Krízy sú vo finančnom systéme zakomponované. Nevyhnutne prídu. A je to len otázka času a toho, aké jemné či drsné budú následky.

V súvislosti s vývojom na americkom trhu sa zdá, že s touto tézou sa in memoriam dočkal slávy Hyman P. Minsky. Ekonóm, ktorý počas života veľa pozornosti nezískal. New Yorker ho opisuje ako nekonformistu, vo Wall Street Journale získal titul zapadnutého ekonóma a Handelsblatt o ňom hovorí ako o „nadlho do zabudnutia upadnutom výskumníkovi“, ktorý sa znovu dostal do zorného poľa.

NEPREHLIADNITE:

• Tak pozor, je to tu (Komentár)
• Kríza sa šíri. Aj na Slovensko

Minského moment

Od leta minulého roka sa čoraz viac ekonomických analytikov a finančných stratégov oháňa jeho menom. „Minského moment“ sa stal šik frázou, ktorá vyjadruje momentálnu situáciu na trhoch. Označuje obdobie, keď musia predlžení investori predávať aj zdravé investície, aby dokázali splácať dlhy použité na špekulácie. Začína sa veľký výpredaj, ktorý sa prejaví poklesom hodnoty aktív, nedostatkom hotovosti a nutnosťou centrálnych bánk zasiahnuť.

H. Minsky delil dlžníkov na tri kategórie. Poctiví, ktorí splácajú istinu aj úrok, špekulatívni sú schopní vracať úrok, no financujú istinu z nových úverov, a nakoniec takzvaní Ponzi dlžníci. Tí nesplácajú z vlastných príjmov ani úrok. Namiesto toho dlh financujú novými záväzkami a spoliehajú sa na rast cien aktív. V dobrých časoch sa čoraz viac dlžníkov stáva členmi druhej a tretej skupiny, vysvetľoval H. Minsky.

No ako ekonomický rast pokračuje, centrálne banky sa viac obávajú inflácie a začnú sprísňovať monetárnu politiku. Vyššie úroky znamenajú pre špekulantov a Ponzi dlžníkov veľké problémy. Jednoducho – v dobrých časoch si investori, povzbudzovaní laxnosťou finančníkov, zoberú na plecia viac, ako zvládnu, a zarábajú si na budúci problém. A ten skôr či neskôr príde.

Obchod s dôverou

Ponzi kategória dostala meno podľa ďalšej známej postavy z minulosti. Charles Ponzi si nesmrteľnosť získal podvodmi. V roku 1920 vylákal tento taliansky imigrant od amerických investorov milióny dolárov. V obchodoch s medzinárodnými poštovými kupónmi im sľuboval výnosy do 50 percent za 45 dní. Financoval to z peňazí nových dôverčivých investorov.

V stredoeurópskych reáliách sa takáto schéma označuje ako pyramída alebo tunel. V zámorí dostala aj označenie „ponzifikácia“ a vo všeobecnosti indikuje podvodný obchod založený na zneužití dôvery. Na obchode s dôverou je založený finančný systém. Vkladatelia či investori veria, že zhodnotené peniaze dostanú späť. A finančníci pracujú s vierou, že zverené peniaze majú na dohodnutý čas k dispozícii. Napríklad aby ich mohli ďalej požičiavať.

Ak sa dôvera naruší, nastáva problém. Je finančný systém len trik s dôverou? pýtal sa vlani týždenník Economist. A zacitoval stratéga analytickej spoločnosti pi Economics Tima Leeho, ktorý finančný systém opísal ako „ekvivalent gigantickej Ponziho schémy“.

Nasledovníci

H. Minsky zomrel v roku 1996. No má nasledovníkov v radoch ekonómov, ktorí sa prikláňajú k pesimistickým víziám. Handelsblatt cituje napríklad štúdiu Guida Lorenzoniho z MIT a poradcu chicagského Fedu.

Ten v minuloročnej práci o neefektívnych úverových boomoch hovorí: Finančné krízy môžu vzniknúť a aj vznikajú i na efektívnych trhoch s racionálnymi aktérmi. Určitému stupňu krehkosti finančných trhov sa nedá vyhnúť. A na hojivé sily trhu sa nedá vždy spoľahnúť. Obzvlášť, keď sa pridajú potenciálne destabilizujúce faktory ako panika a pahltnosť investorov, odkazuje G. Lorenzoni.

Foto - Profimedia.cz

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.