Pre spravodlivosť treba povedať, že dnešné ministerstvo financií sa nedá porovnať s tým z čias mečiarizmu. Má vlastnú analytickú jednotku sústredenú v Inštitúte finančnej politiky (IFP), ktorá si porovnáva poznámky s kolegami mimo rezortu. No kým pred pár rokmi ekonómovia zvonka zvykli označovať prognózy ministerských analytikov za konzervatívne až realistické, dnes sa hodnotenie posúva do polohy realistické až mierne optimistické.

Optimisti

Február 2009. IFP vydal dva dokumenty, ktoré rozrušili odbornú verejnosť. Ministerstvo v nich naplno priznalo, že globálna kríza sa Slovenska týka a treba sa pripraviť na slabší výber daní. Odhad medziročného rastu ekonomiky v tomto roku sa oproti prognóze z jesene stiahol na polovicu – presnejšie na 2,4 percenta. V tom čase už mimovládny think-tank Ineko vydal výsledky ankety medzi ekonómami, z ktorej vyšla prognóza ešte o percentný bod pesimistickejšia.

V odhade daňových príjmov ministerstvo na tento rok naznačilo výpadok vo výške jedného percenta HDP, čo znamená redukciu očakávaní o zhruba šesť percent. No reálny výber daní od 1. januára v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška naznačuje, že to, čo pred mesiacom zverejnil rezort financií, mohol byť skôr optimistickejší z viacerých scenárov. Do polovice marca štát vybral skoro o šestinu menej ako v rovnakom období roka 2008. Najväčší prepad, takmer na polovicu, vykázala zlatá nosnica štátneho rozpočtu – daň z pridanej hodnoty.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Františka Palka si treba zvyknúť, že obdobia prestreľovania rozpočtu sú preč. No zatiaľ sa neznepokojuje: „Doterajší vývoj daňových príjmov je v súlade s našou poslednou prognózou, nie je to pre nás prekvapenie.“

Prelievanie výpadkov

No prekvapení môžu zostať iní. Výpadok sa netýka len rozpočtu centrálnej vlády, ktorá daňami financuje chod ústredných štátnych orgánov. Do okruhu verejných financií patria i samosprávy, Sociálna poisťovňa či zdravotné poisťovne. Práve alarmujúci dosah na ne je témou dokumentu, ktorý vznikol na odbore poisťovníctva rezortu zdravotníctva.

Pripomína, že neočakávaný rast nezamestnanosti robí z ekonomicky aktívnych poistencov ľudí bez práce, čo znamená nižšie odvody. Na ťarchu systému sú aj tí, čo sa hromadne vracajú zo zahraničia, kde niet roboty, a ostávajú bez práce i doma. Do toho treba zarátať opatrnejšie zvyšovanie miezd vo firmách a nižšiu platobnú disciplínu platiteľov.

Výsledok: nižšie príjmy v zdravotníctve, menej zazmluvnených doktorov a špitálov, prepúšťanie v zdravotných poisťovniach. Nižší príspevok na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa v tomto svetle javí ako najmenší problém.

Štát nemôže na výpadok priamo reagovať opatreniami v rozpočte. Za neaktívnych poistencov platí podľa ročného zúčtovania z minulého roka a tohtoročný vývoj sa zohľadní po budúcoročnom zúčtovaní.

IFP vo februárovej prognóze odhadol, že v tomto roku by zdravotníctvo mohlo prísť o 87,1 milióna eur. No opäť: bol to odhad zasadený v pomerne optimistickom kontexte. Podobné problémy čakajú Sociálnu poisťovňu. Ubúda jej aktívnych prispievateľov a pribúda klientov, ktorí potrebujú čerpať podporu. Tam analytici rezortu financií narátali na tento rok výpadok za takmer 128 miliónov eur.

Deficit nad trojkou

Štátny tajomník F. Palko radí s kategorickejším hodnotením vývoja verejného rozpočtu počkať pár týždňov. Kým nebudú známe čísla za celý prvý štvrťrok. „Potom môžeme robiť dôležité rozhodnutia – myslím aj v oblasti výšky deficitu,“ hovorí. Práve celkový schodok hospodárenia verejnej správy je číslo, ktorého odhad v ostatných týždňoch rastie rovnako rýchlo, ako klesá predpokladaný rast HDP.

V rozpočte naplánovaný deficit jemne prekračujúci dve percentá výkonu ekonomiky zostal rozprávkou. Sám F. Palko poznamenal, že v tejto situácii bude pozitívnou správou, ak sa neprekročí trojpercentná hranica, ktorú diktuje európsky Pakt stability a rastu. Februárová anketa inštitútu Ineko vyprodukovala odhad prekračujúci európsku latku o desatinu percentného bodu. Hlavný analytik UniCredit Bank Ján Tóth hovorí o „minimálne troch percentách“. To sa podľa neho zvýši, ak sa opäť prehodnotí rast HDP smerom nadol. Čo považuje za „dosť možné“.

Spomalenie ekonomiky pri náraste deficitu hrozí zvýšením celkového zadlženia štátu v pomere k veľkosti ekonomiky. V januári štát vyplatil dlhopisy za vyše 1,3 miliardy eur, rovnakú sumu bude treba splatiť na budúci mesiac. Na jeseň pribudnú štátne pokladničné poukážky za osemsto miliónov. V budúcom roku bude splatný štátny dlh v podobnej výške. To všetko bude treba prefinancovať novým dlhom. K tomu treba prirátať zadlženie vyplývajúce z bežného hospodárenia verejnej správy v danom roku.

No na rozdiel od iných partnerov v EÚ sa Slovensko nemusí báť problémov vyplývajúcich z vysokých záväzkov. Aspoň zatiaľ. V dobrých časoch si vytvorilo vankúš, keď verejné zadlženie skresalo pod polovicu hranice 60 percent HDP definovanej paktom stability. „Financovanie cez štátne dlhopisy zatiaľ nie je žiadny problém,“ hovorí J. Tóth. Riziková prirážka, ktorú Slovensko platí, stúpla. No zároveň klesla cena referenčných dlhopisov nemeckej vlády.

Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek preferuje vydávanie nových dlhopisov na domácom trhu. Rizikové prirážky v zahraničí mu pripadajú trochu privysoké. „Paradoxne, v čase krízy máme najlacnejšie financovanie štátneho dlhu v histórii, keďže postupne splácame najdrahšie dlhopisy z minulosti a zároveň využívame veľmi lacné financovanie na medzibankovom trhu,“ pochvaľuje si.

Skrytý schodok

Zrýchlenie zadlžovania v období ťažkej hospodárskej krízy v princípe nie je problém. Oveľa horšie je, keď sa nevie, aké rýchle to zadlžovanie skutočne je. Počas vlády Vladimíra Mečiara sa deficity zvykli skrývať v množstve mimorozpočtových fondov, do ktorých bol verejný okruh rozdrobený.

Náznaky návratu atomizácie rozpočtov prišli ešte za Mikuláša Dzurindu, keď vznikla Národná diaľničná spoločnosť, ktorá si mohla brať pôžičky na verejné projekty. No búrlivé zakladanie budúcich dlhov, ktoré dnes formálne do deficitu nevstupujú, sa naplno rozbieha až teraz.

Nejde len o PPP projekty na výstavbu diaľnic a či budovanie systému elektronického mýta, ktoré na začiatku financuje súkromník, no časom splatí štát. Načiera sa i do štátnych finančných aktív. Je to účtovný konštrukt, ktorý zahŕňa usporené peniaze z lepších čias, pohľadávky či príjmy z majetkových účastí štátu.

Do finančných aktív štátu plynuli napríklad peniaze z privatizácie, aby sa nimi následne pomohol vykryť výpadok v Sociálnej poisťovni vyplývajúci zo zavedenia druhého piliera. Využívali sa tiež pri oddlžovaní zdravotníctva alebo pri reštrukturalizácii bánk.

Dnes sa tento majetok štátu využíva na vykrývanie strát v železničných firmách, aby sa splnila politická objednávka na ich udržanie pri živote. Podľa F. Palka je to legitímny nástroj na financovanie výdavkov, ktoré nepatria medzi takzvané bežné. „V prípade návratnej finančnej výpomoci pre Cargo a Železnice SR ide o poskytnutie úveru zo strany štátu. Nedochádza k zmene stavu štátnych finančných aktív, len k zmene štruktúry,“ tvrdí. Zmena štruktúry spočíva v tom, že hotovosť sa vymení za pohľadávku.

To je z jeho strany správna pripomienka, no len za predpokladu, že ide o legitímnu pohľadávku. No bývalý štátny tajomník rezortu financií Vladimír Tvaroška poukazuje na to, že kolabujúce železnice si sotva dokážu zarobiť čo i len na splácanie úrokov z tejto pôžičky. Takže štát tento dlh železniciam skôr či neskôr odpustí. A z operácie zostane účtovný trik na optické zníženie deficitu verejných financií. Za cenu peňazí, ktoré mohli ešte pár mesiacov financovať dôchodkovú reformu.

Podobne o návratnosti pôžičky železniciam pochybuje i analytik J. Tóth. „Zrejme o tom bude diskusia s Eurostatom,“ myslí si. Práve európsky štatistický úrad dohliada na metodickú čistotu vykazovania hospodárenia jednotlivých členských štátov únie.

No dá sa očakávať, že prípadná spätná revízia deficitu za tento rok sa po úradníckych naťahovačkách s Bruselom uskutoční až po parlamentných voľbách. Zo štátnych finančných aktív by sa malo tento rok financovať i oddlžovanie veľkých nemocníc. No nie je to zázračný mešec. Po vyplatení železničných firiem v ňom zostane približne 430 miliónov eur.

Bezradnosť

Ak sa bude výkon ekonomiky naďalej zoslabovať, v tomto a najmä v budúcom – volebnom – roku sa skôr treba pripraviť na deficity verejných financií na úrovni štyroch až piatich percent HDP. „Premiér už v apríli minulého roka hovoril o vážnej kríze,“ pripomína šéf mimovládky Ineko Eugen Jurzyca.

Dodáva, že bolo dosť času, aby sa pripravili alternatívne scenáre pre prípad dramatického výpadku v rozpočte. Súčasné počínanie vlády mu pripomína improvizáciu: „Predstieranie snahy zastaviť hospodársku krízu pripomína snahu o zastavenie plynovej krízy. Vláda išla vybavovať plyn na východ, ten prišiel zo západu a verejnosť vrátane opozície zatlieskala.“

Za rok sa podľa E. Jurzycu dala stihnúť oveľa zodpovednejšia príprava. Vláda mohla požiadať o zmenu využitia eurofondov, ešte pred poklesom cien privatizovať stratové štátne firmy, pripraviť sa na mzdové obmedzenia v štátnej správe či včas zastaviť pochybné investičné akcie a tendre. No predovšetkým vyslať do zahraničia signál, že investori sú vítaní. A že sa to myslí vážne s reformným programom Slovensko 21, ktorý štátu pomohol presvedčil úniu, že je hodný eura.

Ilustračné foto - Profimedia.cz