Jeho majetok by pokryl náklady na protikrízový balíček slovenskej vlády, ale kvôli nemu Declan Ganley (40) na Slovensko neprišiel. Úspešný podnikateľ a strojca írskeho "nie" v referende o Lisabonskej zmluve sa na jeden deň zastavil v Bratislave, aby podporil slovenských sympatizantov jeho paneurópskeho hnutia Libertas.

Írsky milionár s britským prízvukom (do dvanástich rokov vyrastal v Londýne), ktorý dodáva komunikačné technológie americkému Pentagonu, hovorí, že Brusel stratil dôveru Európanov a čaká ho zemetrasenie. Neprekáža mu presun kompetencií z národných štátov na EÚ, prekážajú mu lobisti a politici, ktorých moc nepochádza od ľudí. Stimulačný balíček prezidenta Baracka Obamu považuje za omyl a krízu za príležitosť pre Európu.

Celosvetovo známym ste sa stali po tom, ako ste sa pričinil o írske „nie“ lisabonskej zmluve. Angažovať ste sa rozhodli údajne po tom, ako ste si zmluvu prečítali.

Nie, to bola európska ústava. Čo je vlastne to isté (smiech).

Po prvých stranách čítania sa vám vraj páčila, ale na konci ste bol už dosť prestrašený.

Nie na konci, už na strane deväť.

To je pekný príbeh, ale muselo to byť asi trochu zložitejšie. Rozhodnúť sa venovať svoje peniaze a energiu na boj proti zmluve, na ktorej sa dohodla celá Európa.

Samozrejme, to nebolo rozhodnutie, ktoré sa rodí zo dňa na deň. Som Ír a my milujeme svoju slobodu. Tvrdo sme za ňu bojovali sedemsto rokov a nie je to niečo, čoho by sme sa len tak ľahko vzdali. Určite sme zapálení Európania, som ním ja. Nie som žiaden euroskeptik a nemám problém z presunutím suverenity Európe, ak budú jej politici zodpovední. Od chvíle, keď sa začnú zbavovať zodpovednosti, nastáva problém. Toto si myslí väčšina Írov a preto sme hlasovali proti. Asi by som mal najprv vysvetliť, prečo som začítal do ústavy. Uvažoval som o začatí nového biznisu v energetike. Najprv som chcel vytvoriť sieť producentov biopalív po celej Európe, získať kredibilitu, prilákať banky. Potom osloviť veľkých dodávateľov plynu, vrátane Gazpromu. Chcel som budovať elektrárne v blízkosti týchto producentov biopalív a stať sa jedným z hlavných dodávateľov energie. Ak ste Eléctricity De France, niečo také nie je žiaden problém. Ale ak ste len obyčajný podnikateľ, máte problém. Slobodný európsky trh funguje pre veľkých národných hráčov, ale už nie tak pre start-upy a malých podnikateľov.

Akože nie?

Pretože malé firmy nemajú také zdroje, čas, ani schopnosť lobovať v Bruseli, vytvárať legislatívu a vpašovať ju cez bruselský establišment do smerníc. Začal som s optimizmom čítať európsku ústavu a hľadal som v nej trendy, ktoré by mala Európa nasledovať. Hľadal som v nej príležitosť pre svoje podnikateľské aktivity. A keď som sa dostal k strane deväť, musel som sa pobúchať po hlave. Čo si tí ľudia myslia? Začal som vnímať ten dokument nie ako čosi, čo pomôže biznisu, podnikateľom, ale ako nedemokratický nástroj, ktorý bol vedome vytvorený za účelom vyhnúť sa zodpovednosti voči ľuďom. Zapojil som sa do debaty o ústave roku 2004 v Írsku, ale nechcel som poškodiť svoj biznis a radšej som sa držal v úzadí. Potom Francúzi a Holanďania ústavu odmietli, čo bolo dôležité. A urobili by to všetci, keby mali možnosť o ústave debatovať.

Lenže ústava sa vrátila v skrátenej podobe Lisabonskej zmluvy.

Áno, potom sa Angela Merkelová vrátila k tomu Frankensteinovmu monštru v podobe ústavy vytvorenej Valérym Giscard d'Estaingom, prerobili ju a všetko sa začalo odznovu. Hovorilo sa o vytvorení mini zmluvy, ale namiesto toho vzniklo čosi o 8-tisíc znakov dlhšie s množstvom rovnakých detailov. Čo urobili, bolo, že zmenšili riadkovanie a nový dokument tak mal o 60 strán menej. Nech sa páči, mini zmluva!

Stále ste nepovedali, čo vám na zmluve prekáža.

Ako som už povedal, som absolútne proeurópsky orientovaný. Európa musí byť úspešná. Už teraz je únia úspešná, ak hovoríme o nej ako o mierovom procese po druhej svetovej vojne. Ale musí byť úspešná aj v inom. No uvedomte si, že viac ako 75 percent legislatívy pochádza z Bruselu a na to, aby ju niekto mohol dojednať nemusí byť ani riadne zvolený – hovoríme o európskej komisii. To je raj lobistov, kde ľudia predkladajú legislatívu bez toho, aby ich pritom niekto sledoval. A ľudia túto agendu ani nečítajú.

Ale to sa predsa deje aj na národnej úrovni. Málokto číta celé zákony, ktoré parlament prijme.

V poriadku. Ale ja hovorím o tom, že na to, aby ste tvorili európsku legislatívu, nemusíte prejsť voľbami. A to je šialené. Podľa ústavy mal vzniknúť úrad prezidenta EÚ a my by sme sa stali občanmi únie. Ale nie demokratickým spôsobom. Jedinou demokratickou inštitúciou EÚ je Európsky parlament, ktorý je najslabšou z troch európskych inštitúcií. Parlament je nefunkčný, pretože za sebou nemá skutočné politické strany. Nemá žiaden skutočný politický vplyv. Americký historik Clinton Ross raz povedal, že nemôžete mať demokraciu bez politikov a nemôžete mať politikov bez strán. A frakcie v Európskom parlamente nie sú nič viac, ako fotokopírky. Libertas bola založená ako prvá skutočná európska strana, ktorá nepotrebuje podporu Bruselu. Chcem mandát od ľudí – Čechov, Slovákov, Európanov, - aby sme sa do parlamentu dostali a urobili z únie transparentnú a demokratickú inštitúciu. A pokúsiť sa spoločne prekonať tieto ťažké časy, čo je možné predovšetkým cez podporu podnikateľov, ktorí sú schopní riskovať, inovovať. Musíme odstrániť všetky bariéry, ktoré im stoja v ceste, otvoriť Európu vonkajšiemu svetu, kde je množstvo príležitostí a to je cesta, ako rozpútať novú európsku renesanciu.

Prekonať krízu však asi nie je možné bez toho, aby ju najprv prekonali Spojené štáty, nie?

To je pravda. Transatlantické vzťahy sú pre Európu kľúčové. Nedávno mi jeden nemecký poslanec povedal, že niekedy má z Bruselu pocit, ako keby tí ľudia zabudli, na ktorú stranu spadol Berlínsky múr. Ale nemôžeme sa na Ameriku spoliehať, pretože tá teraz robí veľkú chybu. Nechcem tým povedať, že by sme sa teraz mali stať nejakým rivalom Spojených štátov. Je to podobné, ako keby ste hrali šach so svojim starším bratom. Môžete s ním mať svelý vzťah, ale to neznamená, že nechcete vyhrať. Ja vnímam EÚ ako spoločný podnik, v ktorom politici sú vlastníkmi akcií a ľudia sú zákazníci. Ale ak sa akcionári nezaujímajú o produkty, ktoré ponúkajú svojim klientom, nebude to fungovať. A to je to, čo sa práve deje. Ľudia v Bruseli sú ako manažment, ktorý nemá žiaden kontakt s akcionármi a vôbec sa nestarajú o produkty, ktoré tvoria. Ľudia sú právom nahnevaní. No Libertas nehovorí, že euroskepticizmus je východisko.

No fakt je, že mnohí z vašich fanúšikov euroskeptikmi sú.

Možno pre to existuje dôvod. Brusel jednoducho nepočúva, čo títo ľudia hovoria. Václav Klaus, s ktorým máme spoločný postoj k EÚ, ale v mnohých názoroch sa aj rozchádzame, mal nedávno prejav v Európskom parlamente. Povedal to isté: ľudia v Bruseli musia byť schopní vypočuť si aj iný názor. A viete čo sa stalo? Niektorí z prítomných sa zodvihli a odišli. Presne naopak.

Raz ste sa vyjadrili, že európska ústava by nemala mať viac ako 25 strán. Čo by na nich bolo napísané, keby ste sa mohli zúčastniť jej tvorby?

Pozrite sa na americkú ústavu. Vrátane všetkých dodatkov. Je to čitateľné, dá sa tomu rozumieť. A má len okolo trinásť strán, takže som trochu márnivý, keď hovorím, že európska ústava by mala byť na 25 stranách. Ak nie sme schopní na 25 stranách vyjadriť, o čom by únia mala byť, nie je šanca, že sa nám to podarí predať ľuďom. Päťstostranový legislatívny toast, to nie je cesta.

Ale určite rozumiete tomu, že ak má zmluva zahŕňať všetky dnes platné zmluvy, podľa ktorých EÚ funguje, nemôže predsa mať pár desiatok strán. Či už ju budeme nazývať zmluva alebo ústava.

Môžeme ju pokojne volať čokoládový puding. Ale najdôležitejšie je, aby bola od začiatku do konca úprimná v tom, čo ustanovuje. Všetci by jej mali rozumieť a každý by mal mať možnosť vyjadriť sa k nej v referende.

Ak sú vaše obavy o budúcnosť únie opodstatnené, prečo tu nie je viac Declanov Ganley?

Jeden celkom stačí (smiech). Nechcem o tom špekulovať, ale ja viem, že rovnaký pohľad na vec má väčšina ľudí. Otázka je, či sa nám podarí demokratickou cestou dostať tento hlas do európskeho parlamentu. Nepotrebujeme viac Declanov Ganley, potrebujete ľudí, ktorý rozumejú tomu, čo sa deje a ísť v júni voliť.

Aký je váš cieľ v týchto voľbách?

Cieľ je, aby ľudí, ktorí prídu k urnám, bolo v Bruseli počuť. Myslím si, že ak bude účasť vyššia ako 51 percent, v Bruseli dôjde k demokratickému zemetraseniu. Dôjde k dramatickým zmenám.

Kampaň hnutia Libertas bude zrejme v každej krajine rovnaká. Čo bude jej posolstvom?

To, o čom sme sa tu dnes rozprávali. V prvom rade sa ľudia musia dozvedieť, čo sa deje. Pretože, keď si toho budú vedomí, začnú sa o veci zaujímať. Potom musíme pripraviť recept, ako sa zotaviť z ekonomickej recesie. Musíme mať odvahu predstúpiť pred ľudí a povedať im pravdu. Ale najmä pritiahnuť ich k urnám. To sa podarilo pred Írskym referendom.

Ktoré sa bude opakovať. Neobávate sa, že po ústupkoch únie ohľadom interrupcií a daní, ľudia zahlasujú za zmluvu?

To ešte nie je isté, či sa referendum uskutoční. Záleží na tom, ako to dopadne v júni. Viem, že Sarkozy má v tejto veci panický strach a tlačí na Írsko, aby vyhlásilo referendum ešte pred voľbami do európskeho parlamentu. Nechce, aby Libertas vstúpilo do volieb vo Francúzsku. Ale to sa stane, vystúpime proti nemu na jeho vlastnej pôde, pretože ignoruje svojich vlastných ľudí. A ústupky sú úplný nezmysel. Sú to len politické sľuby, v texte Lisabonskej zmluvy sa nezmení jediné písmeno. Sú to absolútne nepoužiteľné garancie. Najmä pred sudcami Európskeho súdneho dvora. Oni sa nebudú riadiť ničím iným, len tým, čo je v zmluve. Všetky tie prieskumy okolo nového referenda sú smiešne. Ešte aj propaganda z čias Sovietskeho zväzu bola účinnejšia. Nedávno sa v novinách objavil nový prieskum verejnej mienky, či stúpa počet podporovateľov zmluvy. Bolo to na prvej strane novín a možnosti boli áno, nie a ešte nie som rozhodnutý. A ak ste zrátali všetky percentá spolu, vyšlo vám 107 percent!

Neuvažujete o vstupe do írskej politiky?

Nie.

Prečo?

Pretože všetko podstatné sa deje v Bruseli. Nie v Bratislave, nie v Dubline, všetky kľúčové rozhodnutia, ktoré ovplyvnia život našich detí sa prijímajú v Bruseli.

Vo východnej Európe nie ste prvýkrát. Svoj prvý veľký biznis ste začali ešte v deväťdesiatych rokoch v Lotyšsku. Prečo práve tam?

Mal som devätnásť rokov, keď som sa prvýkrát dostal do bývalého Sovietskeho zväzu. Bolo to na konci osemdesiatych rokov a ja som bol zvedavý. Počul som o Sovietskom zväze veľa zlých vecí. A keď som tam prišiel, ľudia stáli v radoch na základné potraviny. Cesty boli rozbité, v hoteli človek nedostal nič poriadne k jedlu. Mal som priateľa z Lotyšska, ktoré v roku 1991 získalo samostatnosť. Hľadali sme spolu vhodné príležitosti v rôznych sektoroch a obchod s drevom bola jasná voľba. Začal som ako malý vývozca a expedovali sme neveľké množstvá dreva do Veľkej Británie.

Stali ste sa najväčšou súkromnou spoločnosťou obchodujúcou s drevom v bývalom Sovietskom zväze. Zamestnávali ste takmer 6-tisíc ľudí. Ako sa vám to podarilo?

Dali sme si záležať na kvalite, všetky papiere sme mali vždy v poriadku a zákazníci si to všimli. Neskôr sme sa presunuli do severo-západného Ruska a sprivatizovali niekoľko píl. V roku 1997 sme dostali ponuku od súkromných investorov, medzi ktorými bol aj George Soros, na odkúpenie podniku.

Prečo ste firmu predali, keď sa jej darilo?

V tom čase som už pracoval na novom biznise v telekomunikačnej oblasti, firma sa nazývala Broadnet a pôsobila v desiatich európskych krajinách vrátane Českej republiky. Boli to začiatky bezdrôtovej komunikácie. Dostali sme licenciu vo Francúzsku, spolupracovali sme so spoločnosťou Comcast, silnou telekomunikačnou spoločnosťou, ktorá nás neskôr kúpila. Skúsil som aj internetový biznis, ale nevyšlo to. Zažil som viacero vzletov a pádov, až pokým som nezaložil Rivada Networks, ktorej sa venujem doteraz.

Aké rozdiely vidíte medzi podnikaním v Rusku a povedzme vo Francúzsku?

Keď som sa rozhodol investovať v Lotyšsku, nevedel som, do čoho idem. Len som nasledoval inštinkt. Povedal som si, že budem robiť dobre svoju prácu, nikoho nepodplácať. U nás sa hovorí, že keď si s ľuďmi vytvoríš neštandardný vzťah, neskôr sa staneš ich vlastníctvom. Jednoducho som rozbehol biznis a nehľadal bočné cesty. Ani keď som presídlil do Ruska. V tom čase existovalo v tomto priestore obrovské množstvo príležitostí na podnikanie. A stále tu sú. Myslím si, že vaše krajiny budú o dvadsať rokov o mnoho vitálnejšie, ako povedzme Francúzsko. Máte množstvo predpokladov, aby to tak bolo.

Napríklad?

V prvom rade, vaši ľudia vedia tvrdo pracovať. Ste ako Íri pred dvadsiatimi rokmi. Nemáte problém načas odísť zo svojej krajiny, opustiť rodiny, čo je naozaj ťažké. Ale ste schopní tej obety. Pár Slovákov pracovalo aj pre mňa. Potom sa vrátite domov, máte peniaze, máte znalosti. Američania, ktorí sa narodili v časoch veľkej hospodárskej krízy a neskôr zažili druhú svetovú vojnu, patrili medzi „Veľkú generáciu“. Vaši ľudia, ktorí sa narodili za komunizmu a teraz sú dospelí, to je vaša "Veľká generácia". Zažili ste ten zlý, netransparentný režim a uvedomujete si to.

No mnoho ľudí stále spomína na minulý režim v dobrom.

Nuž hej, ale demografi sú na telefóne (smiech). Stále máte tú cennú skúsenosť z naozaj ťažkých časov, ťažších, akou bola veľká hospodárska kríza v Spojených štátoch. Pretože vaše osobná sloboda bola zničená. A teraz ste slobodní. Zatiaľčo v iných krajinách sa obávajú, aby im neklesol plat ani o päť percent, boja sa, že prídu o prácu, premýšľajú o samovražde, vy túto situácie dobre poznáte, ste na ňu pripravení. Ste najodolnejší z odolných. A to je obrovský potenciál, na ktorom sa dá stavať. Myslím si, že toto je nádej pre Európu a jedného dňa nás zachránite.

Momentálne podnikáte najmä v Spojených štátoch, ktoré zažívajú nie práve najlepšie obdobie. Myslíte si, že opatrenia nového prezidenta Baracka Obamu zaberú?

Bol som tým takzvaným stimulačným balíkom dosť prekvapený. Myslím si, že toto je šanca pre Európu. Ak má záujem budovať dynamickú ekonomiku, teraz je vhodný čas. Američania robia veľkú chybu.

Mnoho európskych krajín sa chce brániť kríze rovnako ako Amerika.

No áno, súhlasím. Ale bol to Winston Churchill, kto povedal, že človek, ktorý si myslí, že sa dostane z recesie vďaka daniam, je ako chlapík stojaci vo vedre, ktorý sa pokúša zodvihnúť sám seba aj s vedrom. Vyhadzovanie peňazí z vreca nebol nikdy dobrý nápad.

Poznačila kríza aj váš biznis?

Každého, nie len mňa. No medzi klientov mojej spoločnosti patrí vláda a jej organizácie, takže sme zasiahnutí menej ako firma, ktorá robí obchody výlučne v súkromnom sektore. V skutočnosti stimulačný balík pravdepodobne pomôže môjmu podnikaniu, keďže pumpuje peniaze do vládnych výdavkov.

Ste vraj závislý od svojho Blackberry. Od zapáleného Európana by som skôr očakával, že bude fanúšikom Nokie.

(Smiech). Možno budem. Ak Nokia príde s telefónom, vďaka ktorému sa dostanem ku svojim e-maiom rýchlejšie, začnem o ňom uvažovať.

Foto - Maňo Štrauch

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.