Slovenskí žiaci patria medzi najhorších v porovnaní s rovesníkmi vo vyspelých krajinách. Ich slabou stránkou nie je nedostatok vedomostí, ale neschopnosť rozmýšľať. Vyplýva to z testov, ktoré hodnotia, ako rozumejú naučeným informáciám.

Ešte horšie skončili v tých, ktoré hodnotia, ako ich dokážu aplikovať v praxi. Okrem toho, školy nedokážu motivovať deti z horších pomerov. Šanca, že takéto dieťa dosiahne dobré výsledky, je na Slovensku najnižšia. A napokon, merateľne sa zhoršuje správanie detí.

Ministri školstva už od čias federácie hovoria, že o problémoch vedia. Do konkrétnych zmien v systéme sa to zatiaľ neprenieslo. Hoci Slovensko má inštitúcie a podporné schémy, ktorých úlohou je identifikovať v školstve slabé miesta a navrhovať riešenia. Niekoľko príkladov, ako vyhľadávanie „best practices“ funguje, dáva jasnú odpoveď na otázku, prečo slovenskí žiaci zaostávajú.

NEPREHLIADNITE:

• Žiaci na Slovensku nechápu, čo sa učia
• Známky, učebnice a pomery zostanú

Vlastná cesta

Vo svete existuje množstvo príkladov, ako funguje dobré školstvo. Nielen z krajín, ktoré sú lídrami na poli vzdelávania už stáročia. Ale aj z takých, ktoré dokázali školstvo doviesť na špičku v relatívne krátkom čase. „No nie je to také jednoduché. Nemôžete zobrať fínsky model a aplikovať ho na Slovensku, aj keď je najlepší,“ rozpráva Miron Zelina, najznámejšia akademická tvár zaoberajúca sa fungovaním školstva.

Ako ministrov poradca má na starosti najmä obsahovú stránku reformy, zmeny v osnovách. Na prelome tisícročí prišiel s koncepciou Milénium, ktorá ako prvá širšie pracovala s pojmami osobnosť žiaka, kreatívnosť či divergentné myslenie. „Musíme si hľadať vlastnú cestu, ako reformovať naše školstvo. V súlade s našou tradíciou a podmienkami,“ hovorí.

Štátnym think tankom, ktorý má analyzovať problémy školstva a navrhovať zmeny, je Štátny pedagogický ústav. „Nepočítajte s tým, že sa táto inštitúcia dôsledne venuje sledovaniu najlepších trendov,“ hovorí o vlastných skúsenostiach bývalá riaditeľka ústavu Anna Butášová. Problém je prozaický – pre jazykovú bariéru sa vychádza zväčša z dokumentov, ktoré sú preložené. „Reformátori u nás pracujú iba s tým, čo majú preložené,“ tvrdí. Niečo ako sledovanie svetových best practices podľa nej inštitúcia systematicky nerobí.

Nebolo treba

Najuznávanejším meradlom konkurencieschopnosti žiakov je program medzinárodného hodnotenia študentov PISA, ktoré zastrešuje OECD. Výsledky skríningu, ktorý sa robí raz za tri roky, berú štáty ako impulzy na zmeny systémov. Keď napríklad nemeckú vládu neuspokojili výsledky z roku 2003, prijala opatrenie, aby sa v roku 2006 ocitli tamojší školáci na lepšom mieste. Podarilo sa jej to.

Výsledkami slovenského neúspechu v predvlaňajšom skríningu sa reformný ansámbl okolo Jána Mikolaja začal zaoberať až pred pár týždňami. „Dostali sme pokyn z ministerstva, aby sme si počas najbližších týždňov štúdiu prešli a zaviedli do reformy jej odporúčania,“ hovorí M. Zelina. V čase, keď ministerstvo nový školský zákon predložilo na rokovanie vlády, výsledky tohto porovnávania sa nebrali do úvahy. „Štúdia bola vydaná v decembri, nemohli sme sa jej venovať skôr,“ vysvetľuje minister školstva Ján Mikolaj.

Fakt je, že boľavé miesta školského systému odhalilo už testovanie v roku 2003. Ani jeho výsledkami sa slovenskí reformátori zásadnejšie nezaoberali. Na účely školského zákona to vraj nebolo potrebné. „Predkladaný zákon neupravuje, ako a čo sa budú žiaci učiť. Vytvára priestor na to, aby sa súčasný spôsob mohol zmeniť,“ hovorí hlavný autor návrhu zákona, riaditeľ odboru základných škôl a školských zariadení ministerstva školstva Ladislav Haas. Ako dodáva, všetko ostatné je na tvorcoch obsahovej reformy – nových osnov a spôsobov vyučovania.

Výskumy do zásuvky

O krívaní systému vyhľadávania najlepších nápadov pre školstvo svedčí aj objednávanie riešení na kľúč cez granty. V rámci schém VEGA (Vedecká grantová agentúra MŠ SR a SAV) a KEGA (Kultúrna a edukačná grantová agentúra) riešili univerzitné pracoviská niekoľko tém v rámci problematiky nových koncepcií.

Napríklad tím okolo Branislava Púpalu z Trnavskej univerzity sa komplexnejšie zaoberal základnými školami. (Mimochodom, meno B. Púpalu sa spája najmä s Konzervatívnym inštitútom, ktorý návrh nového školského zákona kritizuje.) V projekte, ktorý vznikol na objednávku agentúry KEGA, riešili „koncepčné východiská kurikulárnej transformácie, ako aj východiská na reformu obsahu vzdelávania“. Inými slovami, išlo o námety na reformu vzdelávania na základných školách a v predškolských zariadeniach.

Projekt, ktorý mal dokonca knižnú podobu, vyhodnotila agentúra rezortu školstva ako „mimoriadne úspešne riešený“. Členmi hodnotiacej komisie boli akademici z väčšiny slovenských univerzít. Berú výstupy projektu na vedomie oficiálni reformátori slovenského školstva? „Vôbec nie. Preto sa snažíme, aby sa naše publikácie aspoň dostali do rúk verejnosti,“ odpovedá B. Púpala.

Známky neplatia

Veľa inovácií vnášajú do regionálneho školstva učitelia. Hoci sa hovorí, že učitelia sú málo kreatívni, schematickí a nepružní, dá sa nájsť mnoho prípadov vynikajúcich pedagógov s výbornými nápadmi. Toto hovorili reformátori TRENDU, keď sa ich pýtal na kvalitu slovenských učiteľov. Ktorí sú tí učitelia alebo školy, vďaka ktorým žiaci dosahujú dobré výsledky? Ťažko povedať, keďže na základe známok sa kvalita žiakov nedá určiť.

„Robili sme testy, pri ktorých sme zisťovali úroveň znalostí žiakov. Keď sme ich porovnávali so známkami, zistili sme, že hovoriť o koreláciách nemá zmysel,“ hovorí M. Zelina. Dnes sa tak len ťažko dajú porovnávať úrovne základných škôl podľa výsledkov ich žiakov. Počty prijatých na stredné školy pre rozličné preferencie žiakov vypovedajú o kvalite tiež len v obmedzenej miere. Hlbšie sa podľa tohto kľúča nevyhodnocujú ani dáta z Testovania 9, niekdajšieho Monitora 9.

Foto - Vlado Benko

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.