Odpočítavajte mesiace, od septembra štartuje najväčší posun v kvalite slovenského školstva za posledné štvrťstoročie, odkazuje ministerstvo školstva. Recept na reformu základných a stredných škôl je jasný: menej učiť, viac naučiť. Zredukovať učivo, poskytnúť viac priestoru školám a učiteľom pre vlastné programy a nové spôsoby vyučovania.

Zmení sa nielen obsah, ale aj spôsob výučby. Od cibrenia pamäti žiakov k rozvíjaniu ich analytického a kreatívneho myslenia.

Návrh zákona o výchove a vzdelávaní, na ktorom je reforma postavená, sa v marci dostal do parlamentu. Zásadné výhrady k návrhu z dielne ministerstva školstva zatiaľ žiadna z koaličných strán nepredostrela. Šéf rezortu Ján Mikolaj má veľkú šancu, že sa do histórie regio- nálneho školstva zapíše ako veľký reformátor. Pohľad na paragrafy zákona, ako aj vyjadrenia ľudí z ministrovho tímu však nabádajú na krotenie optimizmu.

NEPREHLIADNITE:

• Prečo slovenskí žiaci nechápu
• Ministerstvo vie, ako nenájsť nápady pre školy

Iba rámcovo

Predstava ministerstva a jej aplikovanie do praxe sa z návrhu školského zákona dajú vyčítať iba rámcovo. Norma sa až v dvoch desiatkach prípadov odvoláva na vyhlášky, ktorých definitívne verzie ešte neexistujú.

Hlavnou zmenou má byť nový spôsob vytvárania vzdelávacích programov. Ten minister označuje za podstatu obsahovej reformy a decentralizácie školstva. Školy si v rámci rozvrhu hodín budú môcť presne vyčlenený čas prispôsobiť vlastným preferenciám, profilovať sa. Aj v súčasnosti môžu k predpísanému učivu pridať navyše tridsať percent podľa vlastného uváženia, no väčšinou takú ambíciu nemajú. Ako vravia, látky je priveľa už teraz.

Priestor sa má vytvoriť rozdelením vzdelávacieho programu na dve časti – štátny a školský. Ten štátny mal podľa pôvodných úvah tvoriť šesťdesiat percent vyučovaného obsahu. Zvyšok by mal byť v réžii konkrétnych škôl. V súčasnosti sa častejšie hovorí o pomere 70 : 30.

Hoci štátne programy ešte nie sú hotové, už teraz sa zdá, že ani naposledy stanovený pomer sa nedodrží. Predmetovým komisiám sa v jednotlivých predmetoch nedarí zoštíhliť osnovy podľa predstáv autorov reformy. „Všetci chcú robiť reformu, ale nevedia sa dohodnúť. Každý bojuje za svoj predmet,“ hovorí hlavný poradca ministra pre reformu školstva Miron Zelina. Namiesto redukovania osnov sa dokonca deje opak. Dopĺňajú sa. Alebo sa obsah z nižších ročníkov presúva do vyšších.

Zuzana Humajová z Konzervatívneho inštitútu sa obáva, že žiaci budú musieť za jednu vyučovaciu hodinu, vyčlenenú pre štátne programy, absorbovať ešte viac informácií ako dnes: „V štátnom programe bude síce hodín menej, ale učiva primerane neubudne.“

Koľko sa z osnov podarí vyškrtať a aký priestor získajú školské programy, bude zrejmé o niekoľko týždňov. „V tejto fáze robíme všetko pre to, aby bol priestor pre školy čo najväčší,“ tvrdí M. Zelina.

Nie od septembra

V prvom roku reformy školy sotva prejavia veľa kreativity. Na tvorbu programov im po schválení zákona a zverejnení štátnych osnov ostane niekoľko týždňov. Ministerstvo s tým počíta – vypracuje modelové školské programy.

Hlavný poradca nevylučuje, že reforma bude minimálne spočiatku vyzerať iba ako rozšírenie počtu nepovinných predmetov. „Asi to tak odštartuje, ale verím, že po čase začnú školy využívať dané možnosti vo väčšej miere,“ odpovedá M. Zelina na kritiku, že formálne vynovenie sa do praxe neprenesie.

Ďalšou zmenou má byť zníženie počtu žiakov v triedach. V prvom ročníku na najviac dvadsaťdva, v ostatných ročníkoch na prvom stupni dvadsaťpäť a na druhom stupni na dvadsaťosem. „Prvý raz sú tieto čísla v zákone. Počty sú v súlade s tým, čo odporúča OECD,“ tvrdí riaditeľ odboru základných škôl a školských zariadení ministerstva školstva Ladislav Haas. V súčasnosti slovenské školy spĺňajú túto požiadavku na osemdesiat percent. Ostatné majú čas prispôsobiť sa do roku 2012.

Plánuje sa aj rozšírenie priestoru na cudzie jazyky. Prvý by sa mal povinne vyučovať od tretieho ročníka. A od šiesteho ročníka sa majú žiaci učiť dva cudzie jazyky.

Menej žiakov v triedach a výučba jazykov, prípadne ďalšie novinky si vyžiadajú nárast počtu učiteľov, a teda mzdových nákladov. Ministerstvo zatiaľ nevie o koľko. Na najbližšie roky, počas ktorých sa budú môcť využívať prechodné výnimky, má na tento účel vyčlenených štyristo miliónov korún. Na ministerstve tiež počítajú s eurofondmi. „Samozrejme, nemôžeme ich použiť na platy, ale môžeme nimi nahradiť iné výdavky v rezorte,“ hovorí M. Zelina. Na schéme sa podľa neho pracuje.

Podľa ministra bude na riešenie ďalších priebežných komplikácií dosť času. Po novom sa od septembra začne učiť iba v prvom a piatom ročníku základnej školy, ako aj v prvom ročníku všeobecnovzdelávacích stredných škôl. Zmeny sa do ďalších ročníkov budú premietať s odrastaním „reformných“ ročníkov. Do všetkých ročníkov sa zmena premietne o štyri roky.

Učebnicový pokoj

Hoci J. Mikolaj a ľudia z jeho tímu hovoria o významnej decentralizácii, ktorú zákon a súvisiace predpisy prinesú, na uvoľňovanie tradičných pút si netrúfli. Príkladom je známkovanie a učebnice.

Školy budú naďalej vyučovať iba z kníh, ktoré im pridelí ministerstvo školstva. Ibaže by si na iné, taktiež štátom schválené, zohnali peniaze samy. L. Haas to zdôvodňuje efektivitou – nákupy rôznych variant učebníc k jednému predmetu by vyšli drahšie.

No vidí v tom aj systémovú výhodu. Aspoň pri hlavných predmetoch by mali byť učebnice rovnaké pre všetky školy. „Ak sa žiak uprostred školského roka presťahuje z Popradu do Bratislavy, musel by sa učiť z novej učebnice,“ uvažuje L. Haas a dodáva: „Chceme, aby sa zachoval pokoj, ktorý je v systéme štátnych učebníc dnes.“

No práve učebnice sú podľa kritikov reformy ukážkou, že od centralizácie školstva sa zásadnejšie neustupuje. „Bolo by prirodzené, keby štát vyžadoval, aké znalosti majú žiaci mať. No výber učebníc by mal nechať školám,“ hovorí Z. Humajová. Podľa nej sa ministerstvo pokúša o presný opak toho, čo tvrdí – namiesto delegovania kompetencií sa snaží udržať či dokonca posilniť súčasnú pozíciu.

Menej nie je lepšie

Keď kritici reformy sumarizujú výhrady, hovoria, že pôjde len o zmenu v osnovách. „Minister školstva si myslí, že keď zoškrtá osnovy, učitelia budú mať viac času a začnú učiť inak. Ale tak to nie je,“ mieni výkonný riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Miroslav Beblavý. Podľa neho sa spôsob vyučovania ne- zmení, učitelia budú prinajlepšom učiť vo väčšej pohode. Budú mať viac času.

„Pri priemernom veku učiteľov nad štyridsať rokov, ktorí v školstve pôsobia pätnásť či dvadsať rokov, je zotrvačnosť veľká. Takto k zmene v spôsobe učenia nepríde,“ argumentuje M. Beblavý. A spomína skúsenosti z iných krajín, kde sa učivo zoškrtalo.

Napríklad v Česku, kde už obsahovú reformu odštartovali, zmena v osnovách spôsobila menšiu zmenu v prístupe učiteľov, než sa čakalo. Ako majú učitelia od septembra prejsť z vyjazdených koľají na „rozvíjanie analytického a kreatívneho myslenia“, ako sa píše v dôvodovej správe návrhu zákona, to sa ešte len začína riešiť.

Učitelia neskôr

O vzdelávanie učiteľov sa starajú najmä metodicko-pedagogické centrá. Začiatkom roka do- šlo na podnet ministerstva k prenosu časti ich kompetencií do centra. Vzniklo jedno centrum, ostatné sa zmenili na detašované pracoviská. Dôvodom boli „problémy v ich riadení zo strany ministerstva“. Aj táto centralizácia by podľa ministrovho tímu mala prospieť k zvýšeniu kvality v školstve. No v tejto inštitúcii zatiaľ nemajú presnejšiu predstavu, ako naučiť tisícky učiteľov na nové prístupy vo vyučovaní.

Definitívnu zmenu môže priniesť generačná výmena učiteľov. Štátny pedagogický ústav, ktorý má na starosti tvorbu nového povinného minima vedomostí pre školy, však zatiaľ do procesu zmeny pedagogické fakulty nezapojil. „Naj- vhodnejšie by bolo, keby spolu riešili aktualizáciu alebo obnovu obsahu študijných programov. Vysoké školy to nemôžu riešiť samoiniciatívne, pretože nemajú informácie,“ upozorňuje Anna Butášová z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, bývalá riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu.

M. Zelina si zotrvačnosť v školstve uvedomuje: „Nik nemôže čakať, že sa zrazu všetko zmení. Naša reforma vytvára priestor na neustále zlepšovanie.“ Ministrov poradca verí, že učitelia si časom nájdu cesty, ako zmeniť prístup. Motivovať učiteľov k zmene v prístupe by podľa neho mali riaditelia: „Je to ich manažérska povinnosť, za to berú funkčný príplatok, tak nech tvoria atmosféru.“

Nástrojom na motiváciu má byť pripravovaný zákon o pedagogických pracovníkov. Minister ho pôvodne chcel do parlamentu predložiť spolu so školským zákonom. Nakoniec k tomu nedošlo. Zákon čaká na meškajúci zákon o verejnej službe z dielne ministerstva práce, s ktorým sa musí predkladať na schválenie. Vstúpiť do platnosti by mal až začiatkom budúceho roka.

Podľa M. Zelinu bude zákon učiteľov viac motivovať k vyššej profesionalite. V súčasnosti je rast závislý najmä od dĺžky praxe. „Platy budú po novom viac zohľadňovať atestácie,“ hovorí o jednej zo zmien. Podľa ministra môžu zatiaľ učitelia rátať s plošným rastom platov. Jeho cieľom je dostať sa zo súčasnej úrovne približne vo výške priemernej mzdy na 1,3-násobok v budúcom roku.

Stredné školy neskôr

Návrh školského zákona, ktorý šiel začiatkom septembra na medzirezortné pripomienkovanie, počítal aj s riešením odborného stredného školstva. Návrh, ktorý ide do parlamentu, už túto časť neobsahuje. „Problematika odborného školstva je natoľko zložitá, že to chce samostatný zákon,“ tvrdí J. Mikolaj. Pripravovať sa začne v novembri, dva mesiace po oficiálnom spustení „komplexnej reformy školského systému“.

Zamestnávatelia napríklad žiadajú, aby štátny vzdelávací program na strednej škole predstavoval 60 percent a školský 40 percent výučby. „Záleží nám na tom, aby sme mohli so školami lepšie spolupracovať,“ hovorí prezident Americkej obchodnej komory Róbert Šimončič.

Firmy reforma základných a všeobecných stredných škôl až tak nezaujíma. „Sledujeme prípravu nového školského zákona, ale najdôležitejšie pre nás je, aby bol prijatý zákon o odbornom vzdelávaní,“ uvádza sa v stanovisku Volkswagenu Slovakia.

Foto - Profimedia.cz, Vlado Benko