Kvalita vzdelávania v krajinách OECD sa od roku 2000 pravidelne meria v Programe pre medzinárodné študentské hodnotenie (PISA). Nezameriava sa na to, ako žiaci ovládajú učivo predpísané osnovami, ale skúma ich schopnosti aplikovať vedomosti a zručnosti získané v priebehu povinnej školskej dochádzky.

Dotazníky zbierajú informácie aj o tom, ako na vzdelávanie vplývajú širšie okolnosti. Teda sociálno-ekonomické zázemie žiaka či jeho motivácia a záujmy. Štúdia sa realizuje každé tri roky, posledné komplexné hodnotenie žiakov a študentov pochádza z roku 2006.

NEPREHLIADNITE:

• Známky, učebnice a pomery zostanú
• Ministerstvo vie, ako nenájsť nápady pre školy

Pod priemerom

Prvou zo skúmaných oblastí je čitateľská gramotnosť. Prináša pohľad na to, či sú žiaci po ukončení povinnej školskej dochádzky schopní uvažovať o prečítanom texte v súvislostiach. V tejto oblasti dosiahli slovenskí žiaci a študenti najnižší výkon spomedzi dvadsiatich piatich krajín Európskej únie. A výrazne pod priemerom krajín OECD.

Z členských krajín OECD majú významne nižší výkon v čitateľskej gramotnosti ako Slovensko len Turecko a Mexiko. Štúdie OECD tiež hovoria, že na vyučovaní sa málo pracuje s informačnými textmi. Dve tretiny žiakov sa na vyučovaní čítania vôbec nestretlo s tabuľkami či diagramami. Slovenské školy kladú dôraz skôr na techniku čítania a hlasné čítanie.

Ďalšou testovanou oblasťou je matematická gramotnosť. Predstavuje schopnosť žiakov použiť matematické poznatky pri riešení problémov bežného života. Pozícia Slovenska oproti roku 2003 klesla z úrovne okolo priemeru krajín OECD medzi podpriemerné krajiny. Žiakom chýbali praktické zručnosti, ako napríklad čítanie informácií z grafu a ich interpretácia. Objavil sa pomerne veľký rozdiel vo výkone chlapcov a dievčat v neprospech dievčat. Hoci podľa informácií z dotazníkov mali lepšie známky.

Málo šikovných

Hlavnou skúmanou oblasťou bola prírodovedná gramotnosť. Aj v nej sú slovenskí žiaci podpriemerní. Slovensko sa umiestnilo v poslednej tretine krajín OECD. Len päť z tridsiatich členských štátov dosiahlo výrazne nižšiu úroveň – Taliansko, Portugalsko, Grécko, Turecko a Mexiko.

Zastúpenie žiakov na najvyššej úrovni prírodovednej gramotnosti sa považuje za dôležitý ukazovateľ inovačného potenciálu krajiny. V deviatich krajinách sa na nej umiestnili viac ako dve percentá žiakov. Priemer OECD je 1,3 percenta. Na Slovensku to bola menej ako polovica – 0,6 percenta žiakov.

Slovensko sa zaradilo aj do skupiny krajín s podpriemerným výsledkom sebadôvery žiakov. Viac než polovica vlastným schopnostiam neverí.

Naše školy tiež nedokážu žiakov z horších pomerov stimulovať k dobrým výsledkom. Slovensko sa radí medzi krajiny s najvyšším vplyvom sociálno-ekonomického zázemia na výkon žiaka. Pravdepodobnosť získania dobrého vzdelania žiakov a študentov sa znižuje u tých, ktorí pochádzajú z horších podmienok. Poľsko, kde je percento žiakov z horších pomerov výrazne vyššie ako na Slovensku, dosahuje lepšie výsledky vo všetkých hodnotených oblastiach.

Najhoršia je situácia v dostupnosti kníh. Na Slovensku oproti priemeru OECD podstatne viac škôl udáva nedostatok učebníc a knižničného materiálu. V tomto ukazovateli je stav spomedzi vyspelých krajín najhorší. Tri štvrtiny škôl na Slovensku trpia nedostatkom materiálu na laboratórne cvičenia z prírodovedných predmetov, priemer OECD je 42 percent.