Vláda Roberta Fica splnila len tretinu z predvolebných a povolebných sľubov svojich predstaviteľov. Vzhľadom k škodlivým dopadom realizovaných sľubom je to viac než dosť, myslia si analytici z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).

Inštitút sa v odpočte zameral na 90 sľubov, aj vďaka ktorým v lete roku 2006 zostavovali vládu strany Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. Podľa INEKO možno po vyše troch rokoch vlády považovať 11 sľubov za úplne splnené a 19 za čiastočne splnené.

Prevažne nesplnených ostalo 33 sľubov a zvyšných 27 ostalo nedotknutých. „Pre Slovensko to znamená súčasne dobré i zlé správy,“ píše sa v odpočte inštitútu, ktorý je súčasťou publikácie Sľuby a realita – Hodnotenie plnenia sľubov vlády 2006 – 2010. „Dobré preto, že vláda nesplnila väčšinu sľubov, ktoré odborníci označili za škodlivé. Zlé správy však prevažujú: vláda splnila niekoľko vysoko populárnych sľubov s negatívnym dopadom na spoločnosť a súčasne nesplnila väčšinu pozitívne hodnotených sľubov.“

Odborníci, ktorí sa na tvorbe odpočtu podieľali, oceňujú, že vláda nezaviedla vyššie dane pre banky a monopoly, neodškodnila klientov nebankových subjektov, nezvýšila minimálnu mzdu na 60 percent priemerného zárobku a nepresadila ani centralizáciu a zoštátnenie zdravotného poistenia. Zovšeobecňujúci predvolebný sľub Smeru „zrušiť zlé reformy pravicovej vlády“ tak ostal z väčšej časti len mobilizačným politickým heslom. Slovensko sa stále môže tešiť z rovnej dane a takmer rovnako veľkého, i keď podpíleného druhého dôchodkového piliera.

Zlou správou je nerealizovanie predvolebných sľubov, ktoré mali mať pozitívny prínos pre rozvoj občianskej spoločnosti a upevnenie právneho štátu. Na zámer zabezpečiť „prístup občanov prostredníctvom internetu ku všetkým informáciám, ktorých zdrojom je verejná správa a ktoré sú zo zákona dostupné“ (Programové vyhlásenie vlády z augusta 2006) či sľub „trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie“(volebný program SMER-u z decembra 2005) vláda pri množstve rozličných káuz celkom zabudla a namiesto nich sa zamerala na kritiku médií.

O nenaplnenom možno podľa INEKO hovoriť aj o cieli vytvoriť na Slovensku silný sociálny štát. Analytici pripomínajú pokles vládnych výdavkov na HDP na najnižšiu úroveň spomedzi 27 členských štátov únie a zastavenie poklesu chudoby. „Podiel dôchodcov ohrozených chudobou dokonca stúpol v rokoch 2006 až 2008 z 8 percent na 10 a podiel ohrozených nezamestnaných zo 41 na 43 percent,“ pripomína sa v odpočte. 

Správa pozitívne hodnotí úspešný prechod na euro a rast reálnych miezd do konca roka 2008. Zhruba do tohto obdobia sa vláde darilo plniť aj sľub ďalej znižovať nezamestnanosť a pomôcť zamestnávaniu znevýhodnených skupín. V roku 2009 však nezamestnanosť opäť rýchlo stúpa a rast reálnych miezd sa takmer zastavil.

Odpočet plnenia sľubov aj publikácia, ktorej je súčasťou, je konečný výstup trojročného projektu „Sľuby a lamentácie – Čo politici sľúbili a čo z toho plnia“. Inštitút v ňom monitoroval činnosť vlády s cieľom poskytnúť verejnosti obraz o kvalite a napĺňaní sľubov a „prispieť k tomu, aby každé budúce voľby na Slovensku boli menej o populizme (t.j. hlásaní populárnych, avšak nereálnych sľubov, respektíve sľubov škodlivých pre krajinu) a viac o hľadaní skutočných riešení problémov.“

Publikácie je voľne dostupná na internetovej stránke INEKO.

Foto na titulke - TASR

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.