Uprostred predchádzajúceho volebného obdobia sa poslanec Komunistickej strany Slovenska Karol Fajnor pokúsil o využitie vedeckej metódy na opísanie spoločenskej situácie. V parlamentnej rozprave použil čísla, podľa ktorých bola miera samovražednosti pred rokom 1989 asi desatinová v porovnaní s kapitalizmom. Neskôr sa ukázalo, že jeho dáta z obdobia socializmu boli od oficiálnej štatistiky vzdialené viac než desaťnásobne. Miera dokonaných samovrážd na počet obyvateľov sa oproti obdobiu socializmu podstatne znížila.

Počas prvých rokov tohto milénia, teda v období výmeny vlád Mikuláša Dzurindu dosiahol počet ľudí, ktorí zo sveta odišli vlastnou rukou, viacročné maximum. No ak sa prijme optika komunistického exposlanca a časová os sa rozdelí podľa politických cyklov, do obdobia pravicovej vlády možno pripísať aj opačný rekord: historicky najnižšiu mieru samovražednosti. S poslednou výmenou vlád sa podľa policajných štatistík strmý pokles počtu takýchto nešťastných udalostí skončil. Ľudia si opäť začali viac siahať na život. Ešte predtým, ako prišla hospodárska kríza.

Najprv pokles

Psychológia a medicína, ktoré sa fenoménom zaoberajú, hovoria o množstve dôvodov, pre ktoré chcú ľudia odísť zo sveta. Najzrejmejší je samotná túžba zomrieť, nechuť pokračovať v živote. No mnohé samovraždy majú iné silné motivácie. Literatúra najčastejšie spomína apel, volanie o pomoc. Ale tiež pomstu, vôľu spôsobiť trápenie či manipuláciu. Teda zámer niečo vlastnou smrťou dosiahnuť. Z diagnostického hľadiska sú najčastejší dôvod depresie, závislosti a poruchy osobnosti.

Pred dvoma rokmi TREND opisoval desaťročnú štatistiku vývoja samovražednosti. Počas toho obdobia prešla krajina malou sociálno-ekonomickou revolúciou. Počas troch rokov sa prudko zvýšila nezamestnanosť, až v čase jej kulminácie bol bez práce skoro každý piaty človek.

V mnohých okresoch nepracovala tretina či väčšia časť dostupnej pracovnej sily. Až do minulého roka sa situácia významne zlepšovala. Nezamestnanosť sa znížila na polovicu, pracujúci zaznamenali významný rast reálnych miezd. A počet samovrážd sa v porovnaní s rokmi na prelome milénia znížil na polovicu.

Urobiť priamu linku medzi mierou nezamestnanosti a počtom samovrážd by nebolo korektné. Spoločenská izolácia, strach z choroby, strata blízkej osoby, problém zmieriť sa so starobou, strata sociálnej prestíže, partnerské sklamania. To sú najčastejšie spomínané dôvody, prečo si ľudia siahajú na život. No miesto medzi nimi patrí i strate práce, respektíve nezamestnanosti ako takej. Podľa rozličných štúdií v závislosti od krajiny či od regiónu sa pravdepodobnosť samovraždy zvyšuje u nezamestnaných dvoj- až trojnásobne v porovnaní s tými, ktorí robotu majú.

Výrazné zlepšenie ukazovateľa počas prvej polovice tejto dekády môže mať rozličné dôvody. Psychológ Ligy za duševné zdravie Ivan André v tom čase pobádal k vyššej opatrnosti pri hodnotení pozitívneho trendu. Ako možné čiastkové dôvody spomenul lepšiu starostlivosť a dostupnosť psychiatrických služieb u tých, ktorí majú ukončenie vlastného života v úmysle.

Keďže sa samovražedné pokusy spravidla u konkrétneho jedinca opakujú až do „úspešného“ konca, môže lepšia starostlivosť – v určitom zmysle prevencia – pomôcť. Spomína tiež nástup nových psychofarmák, ktoré sú z hľadiska predávkovania bezpečnejšie ako staré preparáty. No súhlasil s tým, že za tým všetkým mohli byť „aj iné činitele spoločenského charakteru“.

Ešte pred krízou

Lenže po potešiteľnom prudkom prepade počtu obetí samovrážd sa trend zastavil. Od roku 2006 počet ľudí, ktorí si siahajú na život, neklesá. V absolútnych číslach možno dokonca hovoriť o miernom raste. Aj keď hovoriť o štatisticky potvrdenej tendencii ešte neobstojí.

No prinajmenšom zastavenie poklesu potvrdili dáta za tri po sebe nasledujúce roky. A to napriek pokračujúcemu ekonomickému pokroku, ktorý trval do konca minulého roka. Znamená to, že krajina už dosiahla spodnú hranicu samovražednosti? Akési prirodzené minimum?

„To by niekto musel preštudovať všetky možné zmeny v spoločenských ukazovateľoch, aby sa k tomu dalo serióznejšie vyjadriť,“ hovorí primár psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Trenčíne Jozef Hašto. A upozorňuje aj na možné problémy v spoľahlivosti štatistík dokonaných suicídií.

Pokiaľ ide o vplyv atmosféry v spoločnosti na počet samovrážd, potvrdzuje možnú súvislosť. „Suicidalita sa zvyšuje, keď spoločnosť stráca tradované hodnoty, tiež pri hospodárskych krízach alebo keď sa zníži pocit spolupatričnosti v spoločenstve, v ktorom človek žije,“ hovorí primár.

Vplyvom spoločenskej klímy na počet samovrážd sa sociológovia zaoberajú pomerne často. Príkladom sú hypotézy o mimoriadne vysokej samovražednej tendencii v pobaltských štátoch či v Maďarsku. V ich prípade sa uvažuje o fenoméne „vytrhnutosti“. Ako národ sa ocitli v obkolesení odlišných etník, iného geografického pôvodu, komunikujúcich v rečiach cudzích jazykových skupín. A pocit izolácie sa dedí.

Neveria sebe

No aj Slovensko sa dostáva do hlbšej depresie. Zdá sa, že práve pocit spolupatričnosti v spoločnosti klesá. Tvrdia to dáta z projektu European Values Study. Ten vo viacerých krajinách Európy dvadsaťpäť rokov monitoruje hodnoty obyvateľov v oblasti práce, náboženstva, rodiny a spoločenskej morálky.

Prvé merania na Slovensku sa uskutočnili v roku 1991. Zatiaľ posledné v lete minulého roka. Respondenti v tejto ankete odpovedali na otázku: Myslíte si, že vo všeobecnosti sa dá väčšine ľudí veriť alebo že v styku s inými treba byť veľmi opatrný?

Už od začiatku merania dosahovali výsledky na Slovensku oproti západnej Európe nízke hodnoty. Po revolúcii ľuďom okolo seba verila o niečo viac ako pätina. Ku koncu poslednej vlády Vladimíra Mečiara klesol podiel dôverujúcich okoliu na šestinu. Pred parlamentnými voľbami v roku 2006 ich počet stúpol približne na úroveň spred trinástich rokov. Ostatné meranie z minulého roka hovorí o poklese na najnižšiu zaznamenanú úroveň. Ľuďom v okolí veril iba každý ôsmy Slovák.

Počas turbulencií spojených s obdobím transformácie pokles dôvery neprekvapil. Ani nárast v neskoršej ére politickej stability a ozdravovania ekonomiky. No posledný údaj označil riaditeľ think-tanku INEKO za šok. „Ťažko identifikovať všetky príčiny takejto zmeny.

Politicky motivované rozpaľovanie emócií medzi Slovákmi a Maďarmi a inými národmi, opätovné nabudzovanie vášní medzi politikmi, rozsievanie nenávisti medzi zamestnancov a zamestnávateľov, spotrebiteľov a obchodníkov, odberateľov a energetikov, poistencov a poisťovne, sporiteľov a DSS-ky, spoločnosť a novinárov veru dobrým vzťahom medzi ľuďmi iste neprospelo, tak ako niektorým stranám v rebríčkoch preferencií,“ komentoval Eugen Jurzyca údaj na blogu. „Dôvera medzi ľuďmi, najzákladnejší pilier morálky, je pritom jeden zo základných predpokladov spolupráce a hospodárskeho úspechu,“ dodal.

Neveria ekonomike

Nejde pritom o jediný ukazovateľ zhoršovania spoločenskej nálady, ktoré sa začalo, prinajmenšom, pred dvoma rokmi. Teda v roku rekordného hospodárskeho rastu. Ľudia začali byť pesimistickejšími aj v iných otázkach. Potvrdzujú to dáta z prieskumu Spotrebiteľský barometer, ktorý koordinuje Európska komisia.

Na Slovensku robí zisťovanie Štatistický úrad SR. Práve rok 2007 začal novú éru pádu dôvery v budúci vývoj ekonomiky. „Rok 2007 sa pre ekonomické očakávania niesol v znamení zostupnej tendencie, od októbra 2007 opäť s prevahou pesimizmu nad optimizmom,“ píše sa v správe štatistikov.

Foto - Shutterstock

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.