Slovenskej vede a výskumu svitá na lepšie časy. Ak využijú ponúkané šance, v priebehu nasledujúcich siedmich rokov im Európska únia prispeje na rozvoj viac ako tridsiatimi miliardami korún.

A príspevok národného štátneho rozpočtu balík peňazí ešte zvýši. Obavy, či sa napokon dostane do obehu, rezort školstva nemá.

Už po predbežnom prieskume vo vedecko-výskumnom sektore eviduje projekty za 60 miliárd korún.

Zostáva teda nastaviť čo najlepšie kritériá. Ich filozofia v princípe kopíruje vládny program rozvoja znalostnej ekonomiky Minerva. Obe kladú dôraz na prakticky orientovaný výskum a vývoj. A na spoluprácu verejného výskumu s biznis sférou.

Slovensko zaostáva.

V oblasti inovácií a ich aplikácií v praxi sa Slovensko v medzinárodných štatistikách pohybuje na nelichotivých priečkach. V indexe European Inovation Scoreboard, v ktorom Európska komisia mapuje úroveň inovácií, dostáva najhoršie vysvedčenie. Spolu s Litvou, Rumunskom, Bulharskom a Tureckom.

V prospech slovenského výskumu nehovorí ani schopnosť čerpať peniaze z medzinárodných programov. Z aktuálneho rámcového programu EÚ pre vedu a výskum získal 14,5 milióna eur (550 mil. Sk), čo je 2,6 eura na obyvateľa.

Česká republika je na tom podstatne lepšie, v prepočte na hlavu dostala dvakrát viac prostriedkov. Viac sa darilo Malte i Slovinsku.

Prečo Slovensko zaostáva? Riaditeľ sekcie vedy a výskumu ministerstva školstva Stanislav Sipko si myslí, že za to nemôže nedostatok ľudského potenciálu – vedcov a výskumníkov.

Aj keď uznáva, že ich počet v súčasnosti dosahuje iba tretinu z úrovne roku 1989. Časť z výskumu úplne odišla, mladú a strednú generáciu zase pri existujúcich podmienkach prilákajú skôr ponuky zo zahraničia.

Slabé vybavenie.

Hlavný problém slovenskej vedy podľa S. Sipka tkvie v zastaranom vybavení výskumných pracovísk a nedostatočnom financovaní zo štátneho rozpočtu: „Nie je výnimka, že laboratóriá pracujú s vybavením, ktoré je desať rokov staré.“

Slovenská veda a výskum sa tak dostávajú do začarovaného kruhu. Uspieť so zastaraným vybavením v náročných medzinárodných projektoch je takmer nemožné. No práve úspech prináša nevyhnutné prostriedky na ďalšie investície.

Pomôcť majú eurofondy. Nie však formou samoúčelného nákupu techniky. Rezort školstva chce prostriedky z fondov prideľovať podľa náročnejších kritérií. Znamená to, že šancu uspieť budú mať iba žiadatelia, ktorí nákup prístrojov podložia konkrétnym výskumným projektom. A pri aplikovanom výskume sa bude požadovať aspoň náznak budúceho komerčného využitia.

Od kontroly aplikácie výsledkov výskumu v praxi si rezort školstva sľubuje aj ďalšie pozitíva. „O pár rokov nám to pomôže prehodnotiť priority slovenského výskumu. Či pokračovať v podpore danej oblasti alebo nie,“ vysvetľuje S. Sipko.

Výnimkou bude základný výskum, ktorý nemá k praktickému efektu viesť primárne. Je ale bázou pre aplikovaný výskum a zároveň umožní vychovávať nových odborníkov.

Aj duševné vlastníctvo.

Na príspevky z eurofondov a štátneho rozpočtu dosiahnu súkromné aj verejné výskumné subjekty. Práve ľudský kapitál je výhodou verejných inštitúcií. Výskumníci sa sústreďujú predovšetkým na vysokých školách a vo verejných výskumných inštitúciách.

Firmy na Slovensku si spravidla väčšie výskumné tímy nedržia. Aj pre ne bude preto jednoduchšie a efektívnejšie zapájať do vlastných projektov kapacity z verejného výskumu.

Eurofondy majú verejným výskumným inštitúciám pomôcť lepšie sa zorientovať aj v problematike ochrany duševného vlastníctva. Ide o právne a technicky komplikovanú oblasť, v ktorej školy pri spolupráci so súkromnou sférou ťahajú za kratší koniec. „Patenty často končia v rukách zahraničných súkromných firiem bez adekvátnej protihodnoty,“ vysvetľuje S. Sipko.

Vysoká škola síce získa jednorazovú odmenu, no ak patent zostane firme, nemôže voľne pokračovať vo vývoji ďalších aplikácií. Je odkázaná na dohodu s firmou, ktorá diktuje podmienky spolupráce. To by sa mohlo zmeniť, lebo verejné inštitúcie budú môcť z eurofondov zaplatiť služby poradenských kancelárií.

Čo s Bratislavou.

Otvorená ostáva otázka, ako zabezpečiť podporu výskumu v Bratislavskom kraji. Okolie hlavného mesta je príliš bohaté na to, aby si podporu zo štrukturálnych fondov mohlo nárokovať.

Výška HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily prekračuje Bruselom stanovených 75 percent priemeru EÚ. Bratislavský región by tak mal na vedu a výskum dostať iba dvanásť miliónov eur, s ktorými sa preň počíta v rámci iných podporných schém.

Pri tejto konštelácii nemá nárok na rozšírenú európsku podporu až polovica výskumného potenciálu Slovenska. I keď pracoviská v hlavnom meste a okolí – napriek vysokému HDP v regióne – majú rovnaké problémy ako ich kolegovia z ostatných častí republiky.

Ak sa pravidlá prideľovania eurofondov nezmenia, podľa Slovenskej akadémie vied to bude mať negatívny vplyv nielen na konkurencieschopnosť domácej vedy, ale i celej ekonomiky. „Vedecká komunita to ministerstvu školstva aj dostatočne presvedčivo vyargumentovala,“ dodáva podpredsedníčka Slovenskej akadémie vied Viera Rosová.

Rezort školstva na výnimke z pravidiel financovania pre bratislavský región pracuje. Uvedomuje si, že bez podpory fondov hrozí nedostatok kvalitných technických kapacít na výskum.

„Ak nebudú mať kvalitnú infraštruktúru, nebudú môcť pripravovať ani kvalitných ľudí pre prax či ďalší výskum,“ upozorňuje S. Sipko. Opodstatnenosť slovenských argumentov už uznala aj Európska komisia.

Výnimku musia odsúhlasiť všetky členské štáty únie. S problémom koncentrácie vedeckých kapacít v bohatých regiónoch sa pritom stretáva aj Česká republika (Praha) a Portugalsko (Lisabon).

Ilustračné foto – Vlado Benko