Všetky šťastné rodiny sú si podobné. Každá nešťastná rodina je nešťastná inak. Dá sa citát z Anny Kareninovej použiť na finančné krízy?

Na tú súčasnú, ktorá minulý rok vzišla v Spojených štátoch z nesplácaných hypoték a postupne si hľadá obete? Alebo je to len ďalší v rade otrasov, z ktorých sa finančný svet pozbiera, nanajvýš pribudne pár nových regulačných pravidiel a na škody sa spomína len v akademických štúdiách?

NEPREHLIADNITE:

• Tak pozor, je to tu (Komentár)
• Krízam sa vyhnúť nedá

To škaredé slovo

Na začiatku treba povedať: táto kríza je iná. Vychádza z najbohatšej ekonomiky sveta a naberá dávno nevidené rozmery. Koho by nepresvedčili vyjadrenia ekonómov, mal by zmeniť názor pri pohľade na akcie Federal Reserve (Fed). Šéf americkej centrálnej banky Ben Bernanke siaha k nevídaným opatreniam, aby zmiernil hroziace dôsledky pôvodne „len“ hypotekárnej krízy. Tá sa preniesla na celú finančnú oblasť, a zďaleka nielen v Spojených štátoch, odkiaľ vzišla. Mení sa na hrozbu recesie, ktorú kŕmia nielen problémy finančného sektora, ale i rastúce cien surovín a klesajúce ceny amerických nehnuteľností.

Recesia býva definovaná ako stav, keď minimálne dva za sebou nasledujúce štvrťroky HDP v reálnom vyjadrení klesá. No to je zúžená definícia. Americká výskumná inštitúcia National Bureau of Economic Research (NBER), ktorá sleduje hospodárske cykly a stanovuje dátumy ich vrcholu a dna, berie do úvahy i zamestnanosť, príjmové štatistiky, priemyselnú produkciu či obchodné dáta. Čo tento ústav hovorí o americkej ekonomike? Zatiaľ nič, a môže to tak zostať niekoľko mesiacov. Aj začiatky predchádzajúcich recesií ohlasoval so značným oneskorením. Ak trvali krátko, mohlo sa oznámenie stretnúť s odrazom ekonomiky od dna, ako sa to stalo napríklad v roku 2001.

Na druhej strane, bombastické správy treba brať s rezervou. Nemožno po- prieť, že spomalenie prichádza. V poslednom vlaňajšom štvrťroku vzrástla americká ekonomika len o 0,6 percenta, štvrťrok predtým to bolo 4,9 percenta. No do čísiel z polovice 70. rokov a začiatku 80. rokov, keď USA prešli najhoršími povojnovými obdobiami, je ďaleko. Nehovoriac o spomienkach na Veľkú hospodársku krízu z 30. rokov, keď recesia trvala 43 mesiacov a pokles HDP v niektorých obdobiach dosahoval dvojciferné čísla. Ekonóm Moody’s Economy.com Mark Zandi očakáva, že dynamika HDP sa v tomto roku dostane najhoršie na -0,4 percenta a nezamestnanosť stúpne na vyše šesť percent. Ak má pravdu, znamenalo by to len jemnú a nie dlhú recesiu. Ale iní to vidia oveľa pesimistickejšie.

Bernanke zasahuje

Na trhoch momentálne panuje stav absolútnej neistoty. Hlavný problém je, že finanční hráči nevedia, kde je dno ceny amerických nehnuteľností. Od hĺbky ich pádu závisí, ako sa napríklad zníži hodnota cenných papierov a finančných inštrumentov, ktorými boli kryté hypotekárne úvery. A teda aké straty budú investori bilancovať. Nedostatok informácií de facto zmrazil obchodovanie. V tejto patovej situácii vstúpil na scénu Fed.

B. Bernanke znížil krátkodobé úrokové sadzby na 2,25 percenta (od začiatku roka o dva percentné body) a púšťa do ekonomiky prednedávnom nemysliteľné sumy. Cieľ je jasný – obnoviť dôveru a oživiť obchodovanie, kým nebude jasnejšie, aké škody za sebou kríza zanechala. Riziko je vyššia inflácia, ale tá je v súčasnej situácii pre centrálnu banku menšie zlo. Problém je, že štandardné nástroje, ktoré Fed používa, vôbec nemusia stačiť.

Ekonómovia a investori sa pýtajú, či trhy zažívajú len krízu likvidity – neochotu obchodovať vyplývajúcu z neistého vývoja cien – alebo krízu solventnosti – schopnosti splácať záväzky. Ak platí prvé, znižovanie úrokov dá potrebný priestor na upokojenie. Ak platí druhé, Fed bude musieť siahnuť po dramatickejších nástrojoch. Predpremiéru absolvoval pri investičnej banke Bear Stearns. Zafinancoval jej záchranu a umožnil prevzatie bankou JPMorgan Chase. Ako „veriteľ poslednej inštancie“ minul 30 miliárd dolárov. A dal znamenie ostatným ohrozeným druhom na Wall Streete, že ich nenechá len tak zahynúť.

Všetko bude záležať na bilancii krízy. Keď B. Bernanke v lete minulého roka pripúšťal, že škody vo finančnom sektore dosiahnu sto miliárd dolárov, bolo to ohromujúce číslo. Ale všetko je relatívne. Medzičasom sa v aukcii strašidelných scenárov, ako to pomenoval komentátor denníka Financial Times Martin Wolf, dostala suma na násobky. Najďalej zašiel Nouriel Roubini, profesor pôsobiaci na Newyorskej univerzite. Očakáva poldruharočnú krízu a jeho spodný odhad strát finančného sektora dosahuje jeden bilión dolárov, čiže sedem percent HDP Spojených štátov. Straty na hodnote bohatstva domácností vyvolané pádom cien nehnuteľností môžu dosiahnuť ďalšie štyri až šesť biliónov dolárov.

Ak by sa tento scenár, zatiaľ považovaný za príliš pesimistický, naplnil, znižovanie úrokov stačiť nebude. A prípady „znárodnenia strát“ môžu nadobudnúť gigantické rozmery. „Znamenalo by to viac ako najväčšiu americkú finančnú krízu od 30. rokov minulého storočia. Bola by to epochálna politická udalosť,“ varuje M. Wolf. Takýto vývoj by vôbec nepripomínal vieru v trhy, ktoré sú schopné naprávať vlastné zlyhania. Znamenal by veľký návrat zásahov štátu do ekonomiky.

Greenspanov duch

Je irónia, že vinníka súčasného stavu vidí čoraz viac ekonómov a analytikov v bývalom šéfovi Fedu Alanovi Greenspanovi. V tom Greens- panovi, ktorý si za aktívnej éry vyslúžil titul Maestro. Po teroristických útokoch zo septembra 2001 tvrdil, že za ostatných pár dekád sa americká ekonomika stala oveľa viac odolná proti šokom. „Deregulované finančné trhy, flexibilnejšie trhy práce a v poslednom období i pokroky v informačných technológiách posilnili našu schopnosť absorbovať zlomy a uzdraviť sa,“ vypočuli si od neho senátori vo výbore pre banky.

Teraz tvrdí, že aktuálna kríza je najhoršia od druhej svetovej vojny. No práve on mal ignorovať nebezpečenstvá usídľujúce sa na začiatku tohto milénia na hypotekárnom trhu. Keď si banky vyvinuli metódu, ako sa zbaviť rizika, a začali čoraz sofistikovanejšie využívať predaj hypotekárnych balíkov vo forme štruktúrovaných produktov investorom na celom svete.

To im rozviazalo krídla a uvoľnilo ostražitosť pri posudzovaní rizikovosti klientov. Navyše, A. Greenspan im pomohol znížením kľúčovej sadzby v roku 2003 na jedno percento. Sadzby nechal príliš nízku príliš dlho. Zabezpečil tak prísun vzduchu pre realitnú bublinu. Možno oveľa väčšiu, ako bola jej technologická obdoba, ktorá spľasla na začiatku tejto dekády.

Aké budú obete

Isté zatiaľ je, že strata dôvery investorov, nedostupnosť úverov, slabnúci dolár a hroziaca recesia v Amerike sa podpíšu pod situáciou na starom kontinente. Minulý týždeň komisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia pripustil, že na- priek zdravým ekonomickým fundamentom začína Európa pociťovať následky. Euro rekordne silnie, dopyt v zámorí ochabuje, a to nie sú dobré správy pre tunajších exportérov. Američania sú adresátmi takmer osminy exportovaných produktov so značkou EÚ. Napriek tomu komisia zatiaľ nezmenila prognózu tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny (1,8 %).

Otvorenosť stredoeurópskych ekonomík vrátane Slovenska je veľká, a tak problémy silných krajín sú aj ich problémy. Napriek tomu, že sú rozbehnuté a rast bude za celý región zhruba trojnásobne rýchlejší ako na Západe, oproti vlaňajším prognózam sa spomalí. Regionálna analýza UniCredit Bank hovorí o 5,7-percentnej dynamike (oproti pôvodným šiestim percentám). Vlani rástli tieto ekonomiky v priemere o 6,8 percenta. Slovensko sa z rekordných vyše desiatich percent zosunie do jednociferných hodnôt (podľa Infostatu 7,5% ku koncu prvého polroka). To ešte nie je žiadna katastrofa. Čo bude ďalej, napovie sila, s akou sa americká kríza bude v nasledujúcich mesiacoch prejavovať.

Kde sa eskalujúce problémy ukazujú okamžite, sú investičné portfóliá. Pocítili to aj desaťtisíce slovenských podielnikov hlavne v akciových podielových fondoch a státisíce sporiteľov v rastových penzijných fondoch. Tie vykazujú niekoľko týždňov záporné medziročné zhodnotenia, a to boli ich manažéri extrémne opatrní. V akciách mali zainvestovanú v priemere pätinu majetku.

(Nateraz) koniec

Poučiť sa budú musieť mnohí: od nezodpovedných bankárov, investičných domov, ktoré štruktúrované produkty balili a ďalej predávali, ratingových agentúr, ktoré ich benevolentne hodnotili, spotrebiteľov až po centrálne banky. Fed musí zabudnúť na obdobie laxnej politiky, ktorú predvádzal do roku 2005. Úroky boli vtedy oveľa nižšie, než si vyžadoval stav ekonomiky, zdôrazňuje profesor Stanfordskej univerzity John Taylor. Preslávil sa matematickým vzorcom dávajúcim návod, ako zmeniť úroky v závislosti od vývoja HDP a inflácie. Týchto základných faktorov by sa mali centrálne banky podľa neho držať oveľa zodpovednejšie.

Rozbehli sa diskusie o striktnejšom dohľade. Podľa Fedu by sa mal viac sledovať sektor investičných bánk. Ak chcú ochranu v zlých časoch, musia zniesť dôkladnejšiu kontrolu, argumentujú zá- stancovia regulácie. Odporcovia hovoria, že práve zle nastavené pravidlá spôsobili problémy. Profesor Carnegie Mellon University Allan Meltzer vo Wall Street Journale vysvetľoval dôsledky sprísnených pravidiel kapitálovej primeranosti zo 70. rokov známych ako bazilejské. Tie banky „vyprovokovali“, aby hľadali cestičky na obídenie vyšších rezerv. Začala sa fáza vývoja finančných inštrumentov, ktoré dostali riziká von z bilancií komerčných bánk. A. Meltzer to vidí jasne: regulátori a politici sú dobrí vo vyvíjaní reštrikcií, ale slabí v rozmýšľaní o dôsledkoch.

Najnovší prípad môže byť iniciatíva ministra financií USA Henryho Paulsona, ktorý začiatkom týždňa predložil plán na „najväčšiu premenu finančných regulácií od čias Veľkej krízy“. Fed by mal naozaj získať viac právomocí, aby mohol dohliadať napríklad i na biznis veľkých investičných spoločností. A nasledovať má veľká reorganizácia v právomociach početných regulačných agentúr.

Dvanásť bodov krízy


Nouriel Roubini zostavil vo februári tohto roka (podľa mnohých príliš dramatický) pohľad na očakávané udalosti. Na konci marca hovorí, že sa Spojené štáty sa blížia k bodu 10.
• 1. Ceny nehnuteľností spadnú o 20 až 30 percent. Pripraví to americké domácnosti o majetok za zhruba štyri až šesť biliónov dolárov. Veľké stavbárske spoločnosti môžu skrachovať.
• 2. Straty sa dotknú všetkých hypoték, nielen tých, ktoré banky poskytli chudobnejším dlžníkom. Pripočítať treba straty za zhruba 300 miliárd dolárov.
• 3. Prudko sa zvýši neschopnosť klientov splácať dlhy napríklad na kreditných kartách. To zhorší straty finančných spoločností a prehĺbi nedostupnosť úverov.
• 4. Záchranný balík pre poisťovateľov úverov je nedostatočný. Ani 10 až 15 miliárd dolárov by to nespravilo. Zníženia ratingov sa postarajú o ďalších 150 miliárd dolárov v odpisoch z portfólií nadviazaných na hypotéky.
• 5. Zhorší sa situácia na trhu komerčných nehnuteľností, kde boli praktiky úverovania podobne nedbanlivé ako v prípade úverov pre domácnosti. Klesne dopyt po nových kanceláriách a obchodných priestoroch.
• 6. Niektoré veľké banky silne zaangažované v hypotékach padnú.
• 7. Straty bankového sektora sa budú zvyšovať, ako budú padať ceny aktív, ktoré majú v bilanciách.
• 8. Keď naberie recesia na sile, očakávajte problémy so splácaním dlhov v korporátnom sektore. Straty sa môžu dostať na 250 miliárd dolárov.
• 9. Neregulovaný „tieňový bankový systém“ čelí veľkým problémom. Nemôže sa spoliehať na záchrannú ruku Fedu. Zbankrotovať môžu veľké hedge fondy a možno jeden až dvaja dôležití brokeri.
• 10. Ako sa špirála recesie rozbehne, opäť klesnú ceny akcií. Investori si uvedomia vážnosť hospodárskeho poklesu a začne sa výpredaj. Postihne to nielen americké akcie, ale prenesene i svet. N. Roubini varuje, že sa začne fáza „medvedieho“ trhu. Počas typickej americkej recesie klesá index S&P 500 zhruba o 28 percent.
• 11. Nedostatok úverov vysuší likviditu na mnohých finančných trhoch. Injekcie centrálnych bánk poskytnú iba dočasnú úľavu.
• 12. Rozšíri sa globálna recesia. Špirála sa roztočí, keď sa v dôsledku strát začnú vypredávať akcie na nelikvidných trhoch, to povedie k ďalším stratám... Podľa N. Roubiniho zažijú americké a globálne finančné trhy najhoršiu krízu za posledné štvrťstoročie.

Foto - Profimedia.cz

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.