Diskusia

Diskusia (7 reakcií )

  • _

    28.10.2008 / iai / Reagovať

    no ono to ani s tym trhom nebude take ruzove,ak by sa tykal hypotek tak chaos vznikne len tam ... na druhej strane boli to bezdomovci co brali hypoteky,alebo tredna vrstva,pretoze ak stredna vrstva nema na byvanie,tak to tiez nie je vsetko v poriadku

  • príčina ako dôsledok

    28.10.2008 / nikes / Reagovať

    Súhlasím s autorom. Zalepovanie prasknutých bublín nič nerieši. Len ma rozmýšľam či takáto situácia na finančných trhoch nebude nápomocná niektorým "finančníkom" ku získaniu väčšieho vplyvu. Veď rýchla a štedrá "pomoc" nemusí nutne znamenať charitu.

  • budem megaloman...

    28.10.2008 / Martin Filko / Reagovať

    ...prilepim vlastny text:

    www.tyzden.sk

    lebo som prilis lenivy pisat. Musi to byt pohodlne, ale na druhej strane strasne fadne, ked je svet cierno-biely...

  • Ciernobiely clanok

    28.10.2008 / ivansml / Reagovať

    "Hodnotenie krízy optikou ekonómie však odhaľuje omyl tohto pohľadu."
    Takze vsetci ostatni ekonomovia co si myslia opak su blbi? Troska skromnosti by nezaskodilo, hlavne od niekoho kto zastava v podstate marginalny smer v sucasnej ekonomii (komoditne peniaze napr.).

    Co sa tyka samotnej krizy, neviem posudit do akej miery su na vine statne zasahy - urcite prispeli k bubline na trhu nehnutelnosti, ale podla toho co som cital, kriza ma ovela viac stran - obchodovanie s hypotekami, kreditnymi derivatmi a podcenenie rizika v nich, konflikt zaujmov a nasledne zlyhanie ratingovych agentur, chybne motivacie pri odmenovani bankarov majuce za nasledok prilis rizikove chovanie atd. Aj za to mozu vlady?

  • Autor nespomenul

    28.10.2008 / Kopanec / Reagovať

    vyse storocne obdobie, nezasahovania americkeho "etatu" v pripade pravidelne sa opakujucich kriz. Tie krizy sa sami riesili pomaly, prinasali velke financne strany a ludske obete. Posledne krizy, vratane kriz financneho trhu americky "etat" hravo vyriesil. Najma udalosti z roku 2001, 1998 a 1987.

  • Amerika nie je izolovany ostrov

    28.10.2008 / fortalents.eu / Reagovať

    Ekonomika sa globalizuje. Urcite urobil chybu FED, ked drzal nizke urokove sadzby v case, ked uz mal ochladzovat prehriatu ekonomiku. Otazka je, aky bol pomer domacich a zahranicnych investicii v americkom hypotekarnom trhu. Amerika hospodari posledne roky s velkym deficitom. Keby to nebola Amerika, tak by tam nikto neinvestoval. Zvysovanie ceny ropy a presun vyroby hlavne do Ciny sposobili prebytky kapitalu v krajinach, ktore tento kapital potrebovali niekde umiestnit. Umiestnovali ho hlavne do Ameriky, ktorej zvysena spotreba im umoznovala tento kapital naakumulovat.

    Ale aj americka ekonomika ma svoje hranice. A prave sme ich dosiahli.

    Staty by nemali kupovat nebonitne (ne)cenne papiere. Je to ako vyhadzovanie penazi do vzduchu.

    Urcite by ale mali kontrolovat vsetky banky, ktorych hlavny produkt - peniaze - vydavaju.

    Pretoze banky funguju na principe multiplikacie penazi. Kazdy vklad dokaze bankovy system desatnasobne zhodnotit, ale aj kazdy vyber znamena desatnasobne znizenie penaznych prostriedkov v bankovom systeme.

    Staty museli dat doveru do bankoveho systemu zarucenim sa za vklady obcanov. Pretoze, keby ludia zacali hromadne vyberat peniaze z uctov, tak by to znamenalo kolaps ekonomiky ako celku.

  • FED chyby nerobi!

    31.10.2008 / kri / Reagovať

    "To dává národní bance téměř úplnou kontrolu nad národními financemi. Těch nemnoho, kteří rozumí tomuto systému budou buď tak zainteresováni na jeho ziscích, nebo tak závislí na jeho přízni, že z této třídy nevzejde žádná opozice... Velká masa lidí, duševně neschopná jej pochopit, ponese své
    břemeno bez reptání a možná i bez tušení, že tento systém je nepřátelský k jejich zájmům."
    Rothschild
    Fed kona vo vlastnom zaujme a v zaujme akcionarov komercnych (sukromnych) bank ktore spolu tvoria americku centralnu banku:
    Rothschild Bank of London
    Warburg Bank of Hamburg
    Rothschild Bank of Berlin
    Lehman Brothers of New York (nedavno skrachovala, ale to by vas nemalo zmiast)
    Lazard Brothers of Paris
    Kuhn Loeb Bank of New York
    Israel Moses Seif Banks of Italy
    Goldman, Sachs of New York
    Warburg Bank of Amsterdam
    Chase Manhattan Bank of New York

    v roku 1974 kongres vydal spravu, v ktorej sa tvrdi, ze podiel Chase Manhattan Bank v CBS vzrastol na 14,1% a v NBC na 4,5% (prostrednictvom RCA, materskej spolocnosti NBC). v tej istej sprave sa vravi, že Chase Manhattan Bank vlastnila akcie 28-mich vysielacich spolocnosti. po uverejneni tejto spravy Chase Manhattan Bank ziskala 6,7% v ABC, avsak dnes moze byt toto percento ovela vysie. k ziskaniu vyznamneho vplyvu na media staci vlastnit 5% akcií! a to je len jedna z 12-ich bank. kolko medii vlastnia tie ostatne?
    preto je na mieste otazka kto to vlastne stoji za celou krizou, a presne urcit kedy tato bublina vznikla. len malo ludi na slovensku sa je ochotnych vratit dalej do historie, lebo pociatok tejto krizy siaha az do roku 1977- obdobie prezidentovania p. cartera.
    v tom case bol vyvijany obrovsky tlak zo strany medii (?), lavicovych skupin (?), a dokonca aj zo strany samotneho FEDu na riesenie bytovej otazky farebneho obyvatelstva v USA. tato skupina tvrdila, ze cierny obyvatelia su diskriminovani pri ziadostiach o hypotekarne ako aj ine uvery. FED striktne pozadoval dodrziavanie zakona z roku 1977, aby boli poskytovane uvery aj pre nizko a stredne prijmove osoby.
    kroky, ktore neskor podnikli vlady za reagana, clintona, busha uz iba podporovali rast tejto bubliny do obrovskych rozmerov.
    objasnil som tu FED, ich vplyv v mediach a kto to s velkou pravdepodobnostou zastupoval lavicove skupiny v USA?
    David Rockefeller 1973
    'Whatever the price of the Chinese Revolution, it has obviously succeeded not only in producing more efficient and dedicated administration, but also in fostering high morale and community of purpose. The social experiment in China under Chairman Mao's leadership is one of the most important and successful in human history.'
    ze Rockefellerovci inklinuju k lavici potvrzuje aj obraz VILenina namalovany diegom riverom v Rockefellerovom centre, nasledne znicenom pre vlnu nevole v roku 1934.