Vlaňajšie výčitky Európskej komisie o nepripravenosti Slovenska na čerpanie európskych fondov sa v prípade obnovy budov nenaplnili. Na výzvu získať pomoc z celkového takmer 68,5-miliónového balíka v euromene zareagovalo viac uchádzačov, než Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR dúfalo.

„Záujem je obrovský, vyše dvojnásobný, ako sme čakali,“ teší sa Radoslav Behul z Agentúry na podporu regionálneho rozvoja MVRR SR.

Z takmer päť a pol stovky projektov, ktoré prišli do prvej, marcovej uzávierky, je podľa R. Behula čitateľné, že ich kvalita je „pomerne dobrá“. Aj keď kvalitu projektov doteraz nikto podrobnejšie neposudzoval. Zatiaľ sa agentúra rezortu výstavby dostala iba k tomu, aby skontrolovala, či sú projekty v poriadku po formálnej stránke. „Táto prvá fáza bude hotová do konca mája,“ sľubuje R. Behul.

Veľa a dobre

Ako sú na tom projekty vecne, si už však agentúra je načistom. „Asi dvadsatina z nich nespĺňa podmienky v tom zmysle, že žiadateľ nie je oprávnený dostať peniaze alebo ich nemožno čerpať na aktivitu, na ktorú príspevok žiadajú,“ vysvetľuje.

Približne tretina je úplne kompletná. Tých, ktoré po formálnej stránke podmienky nespĺňajú, vyzve rezort výstavby na doplnenie a do desiatich dní musia nedostatky napraviť. „Inak majú smolu,“ upozorňuje R. Behul. „Nie je však naším záujmom robiť nejaké čiary.“

V druhom uzávierkovom cykle, ktorý sa končil 23. apríla tohto roku, prišlo 354 žiadostí. Uzávierka tretieho kola je naplánovaná na 21. decembra, pôvodný termín bol august. Vyhodnotenie projektov a vyhlásenie výsledkov sa tak presúva na budúci rok.

„Množstvo a kvalita projektov, ktoré ministerstvo dostalo v prvých dvoch kolách, ukazujú, že požadované prostriedky prevyšujú disponibilné zdroje na tento rok,“ zdôvodňuje hovorkyňa rezortu výstavby Silvia Varagyová.

O peniaze sa už uchádzajú stavby v zriaďovateľskej kompetencii štátu, samosprávy i neziskových organizácií. Podľa obsahu projektov možno aspoň usudzovať, kde zriaďovateľov škôl, zdravotníckych zariadení, sociálnych domovov či kultúrnych ustanovizní tlačí topánka najviac.

Komplexný prehľad o stave budov totiž nemajú nielen rezorty školstva či zdravotníctva, ale ani väčšina starostov a županov.

Čo je v projektoch

Peniaze z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (ERDF) možno v podopatrení Budovanie a rozvoj občianskej infraštruktúry využiť práve na rekonštrukciu a obnovu školských, zdravotníckych, kultúrnych a sociálnych budov. Za peniaze z ERDF možno nielen nadstaviť, pristaviť či dostaviť.

Dá sa tiež investovať do nedokončených stavieb, stavebných úprav alebo znižovania energetickej náročnosti. V rámci modernizácie poskytuje aj prostriedky na sanitu i minimálne prístrojové vybavenie vo výške osem percent celkových nákladov. Podľa R. Behula sa prvé projekty snažia identifikovať najboľavejšie miesta.

„Žiadatelia sa snažili vybrať také aktivity, aby ušetrili prevádzkové náklady, ale zároveň zvýšili kvalitu poskytovaných služieb,“ tvrdí. Veľa projektov preto smeruje práve do zníženia energetickej náročnosti budov, kde sa dá ušetriť najviac prevádzkových nákladov.

Čo sa týka počtu, vyčnievajú projekty na obnovu školských budov. Zdravotníckych zariadení je menej, ide však spravidla o väčšie budovy, a teda aj projekty. „Pri veľkých infraštruktúrnych projektoch ako nemocnice nie sú zriedkavosťou ani projekty za šesťdesiat miliónov korún,“ podčiarkuje R. Behul.

Budovy základných škôl na Slovensku
(%, rok kolaudácie)

PRAMEŇ: PRAMEŇ: VVÚPS – NOVA

Minimálna suma na čerpanie je 12,5 tis. eur (500 tis. Sk), maximum sa líši od druhu projektu. Pri školách a nemocniciach ide o tri milióny eur, pri sociálnej infraštruktúre je to polovica. Jedna budova, ktorá slúži na kultúrne účely, môže získať najviac 900-tisíc eur.

V projektoch zatiaľ dominuje základná rekonštrukcia, výmena okien, striech, zatepľovanie a zmeny palivovej základne. Veľkú šancu na úspech v boji o eurá však majú napríklad aj rekonštrukcie striech. Ministerstvo zdravotníctva SR očakáva, že pomocou europeňazí sa bezspádové strechy prerobia na spádové strešné konštrukcie, zateplené a pokiaľ možno s využiteľným podkrovným priestorom.

Rozhodla návšteva

V EÚ pritom nie je zvykom financovať zo štrukturálnych fondov školy či nemocnice. Zástupcovia Európskej komisie pri svojich návštevách na Slovensku však potrebu investovať do týchto zariadení uznali. „Tá fyzická návšteva zrejme rozhodla a sme radi, že sa to podarilo,“ hovorí R. Behul. Slovensko je totiž jediným štátom z V4, ktoré si podobné podmienky v negociačných rokovaniach vyrokovalo.

Zatiaľ sa podarilo zahrnúť obnovu verejných budov do štrukturálnych fondov na prvé skrátené rozpočtové obdobie v rokoch 2004 až 2006. „Budeme presadzovať, aby tam tento podprogram zostal aj pre ďalšie programovacie obdobie,“ tvrdí R. Behul.

Na obnovu verejných budov dostane Slovensko z európskej peňaženky v tomto a nasledujúcich dvoch rokoch necelých 55 miliónov eur. Štát sa bude spolupodieľať 15 percentami, žiadatelia piatimi.

Na peniaze z ERDF musí na rozdiel od ostatných siedmich krajov zabudnúť Bratislavský kraj. Z hry ho vylúčilo kritérium EÚ o výške HDP na obyvateľa v porovnaní s priemerom Európskej únie. „Jediná možnosť, ako mu zabezpečiť účasť na týchto prostriedkoch, je pravdepodobná až v novom programovacom období na roky 2007 až 2013. Vtedy sa totiž očakáva zmena relevantných nariadení, ako aj zásadné zmeny v štrukturálnej politike EÚ,“ vysvetľuje sektorová koordinátorka rezortu zdravotníctva Zuzana Škublová.

Europeniaze sa môžu dostať do rúk samosprávnym krajom, obciam a mestám, štátnej správe alebo neziskovým organizáciám pre ich školy, polikliniky, domovy dôchodcov či ozdravovne. „Sú to relatívne ľahko dostupné peniaze, a preto by bola škoda ich nevyužiť,“ hovorí Z. Škublová. Podľa ministerstva zdravotníctva nerozhoduje veľkosť projektu ani jeho rozpočtu, ale predovšetkým kvalita kompletnej projektovej dokumentácie.

Foto – Milan Illík