Ľahký vlak podobný električke premávajúci z Petržalky do centra a lepšie železničné spojenie od Pezinka, Trnavy, Galanty a Senca s dopravou aj pod zemou majú byť základom nového integrovaného dopravného systému hlavného mesta Slovenska. V priebehu piatich rokov by sa mal zatiaľ za vyše pol miliardy eur vybudovať základ systému, ktorý by mal presvedčiť ľudí, aby do mesta nejazdili autami, ale verejnou dopravou.

Väčšina z aktivít by sa mala financovať z operačného programu Doprava. Z pôvodne dvoch súperiacich projektov vybralo ministerstvo dopravy základ, za ktorý ide lobovať do Bruselu. Ak Európsku komisiu presvedčí, že systém je dobrý, stavať sa začne do konca roka.

,,Ide o vyriešenie dopravy v priestore, ktorý ma limitovaný prístup k peniazom EÚ, ale kde sa denne hýbe niekoľko stotisíc ľudí. Dôležité je, že sme spoločne našli zhodu na jednotnom projekte, ktorý môžeme ísť prestaviť do Bruselu,“ uviedol minister dopravy Ján Figeľ (KDH). Projekt predstavili súčasne aj bratislavský župan Pavol Frešo (SDKÚ- DS) a primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD).

Základ TEN-T

Zámer pospájať existujúce železničné stanice v hlavnom meste lepšími traťami a dobudovať nové zastávky sa pripravoval ako kombinácia mestského systému ľahkých vlakov a súčasne veľký TEN-T železničný koridor aj pre medzinárodnú dopravu rýchlovlakov z Paríža a Viedne s prepojením na Varšavu či Moskvu. Po trase mali v horizonte 15 rokov premávať vlaky podobné francúzskym TGV.

Terminál integrovanej dopravy Ružinov

Prvá etapa tohto projektu na území Bratislavy má už hotové projekty. Celkové náklady zámeru najmä vďaka šesťkilometrovému tunelu sa vyšplhali na 1,2 miliardy eur. Niektoré odhady hovoria, že dobudovanie tunela popod Dunaj na kombinovaný mestský a medzinárodný systém by vyšla až na dve miliardy eur.

Z tohto projektu si súčasné vedenie ministerstva dopravy osvojilo zatiaľ len časť. ,,Cieľom bolo z pôvodných zámerov vybrať to, čo je realizovateľné z eurofondov do roku 2015 a potom nadviazať etapami v ďalšom programovacom období. Hlavnou investíciou bude obnova železničnej trate Bratislava - Filiálka,“ doplnil J. Figeľ.

Približne za 400 miliónov eur by sa tak prebudovala železničná trať z Rače od stanice Predmestie po Filiálku, a to už v horizonte štyroch rokov. Časť trasy by išla pod zemou. Pri Trnavskom mýte trať zatiaľ končila veľkou prestupnou stanicou so 400-metrovými nástupišťami v hĺbke asi 16 metrov pod zemou. „Končili by tu prímestské vlaky. V prvej fáze by premávali od Senca, Pezinka, Galanty v intervale každých 15 až 20 minút, a neskôr aj od Dunajskej Stredy,“ uviedol J. Figeľ.

Kapacita stanice Filiálka by mala byť 16-tisíc osôb za hodinu a vytvoril by sa tu prestupný bod na upravené trasy MHD. Z pôvodného projektu boli zatiaľ vylúčené respektíve zabrzdené aktivity, napríklad napojenie letiska na rýchlu železnicu.

Prestavajú sa aj ďalšie stanice

Druhým cieľom integrovaného systému by mali byť terminály koľajovej dopravy za 20 miliónov eur. Pôjde o dobudovanie a zahustenie zastávok, a tiež rekonštrukciu piatich až šiestich zastávok na trati do Dunajskej Stredy alebo sedem nových železnično-dopravných uzlov ako napríklad Devínska Nová Ves sídlisko, Lamačská brána, Patrónka, Mladá garda, Trnávka, Ružinov a Vrakuňa.

Modernejšie parkoviská v týchto uzloch by mali slúžiť pre dostavenie automobilov s motiváciou ľudí prejsť z vlastných áut do systému verejnej dopravy.

Stavať by sa malo začať už tento rok a dokončenie sa predpokladá okolo roku 2014. Má ísť o kombináciu europeňazí z OP Doprava a zdrojov štátneho rozpočtu. Podľa J. Figeľa sa uvažuje aj o vylepšení trate do Viedne.

Župan P. Frešo dodal, že súčasne sa budú v rámci kraja budovať rovnaké terminály na prestup z kolesovej na koľajovú dopravu aj v širšom regióne kraja napríklad v Pezinku, Senci či Malackách. „Podľa odborníkov sa v hlavnom meste hýbe denne okolo 600-tisíc dochádzajúcich ľudí a spádová oblasť predstavuje potenciál až 1,2 milióna ľudí,“ zdôraznil P. Frešo.

Petržalka zatiaľ musí budovať za svoje

Tretia časť projektu – koľajová doprava medzi Petržalkou a centrom mesta by sa mala začať budovať do dvoch rokov. Napriek pôvodným zámerom zatiaľ bez peňazí z eurofondov. „Bude to priorita pre nasledujúce programovacie obdobie 2014 – 2020 a rozpočtu, o ktorom sa začne čoskoro vyjednávať v Bruseli,“ uviedol J. Figeľ.

Hlavná stanica integrovanej dopravy - Filiálka

V prvých fázach si tak mesto bude musieť zabezpečiť 80 až 90 miliónov eur na projekty a rozbehnutie výstavby samo. „Uvažujeme o získaní úveru. V súčasnosti si síce mesto nemôže brať ďalšie pôžičky, ale chystáme už určité riešenie, ktoré predstavíme neskôr,“ doplnil primátor Bratislavy M. Ftáčnik.

Ako prvá by sa novou koľajovou trasou mala s centrom mesta prepojiť Bosákova ulica. Po obnovenom Starom moste budú jazdiť ľahké tram-train vlaky vhodné pre mestskú aj prímestskú dopravu. Po roku 2014 sa dobuduje trať aj hlbšie do Petržalky s potenciálnym prepojením na maďarskú Rajku.

Na opačnú stranu by sa mala z časti pod zemou postaviť trať od Šafárikovho námestia až po Hlavnú stanicu. Tieto etapy by sa budovali už eurofondov po roku 2014. „Rozpočet celého projektu prepojenia Petržalky s centrom sa pohybuje od 133 do 280 miliónov eur. Podľa toho, či sa zvolí povrchový alebo podzemný variant,“ dodal J. Figeľ.

OP Doprava a integrované systémy

Operačný program Doprava má do konca roku 2015 na integrované mestské systémy rezervovaných približne 550 miliónov eur. O väčšinu týchto peňazí súperili petržalská vetva projektu a železnica od Rače ako TEN-T koridor. Rezort dopravy pred časom zverejnil, že 200 až 250 miliónov z tejto prioritnej osi sa bude presúvať na diaľnice.

Proti takémuto riešeniu sa zodvihla vlna odboru. Lobistické skupiny a niektoré investičné skupiny, ktoré už vlastnia pozemky v blízkosti nových podzemných či povrchových staníc vysvetľovali, že pôvodne zamýšľaný tunel nesmie ustúpiť  petržalskej električke či cestám vyššej kvality na strednom a východnom Slovensku. Súčasne riešenie je kompromisom. Otázka, či sa bude veľký TEN-T tunel popod Bratislavu stavať alebo nie, zostáva zatiaľ otvorená. Podľa J. Figeľa sa o pokračovaní a ďalších riešeniach prepojenia petržalskej a centrálnej vetvy bude debatovať a „rozhodnutia sa budú prijímať pribežne“.

Rovnako sa stále počíta s presunom časti eurofondov pôvodne rezervovaných na integrované dopravné systémy, na diaľnice. Koľko to bude a kedy sa rozhodnutie príjme, zatiaľ J. Figeľ nespresnil. Voľné zdroje by sa mali podľa neho vytvoriť dobrým tendrovaním, ktoré zníži odhadovanú cenu bratislavského železničného projektu. Minister včera ubezpečil, že z peňazí Operačného programu Doprava sa bude určite riešiť aj integrácia dopravy v Košiciach v rozsahu do 50 miliónov eur.

Vizualizácie - ministerstvo dopravy

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.