Európska komisia chce reformovať unijné vinárstvo. Po viac ako roku rokovaní so všetkými stranami komisia prijala návrhy na komplexnú reformu spoločnej organizácie trhu s vínom. Od reformy očakáva komisia zvýšenie konkurencieschopnosti výrobcov, získanie stratených pozícií na trhoch, zabezpečenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom, zjednodušenie existujúcich pravidiel a posilnenie sociálnej siete vo vidieckych oblastiach.

Komisia prijala návrh 4. júla. Následne pôjde Európskemu parlamentu a Rade ministrov na posúdenie. Táto reforma vstúpi do platnosti 1. augusta 2008, keď Parlament vyjadrí svoje stanovisko a Rada návrh príjme. Snahou je dokončiť rokovania ministrov v Rade do konca roku 2007.

„V súčasnosti míňame príliš veľa peňazí, viac ako tretinu nášho rozpočtu, na zbavovanie sa nadbytočného vína. Namiesto toho, aby sme pracovali na zvyšovaní našej konkurencieschopnosti a propagovali naše vína,“ vyhlásila komisárka pre poľnohospodárstvo Mariann Fischer Boel. Komisárka je presvedčená, že jej návrh „oživí vinársky sektor v EÚ a umožní nám oprávnene zaujať miesto najväčšieho a najlepšieho výrobcu vína na svete.“

V Európskej únii zhruba dva a pol milióna výrobcov vín. Na pestovanie viniča využívajú 3,6 milióna hektárov, teda 2 percentá poľnohospodárskej pôdy v EÚ. Výroba vína v roku 2006 predstavovala päť percent hodnoty poľnohospodárskej výroby EÚ.

Spotreba vína z EU nepretržite klesá, zatiaľ čo predaj akostných vín rastie. Za posledných desať rokov dovoz narástol o 10 percent, avšak vývoz rastie len nepatrne. Pri súčasnom vývoji dosiahne do roka 2010 – 2011 nadbytočne vyrobené víno 15 percent ročnej produkcie. EÚ každoročne vynaloží približne pol miliardy eur iba na to, aby sa zbavila nadbytočného vína, pre ktoré nie sú možnosti odbytu.

Reformou cieli komisia k lepšiemu využívaniu rozpočtových prostriedkov. V súčasnosti ide do vinárskeho sektora 1,3 miliardy eur a táto suma sa meniť podľa komisie nebude.

Podrobnosti návrhu

• Jednotná platba pre poľnohospodárske subjekty: všetky oblasti s vysadeným viničom budú môcť uplatniť nároky na vyplatenie sumy z jednotnej platby pre poľnohospodárske subjekty, pričom na vyklčované oblasti sa platby budú poskytovať automaticky, čím sa zabezpečí ich dobrý poľnohospodársky a ekologický stav.
• Ukončenie obmedzení výsadby: Systém povolení na výsadbu sa bude uplatňovať až do konca prechodného obdobia v roku 2013. Od 1. januára 2014 sa zruší, čím sa konkurencieschopným výrobcom umožní ich výrobu rozšíriť. Rozhodnutie zvýšiť produkciu bude závisieť od schopnosti výrobcu predať vyrobené množstvá vína.
• Vnútroštátne finančné rámce: Vďaka týmto rámcom budú členské štáty môcť prispôsobiť svoje opatrenia podľa konkrétnej situácie. Celková suma vyčlenená v rozpočte bude od 623 miliónov eur v roku 2009 až 830 miliónov eur v roku 2015. Sumy pre k dispozícii pre jednotlivé krajiny sa budú vypočítavať na základe rozlohy plochy s vinicami, objemu výrobu a historických výdajov.

Podľa návrhov by sa od prvého dňa reformy zrušili všetky neúčinné opatrenia na podporu trhu. Ide napríklad o rozličné druhy pomoci na destiláciu, pomoc na súkromné skladovanie či vývozné náhrady. Zakázalo by sa pridávanie cukru do vína a takisto by sa zrušila pomoc na dosládzanie muštu.

Krízovú destiláciu by nahradili dve iné opatreniami krízového riadenia, ktoré by sa financovali z vnútroštátnych finančných rámcov.

Oveľa väčšie sumy by sa vynakladali na propagáciu vína z produkcie EÚ, a to predovšetkým na trhoch tretích krajín. Obmedzenia výsadby by ostali platné počas päťročného prechodného obdobia a výrobcovia neschopní presadiť sa v konkurencii by mali možnosť vystúpiť zo sektora s atraktívnou finančnou podporou. Obmedzenia by sa zrušili až po roku 2013, čo by výrobcom s dobrým postavením umožnilo rozšírenie výroby.

Plán komisie počíta aj so zjednodušením pravidiel etiketovania. Únia by tiež mala prevziať niektoré postupy výroby vína, ktoré akceptujú všetky krajiny vyrábajúce víno združené v Medzinárodnej organizácii pre vínnu révu a víno. Stratégia pre kvalitu by vychádzala z koncepcie geografického pôvodu.

Členským štátom by sa ponúkol vnútroštátny finančný rámec a paleta opatrení, z ktorých by si mohli vybrať a uskutočniť tie najvhodnejšie pre miestnu situáciu. Viac peňazí by malo smerovať do rozvoja vidieckych oblastí.

Opatrenia EÚ:

• Možné opatrenia:
  - propagácia v tretích krajinách,
  - reštrukturalizácia/konverzia viníc, podpora zberu pred dozretím,
  - nové opatrenia krízového riadenia, napr. poistenie proti prírodným katastrofám
  - administratívne náklady na zriadenie vzájomného fondu sektora.
• Opatrenia na rozvoj vidieka: Mnohé opatrenia na rozvoj vidieka by mohli byť zaujímavé aj pre vinársky sektor, medzi inými začatie činnosti mladých vinohradníkov, efektívnejšie uvádzanie výrobkov na trh, odborné vzdelávanie, podpora organizácií výrobcov, podpora na pokrytie dodatočných nákladov a ušlých príjmov súvisiacich udržiavaním kultúrnej krajiny, predčasný odchod do dôchodku. Na tieto účely by sa do rozpočtu rozvoja vidieka previedli finančné prostriedky – 100 miliónov eur v roku 2009 až 400 milióny eur v roku 2014, pričom tieto prostriedky by boli určené výhradne pre regióny s výrobou vína.
• Vinárske postupy: Zodpovednosť za schvaľovanie nových vinárskych postupov alebo úpravu existujúcich sa prenesie na Komisiu, ktorá preskúma vinárske postupy prijaté OIV a zapracuje ich do zoznamu postupov prijatých EÚ. EÚ schváli medzinárodne prijaté postupy výroby vína na vývoz do týchto krajín určenia. Dovoz muštov na vínne kvasenie a sceľovanie vín z EÚ s dovezenými vínami budú aj naďalej zakázané.
• Lepšie pravidlá etiketovania: Koncepcia EÚ v prípade akostných vín bude založená na zemepisnom pôvode (akostné vína z ohraničenej vinohradníckej plochy). Vína so zemepisným označením budú rozdelené na vína s chráneným zemepisným označením a vína s chráneným označením pôvodu. Etikety budú zodpovedať potrebám spotrebiteľov a umožnia uspokojenie dopytu po vínach rozličných odrôd, pretože budú jednoduchšie a predovšetkým preto, že po prvý krát sa na nich aj pri vínach z EÚ bez zemepisného označenia bude uvádzať odroda a ročník.
• Propagácia a informácie: Komisia má v úmysle dôrazne realizovať zodpovednú podpornú a informačnú kampaň. Súčasťou toho bude rozpočet 120 miliónov eur z vnútroštátnych finančných rámcov na propagačné opatrenia za hranicami EÚ, z čoho 50 % bude spolufinancovať EÚ. V rámci EÚ sa rozbehne nová informačná kampaň o vínach so zemepisným označením a kampaň o zodpovednej/striedmej konzumácii vína, pri ktorej je zvýšená 60 % miera spolufinancovania.
• Ochrana životného prostredia: Skutočnosť, že všetky vinárske oblasti sú oprávnené dostávať finančné prostriedky z režimu jednotnej platby, znamená, že sa budú rozsiahlejšie uplatňovať ekologické normy podľa metódy krížového plnenia. Krížové plnenie sa bude musieť uplatňovať na všetky vyklčované oblasti. V programoch rozvoja vidieka budú figurovať minimálne ekologické požiadavky pre klčovanie, reštrukturalizáciu a zber pred dozretím. Takisto sa v nich zvýšia fondy pre agroenviromentálne systémy.
• Schémy klčovania: Pestovateľom, ktorí sa rozhodnú opustiť sektor, sa poskytne prémia na dobrovoľné vyklčovanie ich viníc. Táto prémia bude v prvom roku uplatňovania schémy o 30 % vyššia ako je súčasná úroveň, počas piatich rokov trvania schémy sa bude znižovať. Cieľom tohto opatrenia je motivovať pestovateľov uplatniť svoje nároky už od prvého roku trvania schémy. Aby sa predišlo sociálnym a ekologickým problémom, členské štáty budú môcť obmedzovať klčovanie viníc v horských oblastiach a na strmých svahoch a ekologicky citlivých oblastiach a za úplne ho zamedziť, keď vyklčovaná plocha bude predstavovať 10 % vinohradníckych oblastí krajiny. Celkovo by sa mohla vyklčovať plocha s rozlohou približne 200 000 hektárov. Rozpočet vyčlenený na tento účel sa bude postupne znižovať z 430 miliónov eur v prvom roku na 59 miliónov eur v piatom, a teda poslednom, roku, pričom priemerná prémia sa zníži z 7 174 eur/hektár v prvom roku na 2 938 eur/hektár v piatom roku trvania schémy.
• Zrušenie opatrení na riadenie trhu: od prvého dňa nadobudnutia účinnosti reformy sa zrušia tieto opatrenia - krízová destilácia, podpora na destiláciu vedľajších produktov, destilácia konzumného liehu a destilácia vína vyrobeného z hrozna na dvojaký účel, podpora na súkromné skladovanie, vývozné náhrady, pomoc na mušt na účel zahustenia vína.
• Zákaz pridávania cukru na zahustenie: Pridávanie cukru na zahustenie vína bude zakázané od dňa nadobudnutia účinnosti reformy. Tento postup nie je v súlade ani s predpismi OIV ani s predpismi EÚ. Ukončením chaptalizácie a poskytovania pomoci na mušt zabezpečí rovnováha medzi severom a juhom. Všetci výrobcovia budú potom vyrábať víno iba z nedotovaného hrozna a muštu.

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.