Ku koncu minulého roka mali subjekty verejnej správy na účtoch a v hotovosti 160,507 mld. Sk, čo zodpovedá 13,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Najväčšiu časť z toho tvorili štátne finančné aktíva v hodnote 84,621 mld. Sk. Vyplýva to z Komplexnej analýzy zadlženosti sektora verejnej správy, ktorú Ministerstvo financií SR predložilo na pripomienkové konanie.

Rozhodujúci podiel na štátnych aktívach má termínovaný účet v Národnej banke Slovenska, na ktorom sú finančné prostriedky v objeme 67,546 mld. Sk z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP). Tieto zdroje sú určené na pokrytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne v súvislosti so vznikom kapitalizačného piliera dôchodkového systému.

Na krytie nákladov reformy pritom budú použité aj zostatky na účtoch Sociálnej poisťovne v objeme 7,306 mld. Sk a zrušeného Národného úradu práce vo výške 9,994 mld. Sk. Štátne finančné aktíva tvoria aj vrátené prostriedky z pôžičky ČSOB (7,4 mld. Sk), zdroje na spolufinancovanie predvstupových európskych fondov (4,065 mld. Sk), prijaté úvery na krytie schodku štátneho rozpočtu (4,141 mld. Sk) a zostatok prostriedkov z emitovaných dlhopisov (1,469 mld. Sk).

Mimorozpočtové prostriedky kapitol predstavovali na konci roku 2003 hodnotu 18,783 mld. Sk. Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení vykazoval ku koncu roka disponibilný zostatok na účte 10,916 mld. Sk. Tieto finančné prostriedky sú pritom určené na úhradu nákladov spojených s likvidáciou jadrových elektrární, v najbližších rokoch sa teda použijú najmä v súvislosti s odstavením dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.

Rezervný charakter má aj zostatok na účtoch štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ, a.s. v hodnote 3,372 mld. Sk. Tieto zdroje vyčlenila vláda vlani na spustenie prvej fázy oddlžovania zdravotníckeho systému.

Medzi najbonitnejšie aktíva, ktoré štátu zostali po predchádzajúcej privatizácii, patria majoritné podiely v SPP, distribučných energetických firmách, v spoločnosti Transpetrol a minoritný podiel v Slovenských telekomunikáciách. Ak by sa tieto podiely predali za ceny zodpovedajúce úrovni pri úvodnej privatizácii, štát by mohol získať okolo 200 mld. Sk.

Bonitným aktívom verejnej správy sú aj pohľadávky Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý na podporu bývania poskytol do konca minulého roka úvery v hodnote 18,6 mld. Sk. Potenciálnym zdrojom peňažných prostriedkov sú aj pohľadávky vedené ako súčasť štátnych finančných aktív, ktoré ku koncu minulého roka dosiahli 75,867 mld. Sk.

Vymožiteľnosť týchto pohľadávok sa odhaduje na približne 15 mld. Sk za predpokladu, že štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba Bratislava bude ponechaný podiel na výnosoch z predaja elektrickej energie vyrobenej na vodnom diele Gabčíkovo. V opačnom prípade sa odhad návratnosti pohľadávok musí znížiť na asi 8 mld. Sk.

Hrubý verejný dlh SR dosiahol ku koncu minulého roka 512,144 mld. Sk, čo zodpovedá 42,83 % HDP. Jeho najväčšími položkami boli štátny dlh vo výške 429,052 mld. Sk a štátne záruky v objeme 63,089 mld. Sk.

Podľa Maastrichtských kritérií nesmie podiel hrubého dlhu krajiny prekročiť hranicu 60 % HDP. Pri dodržaní zodpovednej hospodárskej politiky a pokračovaní v trende znižovania deficitu verejných financií MF predpokladá v SR stabilizáciu a následný pokles podielu hrubého verejného dlhu v pomere k HDP.