Ak by sa chcel vlani študent či uchádzač o štúdium dočítať vo výročnej správe vysokej školy o podmienkach na získanie štipendia, nepochodil by. Žiadna škola o niečom takom vo výročnom dokumente neinformovala. Možnosť pracovať s počítačom pripojeným k internetu spomínala menšina škôl. A medzinárodné aktivity tiež boli popísané poskromne: sem-tam zmienka o programe Erasmus, no chýbali údaje o aktivitách vyplývajúcich z iných programov a bilaterálnych zmlúv.

Vo výročnej správe o činnosti Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka chýbala dokonca celá časť o vede a výskume, tak ako aj celý úvod a záver. Snaha dopracovať sa k informáciám o hospodárení škôl bola bez úspechu. Zhodnotenie monitoringu výročných správ o činnosti verejných vysokých škôl za rok 2006 priniesla mimovládna organizácia Slovak Governance Institute (SGI).

Utajované hospodárenie

Keď sa vlani v auguste pustil výskumný tím SGI do práce, našiel výročné správy o činnosti a o hospodárení na webových stránkach len troch vysokých škôl – banskobystrickej Akadémie umení, Prešovskej univerzity a spomínanej Dubčekovej univerzity. Ďalších sedem škôl zverejnilo len správy o činnosti, druhý dokument, ktorý majú podľa zákona zverejňovať – o hospodárení –, chýbal. Desiatka škôl nezverejnila nič. Niektoré z nich resty dohnali, až keď ich o dokumenty požiadala mimovládka. Hriešnikom zostala jedine Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Omylom. Na webe umiestnili starší dokument a napravili to až dodatočne.

Obsah výročných správ je zákonom určený len rámcovo a iba v troch konkrétnych prípadoch uvádza, čo by mali obsahovať. Napriek tomuto minimu SGI konštatuje, že vysoké školy poskytujú požadované informácie len „veľmi slabo“. Konkrétnejšie, iba tri vysoké školy si splnili povinnosť informovať o výsledkoch evaluácie vykonanej vedeckou radou vysokej školy. Tiež iba tri univerzity poskytli kumulatívne výsledky hodnotení študentov.

Nehovoriac o výročných správach o hospodárení. Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Technická univerzita vo Zvolene ich odmietli vydať. Zdôvodnili to tým, že všetky dôležité informácie sú dostupné vo výročnej správe o činnosti. Renáta Králiková, vedúca výskumného tímu analyzujúceho výročné správy, upozorňuje aj na to, že žiadna z vysokých škôl neposkytla celkové zhodnotenie fungovania. Jej silné stránky, problémy a načrtnutie riešenia týchto problémov. „Je zrejmé, že vysoké školy nemôžu používať výročné správy ako manažérsky nástroj, ktorý by im slúžil na odpočet napĺňania dlhodobých rozvojových cieľov a pomáhal by im plánovať ďalšie kroky do budúcnosti,“ konštatuje.

Chýbajúca stratégia

Väčšiu ekonomickú slobodu v používaní verejných peňazí získali vzdelávacie ustanovizne v roku 2002 prijatím zákona o vysokých školách. Zmenili sa z rozpočtových organizácií na verejné inštitúcie – verejné vysoké školy. Z tohto im začala plynúť povinnosť každoročne zverejňovať výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení. Termín a formu ich zverejňovania malo určiť ministerstvo školstva. Spravilo tak až tento rok.

Do polovice mája majú zaslať ministerstvu výročnú správu o činnosti a zavesiť ju aj na web. Výročnú správu o hospodárení majú na ministerstvo poslať do konca apríla. V jej prípade podmienka umiestnenia na internet nie je. Organizácia SGI sa na túto oblasť zamerala, pretože verí, že výročné správy nie sú len formalita, s ktorou treba žiť, aby sa vyhovelo úradníkom. Dokumenty majú podľa mimovládky slúžiť i ako nástroj strategického manažmentu, ktorý umožňuje komplexný pohľad na činnosť a hospodárenie vysokej školy v popisovanom roku. A z toho vyplývajúci pohľad do nasledujúceho i do vzdialenejšej budúcnosti. „Je to zásadný problém. Výročné správy o činnosti by mali byť v podstate každoročným odpočtom napĺňania dlhodobého zámeru vysokej školy,“ zdôrazňuje R. Králiková.

Česi sú ďalej

V Českej republike je situácia iná. Dlhodobý zámer vysokých škôl sa každoročne aktualizuje a od toho sa odvíja aj ich rozvoj. Priority českého rezortu školstva sa odzrkadľujú aj vo financovaní vysokých škôl. Definujú sa napríklad prioritné študijné programy a zohľadňujú sa očakávané počty poslucháčov. Každoročne sa vyhlasujú rozvojové programy, o ktoré sa môžu školy so svojimi projektmi uchádzať.

„Dlhodobý zámer a jeho aktualizácia je chápaná ako strategický dokument, ktorého napĺňanie sa hodnotí na základe výročných správ,“ hovorí Helena Müllerová z tlačového odboru českého ministerstva školstva. Dodáva, že pred spracovaním prvého dlhodobého zámeru bola politika v oblasti vysoko-
školského vzdelávania koncipovaná a presadzovaná nesystematicky. Od začiatku milénia vysoké školy v ČR vždy do vopred určeného dátumu zverejňujú výročné správy o činnosti i o hospodárení.

Foto - Maňo Štrauch