veterinárneho lekárstva si vlani nedokázala zarobiť ani na výdavky spojené s podnikateľskými aktivitami a vykázala stratu.

Úspešnejšie dokážu školy získavať na vedu a vzdelávanie financie z grantov. No i tak má v slovenských reáliách zatiaľ význam len domáce porovnávanie.

Taká svetová špička, anglická Oxfordská univerzita, vie polovicu svojho rozpočtu pokryť z grantov, priemerné svetové školy zhruba štvrtinu. Slovenský víťaz, Technická univerzita vo Zvolene, necelých osem percent.

Poľahčujúcou okolnosťou je, že na Slovensku bude možné vo voľnej súťaži získať podstatne viac peňazí na vedu až budúci rok. V boji o zahraničné granty zasa slovenské školy často diskvalifikuje podfinancované technické zabezpečenie – hoci to neplatí všeobecne –, ale niektorí zasa dokážu robiť výborné výkony aj s menej kvalitným technickým vybavením.

Ministerstvo školstva by malo zaujať najmä zistenie, že štátna dotácia sa školám stále neprideľuje v prvom rade podľa kvality vzdelávania a vedy. Rezort sľubuje, že aspoň financovanie vedy nadviaže na hodnotenie kvality. Má ho robiť Akreditačná komisia od budúceho roka – lenže až v šesťročných intervaloch.

Každý deviaty

Slovenská vysokoškolská veda sa vo svete stráca, jej povesť zachraňuje pár jednotlivcov alebo izolovaných tímov. Tak sa dá v skratke interpretovať výsledok hodnotenia fakúlt, ktorý vzišiel z porovnania deviatich rôznych parametrov. Tie vypovedali o kvalite publikačnej činnosti, doktorandskom štúdiu a získavaní grantov.

Pri publikáciách sa brali do úvahy všetky práce v relevantných svetových časopisoch za roky 1995 až 2004. ARRA pri ich rátaní čerpala z verejne dostupných dát v štandardnej medzinárodnej databáze. Jedno z mála pozitívnych zistení hovorí, že za toto obdobie ročný počet takýchto publikácií na slovenských školách mierne stúpol.

No vlani napísal jednu publikovanú prácu iba každý deviaty z vyše 11-tisíc učiteľov, vedeckých a umeleckých pracovníkov na všetkých verejných vysokých školách. Za celú predchádzajúcu dekádu na jedného pracovníka pripadá v priemere jedna kvalitná publikácia. Za týmto číslom sa však skrývajú aj takí, ktorí nepublikovali nič.

Lepšie výsledky neprinieslo ani zhodnotenie ohlasu na tieto publikácie. Jedna tretina zo všetkých vyše jedenásťtisíc prác za ostatných desať rokov nezískala ani jednu citáciu. Dokonca si na ňu nespomenul ani sám autor.

Osobnosti

Jedna publikácia z pôdy Univerzity Komenského v Bratislave získala za ostatných desať rokov v priemere päť citácií. To je najviac zo všetkých slovenských univerzít.

Doma víťaz, za hranicami ani len priemerný hráč. Svetová jednotka Harvard presiahla číslo dvadsať, svetový štandard sa pohybuje okolo desiatky.

ARRA sa pokúsila vystopovať aj skutočne výrazné vedecké osobnosti na slovenskej akademickej pôde. Najprv ich chcela nájsť podľa toho, že by na fakultách zrátala publikácie s viac ako desiatimi citáciami za ostatných desať rokov.

Ranking vysokých škôl
(2004, body)

PRAMEŇ: Akademická rankingová a ratingová agentúra

Prevažná časť fakúlt však v tom momente vypadla z hry. Preto sa kritérium zmiernilo na polovicu, teda päť citácií. Aj tak ho splnila len tretina všetkých fakúlt.

Z celoslovenského pátrania po vedeckých osobnostiach napokon vyšlo, že sa vyskytujú skôr izolovane a s najväčšou pravdepodobnosťou na niektorých pracoviskách Univerzity Komenského, Slovenskej technickej univerzity alebo košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

Tri zo sto

Na Slovensku pripadá na jedného školiteľa, ktorým sú spravidla docenti a profesori, jeden až dvaja doktorandi. Oxford má na tritisíc školiteľov zhruba tritisíc postgraduálnych študentov.

Jednoduché porovnanie naznačuje, že Oxford a Slovensko sa veľmi nelíšia. Nie je to pravda.

Oxfordská univerzita totiž dosahuje podstatne lepšie výsledky vo vede, má viac citácií aj peňazí. Naopak, súvislosť medzi doktorandmi a kvalitnou vedou v slovenských podmienkach neexistuje. Dokonca najviac doktorandov majú tie pracoviská, ktoré prakticky žiadnu vedu neprodukujú.

Skutočné centrá doktorandského štúdia sa nachádzajú len na troch zo sto fakúlt. Jediné na Slovensku majú na desiatich denných študentov aspoň jedného doktoranda.

Mimo nich sa možnosť stretnúť doktoranda prudko znižuje, na pätine všetkých fakúlt sa rovná nule. To isté číslo prislúcha aj ôsmim fakultám pri sčítavaní grantov, ktoré získali vlani z verejných zdrojov na svoje vedecké projekty.

Žiadna záruka

Iba necelá polovica učiteľov na slovenských vysokých školách, presne štyridsať percent, má titul PhD. alebo jeho ekvivalent. Nebolo by to alarmujúce, ak by sa o titul práve pokúšalo veľa mladých učiteľov. Realita však tomu nenasvedčuje.

No ani učiteľ PhD. nezaručuje, že jeho fakulta bude excelentná vo vede. Titul totiž úspešnosť pri publikovaní či citáciách ovplyvňuje len veľmi slabo. Prekvapuje aj ďalší záver – neplatí, že dlhšie existujúce fakulty majú podiel učiteľov PhD. vyšší.

Pedagógovia PhD. sú po fakultách roztrúsení veľmi nepravidelne. Najväčší rozptyl je medzi spoločensky zameranými fakultami, nezaostávajú ani humanitné a prírodné.

Obrovské rozdiely sa objavujú aj pri porovnaní výskytu profesorov a docentov, teda učiteľov s najväčšou kvalifikáciou. Pritom viac ako polovicu pedagogického zboru zostavenú z profesorov a docentov majú len tri zo sto fakúlt.

Kto, ako a prečo

Prvý ranking vybraných amerických škôl urobil časopis U.S. News & World Report v roku 1983. Odvtedy popularita rebríčkov prudko stúpla a z USA sa rozšírili ďalej. Postupne ich začali publikovať renomované noviny a časopisy vo Veľkej Británii, v Kanade, Japonsku, Číne, vo Švajčiarsku a napríklad aj v susednom Poľsku.

V tomto roku sa pridalo Slovensko. Rating aj s hodnotiacou správou vypracovala Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA), opierajúca sa o domácich odborníkov a o know-how dvoch skúsených zahraničných špecialistov. V budúcom roku plánuje svoju prvotinu, viažucu sa na vlaňajšok, aktualizovať o dáta z tohto roka a rozšíriť ju.

Tohtoročné vydanie obsahuje rebríčky v dvadsiatich dvoch rôznych parametroch. V agentúre ich vybrali tak, aby spoločne zachytili úroveň vo výskume, vzdelávaní a financovaní školy. Postupne by mali pribudnúť aj kritériá vypovedajúce o študentskom komforte, napríklad prístup k internetu v škole, dostupnosť internátov, štipendií či športových a kultúrnych možností v priestoroch školy. ARRA chce zisťovať aj reputáciu školy medzi zamestnávateľmi, plánuje vyhodnocovať dotazníky medzi študentmi a učiteľmi. Keď budú dostupné informácie o financovaní jednotlivých fakúlt, zohľadní ich. Zatiaľ sa opiera len o existujúce štatistiky o financovaní vysokej školy ako celku.

Metodika, podľa ktorej historicky prvý ranking slovenských škôl a fakúlt vznikol, vyzerá nasledovne. Všetky fakulty na devätnástich verejných vysokých školách s ukončeným bakalárskym stupňom štúdia sa roztriedili do šiestich vedných odborov. V jednej skupine sa tak ocitli fakulty, na ktorých dominujú alebo prevládajú lekárske, pôdohospodárske, technické, prírodné, humanitné a spoločenské vedy. Tento postup zabezpečil, aby sa navzájom neporovnávali pracoviská s odlišným zameraním a inými podmienkami práce. Teda napríklad lekárska fakulta s fakultou strojárskou alebo filozofickou.

Agentúra volila parametre tak, aby zachytila intenzitu výkonu a nie jeho absolútnu hodnotu. Konkrétne, neporovnávala celkový počet publikácií alebo objem finančných prostriedkov získaných z vedeckých grantov. Ale ich množstvo či objem, prerátané na počet tvorivých pracovníkov na fakulte. Nemohlo sa potom stať, že by väčšie fakulty získali automaticky výhodu len preto, že zamestnávajú viac ľudí než menšie pracoviská.

Každá fakulta dostala body podľa toho, aká úspešná bola v jednotlivých parametroch v rámci svojej skupiny. Jej celkový výsledok vzišiel z toho, že získané body za všetky parametre sa spriemerovali. Ktorá fakulta mala najvyšší počet bodov, tá vo svojej skupine vyhrala. Z rankingu teda vzišlo šesť najlepších fakúlt podľa svojho zamerania.

Poradie univerzít napokon určila jednoduchá matematika. Vypočítal sa priemerný bodový zisk všetkých jej fakúlt. Čím vyšší, tým lepšie.