Proti hospodárskej kríze bojuje Rakúsko konjunkturálnymi balíčkami a znižovaním daní pre nízko a stredne zarábajúcich ľudí. Vláda tiež sľúbila pomoc bankám, no zarábať na tom chce cez vysoké úroky aj štát.

Podľa štátneho tajomníka spolkového ministerstva financií Andreasa Schiedera kapitalizmus v súčasnej podobe zlyhal a finančné trhy potrebujú viac silnejšej regulácie.

Ako sa darí Rakúsku v kríze?

Z pohľadu malej krajiny je prioritou stabilizácia bankového sektora. Tu sme včas zostavili súbor opatrení. Napríklad stopercentné ručenie za vklady fyzických osôb, štátne záruky za úvery či posilňovanie vlastného kapitálu bánk. Celkovo ide o balík za zhruba sto miliárd eur. Z toho ide približne pätnásť miliárd na posilňovanie kapitálu, niečo ide na clearingové centrá a zvyšok sú väčšinou záruky za úvery.

Očakávate, že banky vyčerpajú celých sto miliárd eur?

Určite nie. A tiež treba zdôrazniť, že za pôžičky na posilnenie kapitálu musia platiť veľmi vysoké úroky – na úrovni osem až deväť percent ročne. Tieto pôžičky tak zároveň predstavujú nezanedbateľný zdroj príjmu pre štátny rozpočet. Banky pritom musia splniť viacero podmienok. V prvom roku pomoci nesmú vyplácať manažérske bonusy a dividendy. Malým a stredným firmám musia poskytnúť úvery v dvojnásobnom objeme oproti prijatej finančnej injekcii.

Problémy s úvermi nevyplývajú z nedostatku peňazí. Banky nechcú požičiavať.

Bankám treba pripomenúť ich úlohu v národnom hospodárstve. Bankovníctvo nie je samoúčelné a banky tú nie sú na to, aby mali pekné pobočky. Transformujú súkromné úspory na investičný kapitál.

Neuľahčuje štát bankám situáciu, keď im ponúka miliardové záruky za úvery či posilnenie kapitálu?

Nemyslím si, že banka s dostatkom vlastných zdrojov si pri takom vysokom úroku a prísnych podmienkach bude požičiavať od štátu. Požičia si iba ten, kto to potrebuje.

Európske vlády sa predbiehajú v prijímaní stimulačných opatrení.

Finančná kríza vznikla zo špekulácií a zlej regulácie. Teraz sa prelieva do reálneho hospodárstva a musíme zostavovať stabilizačné a stimulačné balíky. V Rakúsku sme prijali dva balíčky opatrení. Sú v nich napríklad zatepľovania budov, sanácie a výstavby škôl či zrýchlené infraštruktúrne projekty.

Je aj pre Rakúsko znižovanie daní v tejto situácii tabu?

Na podporu domácej spotreby sme pripravili reformu v podobe zníženia daní celkovo za približne dve miliardy eur. Až 88 percent tohto zníženia je v prospech ľudí s nízkymi a strednými príjmami. Vplyv na HDP očakávame pozitívny na úrovni 0,7 percenta. Tak isto vplyv na zamestnanosť. Opatrenie podporí vznik trinásťtisíc pracovných miest.

Takže silné impulzy na podporu hospodárstva vidíte v znižovaní daní?

Nie v znížení daní ako takom, ale v posilnení kúpnej sily domácností s nízkymi a so strednými príjmami. Prispôsobili sme tomu jednotlivé sadzby dane. Pre najnižšie príjmové kategórie sme znižovali aj odvody. Priemernej rakúskej domácnosti sme ušetrili 400 až 1 300 eur mesačne. Zákon bude platiť spätne od januára. Pričom stále máme 50-percentnú daň na príjmy nad 60-tisíc eur ročne.

Koľko to bude stáť?

Vrátane daňových úľav vyjdú stimuly na takmer šesť miliárd eur.

Čo na to verejné financie?

Očakávame, že prekročíme trojpercentnú hranicu rozpočtového deficitu.

Výrazne?

Otázka je, čo je to výrazne. Predpokladáme, že príjmy štátneho rozpočtu budú v takejto situácii nižšie. Zároveň sa zvýšia sociálne výdavky. Otázka zadlžovania sa je druhoradá. V kríze, ako je táto, treba riešiť výkonnosť ekonomiky, zamestnanosť, kúpnu silu.

Na zaplatenie týchto balíčkov si budete musieť požičať. Momentálne si požičiavate drahšie ako Taliansko. Je to trochu tvrdé prirovnanie, nie?

Áno, je to tvrdé. Ale toto porovnávanie nestojí na ekonomických fundamentoch. Štruktúra rakúskej ekonomiky je zdravá. HDP nám poklesne medziročne podľa odhadov domácich ekonomických inštitútov o 2,2 až 2,7 percenta. Čiže kríza sa nás týka, ekonomika poklesne, ale budeme na tom lepšie ako mnoho ďalších krajín. Výzva pre politiku je, aby sa z hospodárskej krízy nestala aj sociálna kríza.

Slovensko razí doktrínu udržania zamestnanosti za každú cenu...

Aj my ideme cestou udržania zamestnanosti. Predĺžili sme možnosť pracovať na skrátený úväzok na osemnásť mesiacov. Pracujeme na modeloch kombinácií skrátených úväzkov a vzdelávania. Je dôležité udržať vo firmách vysoko kvalifikovaných zamestnancov. Nie je ani v záujme firiem teraz kvalifikovaných ľudí prepúšťať a po oživení si zháňať nových.

Kedy očakávate oživenie?

Budúci rok bude stabilizačný. V rokoch 2011 a 2012 by sme mohli zažiť oživenie. Treba k tomu však dodať, že ešte v septembri sme túto krízu v ekonomických číslach poriadne ani nevideli. Situácia sa v globálne prepojených ekonomikách vyvíja veľmi rýchlo. A veľa z nás platí za chyby iných. Platíme za chyby ratingových agentúr, platíme za bubliny vyrábané americkými realitnými fondmi. Teraz to všetko prasklo a zosypalo sa. Pravda je, že bezbrehý kapitalizmus zlyhal.

Na začiatku hypotekárnej krízy v USA stáli aj sľuby politikov, že každý môže bývať lacno.

Každý má nárok na dostupné bývanie. Nemá však význam klamať si a hodnotiť mieru rizika nižšie, ako v skutočnosti je. Problém vznikne, ak sa s požičanými peniazmi vrhnem na kapitálové trhy ako do kasína. Ak to nevyjde, požičiam si dvakrát toľko a hrám ďalej. Takto vznikajú bubliny, ktoré krvavo praskajú a na konci na to doplácajú ľudia.

Čoraz hlasnejšie sú volania po silnejšej regulácii. Asi sa s nimi stotožňujete.

Na globálnej úrovni teraz treba diskutovať, aký finančný systém chceme. Ako zabrániť tomu, aby sa peniaze nevyužívali na špekulácie, ale na reálne investície. Treba premyslieť, ako regulovať hedge fondy či opčné obchody. Musíme obmedziť špekulatívne obchody a špekulatívne modely tak, aby aspoň banky vedeli, aké riziko nesú cenné papiere, s ktorými obchodujú. Potrebujeme európsky, ak nie svetový dohľad.

To sa nedá zariadiť zo dňa na deň.

Môže to ísť celkom rýchlo. V júni na únijnom summite to bude určite veľká téma. A ak sa na tom EÚ dohodne, môže pomerne rýchlo takýto úrad vzniknúť.

Od politického rozhodnutia po vznik funkčnej inštitúcie je dlhý čas.

Ak budeme čakať dlhšie, zaplatíme všetci vyšší účet. Stimulačné balíčky či daňovú reformu sme v Rakúsku presadili tiež rýchlo.

Zo špekulácií neprofitovali len hedge fondy a private equity, ale aj reálne hospodárstvo.

Kým tu bol rast, zarábali všetci. No viera, že finančné trhy sú zlatonosné sliepky, ktoré trvalo prinášajú vysoké výnosy, a my môžeme sedieť so založenými rukami, nič nerobiť a bohatnúť, je zlá. Peniaze nerodia peniaze.

Máme sa naučiť žiť skromnejšie?

Nejde o skromnosť. Nesmieme byť chamtiví. Ide o to, aby ľudia normálne a rozumne žili. Honba za rýchlymi a lacnými peniazmi bez rozmýšľania a práce viedla k bublinám.

Ako tomu chcete zabrániť?

Reguláciou. Dozorom. Transparentnosťou. Informovanosťou.

Regulácia finančných trhov predsa existuje.

V európskom a vo svetovom meradle je regulácie veľmi málo. Ak samotné banky nevedeli, na akých rizikových aktívach sedia, tak je v systéme niečo zhnité.

Nie sú dnes platné pravidlá dostatočne prísne?

Ak by boli, tak by sme tu krízu nemali. Myslím si, že máme málo a slabých pravidiel. Vezmite si Svetovú obchodnú organizáciu. Každý dovoz či vývoz má presné pravidlá. Pri každej chybe sa zvolávajú panely, zmierovacie súdy a iné administratívne kroky. Podstatne väčší a rýchlejší finančný trh nemá žiadne pravidlá.

Ako chcete globálny a komplexný finančný trh regulovať?

Potrebujeme silný dozor. Zakázať alebo prísne regulovať by sa mali vysoko špekulatívne obchody. Zakázať treba obchody bez reálneho plnenia. A potrebujeme kvalitný systém informovania o rizikách. Tak aby človek vedel, že na veľmi rizikovej investícii síce môže veľa zarobiť, ale aj všetko prerobiť. Neexistuje obed zadarmo. Nič nie je zadarmo. Ak sa nepodarí na európskej či na globálnej úrovni tieto opatrenia prijať, opäť padneme na hubu.

Ako chcete zaručiť kvalitu najvyššej regulačnej inštitúcie?

Nemyslím si, že si teraz treba robiť starosti o to, či bude robiť prácu dobre. Treba rozmýšľať nad tým, či takú inštitúciu potrebujeme. A potrebujeme ju. Teraz sme zistili, že totálne liberalizovaný a nekontrolovaný trh svoju úlohu nezvláda. Trh nefunguje.

Ale trhy sú regulované. Ak zlyhali trhy, zlyhali s nimi aj regulátori.

V ostatných rokoch sa deregulovalo, liberalizovalo s tým, že tak je to dobre, tak to má byť. Neregulovaný, slobodný trh viedol k situácii, keď už nie je dostatok peňazí ani na hospodársky efektívne projekty. Toto je svedectvo chudoby kapitalizmu. Prebujnený finančný kapitalizmus nás dohnal na okraj priepasti.

Čo iné ako trh má určovať globálnu ekonomiku budúcnosti?

Trh túto situáciu nevyrieši. Riešiť ju musí štát, štáty, G20.

Vo východnej Európe máme dlhoročné skúsenosti s pomerne prísnou štátnou reguláciou. A vieme, kam to viedlo.

Nehovorím o návrate k plánovanému hospodárstvu. Prísnejšia regulácia sa má týkať finančných trhov. Tak ako regulujeme aj iné trhy. Slobodné trhové hospodárstvo potrebuje pravidlá, ktoré platia pre všetkých.

Andreas Schieder (40) absolvoval národohospodárske štúdiá na Viedenskej univerzite. S politikou je zrastený odmlada, už v 80. rokoch šéfoval okresnej organizácii Socialistickej mládeže, v ktorej štruktúrach to dotiahol na post predsedu viedenskej krajskej organizácie. Následne prešiel do komunálnej politiky vo Viedni, kde na radnici zastával rôzne funkcie. V októbri 2006 vstúpil do vysokej politiky ako poslanec za sociálnych demokratov SPÖ. Od vlaňajšieho decembra je štátnym tajomníkom na spolkovom ministerstve financií.

Foto - Maňo Štrauch

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.