Je čoraz jasnejšie, že situácia, v ktorej sa ocitlo Grécko, má svoje príčiny vo finančnom hodnotení krajiny, ktoré umožnilo nezodpovedným politikom požičiavať si za relatívne výhodných podmienok prostriedky na splnenie nereálnych sľubov svojim voličom. Kde sa vlastne stala chyba?

Sú naozaj Gréci takí nenásytní, že sa nechcú vzdať svojich výhod a očakávajú od bohatých európskych „spolubývajúcich“, že im zaplatia ich nadštandard? Tak je totiž Grécko v súčasnosti mediálne prezentované. Sú naozaj grécki politici takí neschopní a nezodpovední, že sľubujú nesplniteľné, len aby sa udržali pri moci? Sú naozaj ratingové agentúry také úplatné, že riskujú svoju povesť a dlhodobé zisky s cieľom mať krátkodobý zisk? Sú analytici svetových bánk takí krátkozrakí, že slepo veria ratingom a nesnažia sa nezávisle preskúmať situáciu dlžníka predtým, ako mu požičajú?

Možno.

Sociosféra

S určitosťou vieme povedať len to, že „maslo na hlave“ má viacero účastníkov krízy. Navyše sa ukazuje, že aj keď sa ekonómia tvári ako exaktná a kvantitatívna veda, na chod spoločnosti majú výrazný vplyv aj faktory, ktoré sa neviažu len na HDP, hodnotu aktív, cash-flow, zadlženosť... Je to predovšetkým sociálna atmosféra v krajine, hodnoty, ktoré spoločnosť uznáva, identifikovanosť občanov so štátom a s tým súvisiaca ochota prinášať pre dobro celku určité obete, vzdelanostná úroveň obyvateľstva, formálne a neformálne spoločenské normy a ďalšie aspekty.

Tieto zdanlivo veľmi variabilné faktory sú však vo svojom vnútri omnoho stabilnejšie ako relatívne ekonomické ukazovatele. Prax našej firmy ukazuje, že ich možno analyzovať, hodnotiť a kvantifikovať rovnako ako faktory vzťahujúce sa k ratingovému hodnoteniu krajiny.

Ekologický rating

Zdá sa preto, že je nevyhnutné rozšíriť súčasný ekonomický rating na tzv. rating ekologický. Slovo „ekologický“ pochádza z gréckeho slova oikos, ktoré znamená dom. Pritom sa význam slova oikos viaže na to, ako dom vyzerá, ale aj na to, kto v ňom býva. Ekologický rating zohľadňuje oba tieto aspekty: finančno-ekonomickú stránku fungovania spoločnosti (ako dom vyzerá – tvrdé ukazovatele) a sociálnu stránku spoločnosti (kto v ňom býva – mäkké ukazovatele). Takéto hodnotenie umožní efektívnejšie predpovedať spôsob, akým sa spoločnosť bude v danom prostredí správať a aké výsledky bude dosahovať.

Ekologický rating spoločnosti je teda výsledkom kombinácie finančného a sociálneho ratingu. V rámci finančného ratingu (FR) rozlišujeme investičné pásmo (dostatočná až silná schopnosť plniť svoje záväzky) a špekulatívne pásmo (malá schopnosť až neschopnosť plniť svoje záväzky). V rámci sociálneho ratingu (SR) možno vymedziť pásmo stability (efektívne až kvalitné sociálne prostredie v spoločnosti) a pásmo rozpadu (nevhodné až zhoršujúce sa sociálne prostredie). Samozrejme, v každom pásme sú aj jednotlivé stupne, do ktorých danú spoločnosť môžeme zaradiť.

Príklady

Vzájomnou kombináciu týchto pásiem vznikajú priestory s určitými charakteristikami (sú znázornené na obrázku).

Napríklad Slovensko sa dlhodobo nachádza v pásme Pubertas praecox. Finančné ukazovatele krajiny sa výrazne zlepšili, ale sociálne prostredie bolo v pásme rozpadu (absencia fungujúcej občianskej spoločnosti, nezáujem občanov o veci verejné, vysoká úroveň korupcie, nezáujem o potreby slabších a viera, že iba silní jednotlivci majú právo na dôstojný život, hodnotová roztrieštenosť spoločnosti, výrazný nárast spotrebiteľského správania...).

Na rozdiel od Slovenska Grécko žilo dlhé roky v pásme Infantia. Prevažne kolektivistická spoločnosť sa starala o sociálny mier, nechcela pripustiť, že výkonnosť ekonomiky nedokáže pokryť úroveň sociálnych istôt, odborové organizácie získali veľkú moc a diktovali nereálne požiadavky, občania Grécka sa naučili verejne vyjadriť svoj názor a vedeli, že voľby nie sú jediným prostriedkom na prejav nespokojnosti. Gréci, ako aj dieťa v ranej dospelosti, cítili istotu rodiny – Európskej únie – a nepreberali zodpovednosť za svoje činy vediac, že je tu niekto silný, kto pomôže. Politici v snahe udržať si moc neriešili problémy, ale naďalej vytvárali idealizovaný obraz krajiny, ktorý sa voličom, mimochodom, páčil, aj keď možno tušili, že nie je celkom pravdivý (ale zodpovednosť je predsa na politikoch).

Keby...

Keby bolo Grécko hodnotené nielen z hľadiska finančného, ale i sociálneho ratingu, bola by situácia prehľadnejšia. Investori a veritelia by mali reálnejšie informácie o stave gréckej spoločnosti. Vedeli by, že ide o silne kolektivistickú, patriarchálnu spoločnosť, v ktorej je klientelizmus často založený na silných rodinných a lokálpatriotických vzťahoch. Vedeli by, že historický turecký vplyv zanechal v gréckom obchodovaní potrebu vyjednávať, na mieste prispôsobovať pravidlá, a preto sú fixné ceny v maloobchode ťažko prijateľné.

Platenie daní Gréci nevnímajú (na rozdiel napríklad od Švajčiarov) ako vklad do spoločnej kasy, ale ako nedobrovoľný „desiatok“ skorumpovanej štátnej správe. Dôvera Grékov voči štátu a jeho predstaviteľom je nízka. Gréci pozerajú na život ako na vec súčasnosti, nie budúcnosti. Majú veľkú tradíciu prejavovania „občianskej“ neposlušnosti na uliciach, ale občianska spoločnosť nie je výrazne organizovaná (nízky vplyv mimovládnych občianskych organizácií). Je tam v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nižšia vzdelanostná úroveň obyvateľstva. Všetky tieto a mnohé iné faktory výrazne ovplyvňujú ekonomický vývoj krajiny.

Čo by sa stalo

Skúsme si predstaviť, že by Grécko nezískalo „áčkový“ finančný rating, ale namiesto toho by bolo, podľa ekologického indexu, v pásme Infantia. Ako by to zmenilo súčasnú situáciu? Investori a veritelia by boli opatrnejší v požičiavaní peňazí Grécku, lebo by vedeli, že deti sa pôžičkami netrápia. Taktiež by vedeli, že opatrenia vhodné pre Nemecko a Švajčiarsko nie sú vhodné pre Grécko, lebo v tom kultúrnom pásme to skrátka nefunguje. Keďže by vlády Grécka nemohli získavať výhodnejšie pôžičky, nič iné by im neostávalo, než sa pokúsiť zvýšiť ekologický rating svojho štátu.

Začali by investovať do vzdelávania občanov, otvorili by priestor pre rozvoj občianskej spoločnosti, zvyšovali by informovanosť občanov o reálnej situácii krajiny (keďže by si nemohli požičať na krátkodobé splnenie nereálnych sľubov občanom, museli by im vysvetľovať, prečo to nejde, ak by nechceli stratiť moc). Aj tí, ktorí na moc ašpirujú – opozičné strany –, by vedeli, že sľuby by nemohli splniť, a tak by ich aspoň zmiernili. Vyššie povedomie občanov o stave spoločnosti, vyššia vzdelanostná úroveň by ich urobila odolnejšími k prázdnym politickým sľubom a od vlády by začali vyžadovať viac zodpovednosti než rozprávačského talentu.

Zabudnutí ľudia

Samozrejme, ide o ideálny stav. Kto zaručí, že aj tvorcovia ekologického ratingu nebudú podplatiteľní a že banky vediac, že štát nedovolí, aby zbankrotovali, nebudú nezodpovedným spoločnostiam požičiavať peniaze? Samozrejme, záruky nie sú, ale keby sme zvýšili zodpovednosť ratingových agentúr za ich hodnotenie – napríklad aj tým, že by niesli finančnú zodpovednosť za zlý odhad – a keby sme, povedzme, určili, že finančný a sociálny rating musia posúdiť dve rôzne spoločnosti pred udelením ekologického ratingu, bol by aj priestor na vedomé chyby nižší.

Je potrebné konečne uznať, že ekonómia nie je len o číslach, ale predovšetkým o ľuďoch a sociálnych systémoch, ktoré sa riadia špecifickými pravidlami. Bez ich zohľadnenia nemôžu byť žiadne prognózy spoľahlivé.

Týka sa to aj navrhovaných opatrení na riešenie gréckej krízy. Znovu počujeme len hlasy o konsolidácii financií, pričom o konsolidácii spoločnosti nikto nehovorí. A tak sa staráme o vzhľad gréckeho „oikos“, ale o jeho obyvateľov nejavíme záujem. Preto sa zo záchranného valu s istotou stane len nič neriešiaci „nevalný val“.

Autor je riaditeľ Corporate Consulting Group, autorka je senior konzultant v tej istej spoločnosti.

Ekologický rating spoločnosti

Foto - Bloomberg