Diskusia
Kupovanie času
Hlavným cieľom mimoriadneho summitu bolo zabrániť šíreniu nákazy do Španielska a Talianska (Komentár)
28.07.2011 / Michal Půr
Diskusia (20 reakcií )
-
Reakcia
28.7.2011 / grgo / Reagovať
"Pri porovnaní USA a eurozóny totiž vyvstane pre mnohých možno prekvapivá vec, že dlh európskej menovej únie je citeľne nižší než v prípade Spojených štátov. Také detaily hrajú pri určovaní nálady na trhoch dôležitú rolu, a čím viac investorov si to bude uvedomovať, tým lepšie pre euro."
Tak mám ešťe ďalšiu prekvapivú vec - Japonsko má dlh vo výške cez 225% HDP a úroky na 10 ročné dlhopisy sú zľahka nad 1%. To je trikrát menej ako Americké, Britské alebo Nemecké dlhopoisy v okolí 3%. Som zvedavý, koľko bude ľuďom trvať kým zistia, že výška deficitu nemá počas dopytom ťahanej krízy žiaden súvis s úrokovými mierami na dlhopisy štátov so suverénnou monetárnou politikou.-
Re: Reakcia
28.7.2011 / hulo11 / Reagovať
Japonci majú väčšinu dlhu domáceho, štát dlhuje vlastným občanom a bankám, nie zahraničným splašeným trhom a špekulujúcim hedge fondom. Navyše dlh je v domácej mene, ktorá na rozdiel od eura a dolára nedevalvuje, ale naopak zhodnocuje sa. Tam by som hľadal príčiny nízkeho úroku, ale aj tak je zaujímavé, že dokážu utiahnuť pri stagnujúcej ekonomike tak vysoký dlh.
-
Re: Re: Reakcia
28.7.2011 / grgo / Reagovať
To komu štát dlhuje nie je podstatné, podstatné je v čom je dlh nominovaný - v prípade dlhopisov suverénných štátov je to domáca mena. Predstavme si, že Japonské dlhopisy, vlastnia americké hedgové fondy, ktoré sa zo dňa na deň rozhodnú ich hromadne odpredať. Nominálna cena dlhopisov klesne až kým ich nie je niekto ochotný odkúpiť. To znamená, že úrokové výnosy na dlhopoisy vzrastú, ale investorom ostane v rukách japonský cash.
No a teraz čo investori s japonským cashom môžu spraviť? Môžu sa ho pokúsiť vymeniť za inú menu na medzinárodnom finančnom trhu, čo znamená zníženie výmenného kurzu až kým sa nenájde ochotný kupec. Pravá otázka však je, čo tento kupec môže s cashom spraviť - lebo nakoniec jediné na čo je Yen dobrý je na kúpu japonskej produkcie. Takže môže investovať do japonských firiem, môže si za Yen priamo kúpiť japonskú produkciu - obidvoje stimuluje hospodársky rast, čo stimuluje daňové výnosy (aj pri nezmenených absolútnych daňových sadzbách) atď. A pri súčasnom japonskom dlhu na úrovni 225% HDP to znamená, že rast HDP o 1% zníži pomer dlhu k HDP 2,25% HDP, čo im pomôže znášať aj vyššiu úrokovú záťaž. Toto je niečo, čomu by Japonci tlieskali.
Ďalšia alternatíva je, že nový majiteľ japonskej hotovosti môže naspäť kúpiť japonské dlhopisy. V extrémnom scenári, kedy všetok kapitál pritečie naspäť do dlhopisov sa úroky môžu dostať presne na predchádzajúcu úroveň. Avšak stále ostane znížený kurz, čo zvýhodňuje japonských exportérov a posiluje hospodársky rast.
Ohľadom EU máte samozrejme pravdu. Ja som si tu urobil takú substitúciu že EU = Nemecko. Lebo minimálne z pohľadu monetárnej politiky to dnes vyzerá, že ECB je vlastne Bundesbank.
-
-
Re: Reakcia
28.7.2011 / hulo11 / Reagovať
..."súvis s úrokovými mierami na dlhopisy štátov so suverénnou monetárnou politikou"...
USA ani štáty eurozóny by som neoznačil ako štáty so suverénnou monetárnou politikou :)
-
-
Inak ešte jeden príklad
28.7.2011 / grgo / Reagovať
Totižto ono to funguje presne opačne, že deficity (v súčasnej situácii) ťahajú úrokové miery dole. Ako je to možné? Mechanizmus je jednoduchý, základná premisa suverénneho konsolidovaného štátu ktoý má plne pod kontrolou monetárnu aj fiškálnu politiku je, že nie je obmedzený likviditou. Takýto štát si vytvára peniaze zo vzduchu. Štát napríklad môže prikázať Centrálnej Banke, aby ľuďom na účty v komerčných bankách pripísala sumu sociálnych dávok, platov alebo aj platieb za verejné obstarávanie. Len tak, zo vzduchu. Čo by sa stalo? Komerčné banky, ktoré mali včera hotovosť povedzme iba 100 miliárd korún by mali zrazu 110 miliárd. Čo sa dá urobiť s prebytočnými 10 miliardami? Z dlhodobého hľadiska ich môžu použiť ako povinné minimálne rezervy pri poskytovaní úverov obyvateľstvu. Ale zo dňa na deň? Budú sa ich snažiť požičiavať navzájom na medzibankovom trhu. Tu však hrajú zero-sum-game, bez ohľadu na to ktorá banka požičia inej, stále si iba posúvajú hotovosť na účtoch a jej celková výška ostane nezmenená. Výsledkom však je, že klesne medzibankový úrok - tá základná sadzba ktorú kontroluje CB.
,
Tak a teraz čo môže CB spraviť keď vidí že úroky idú dole? Má dve možnosti - môže zvýšiť povinné minimálne rezervy - alebo ako sa to deje väčšinou, môže vykonať takzvané "open market operations" - teda predá bankám vládne dlhopisy.
A teraz si pozrite celý cyklud -> vláda minie peniaze vytvorené zo vzduchu > bankám ostane viac hotovosti ako potrebuj[ > zníži sa úrok alebo banky kúpia vládne dlhopisy (alebo kombinácia).-
Re: Inak ešte jeden príklad
28.7.2011 / grgo / Reagovať
Inak aj opak je pravdou - teda že rozpočtové prebytky zvyšujú úroky. Predstavte si, že by vláde zajtra prišli daňové výnosy absolútne nad mieru očakávania. V obrovskej radosti by povedala, že si tieto peniaze "ušetrí" na horšie časy. Ako to vyzerá v realite? Realita je taká, že firmy a občania prevedú peniaze z komerčných bánk na účet vlády v centrálnej banke. Takže ak bolo včera v systéme 100 miliárd korún, dnes tam je iba 90 miliárd korún. Hop, ale vláda si peniaze syslí u seba a banky v snahe splniť povinné minimálne rezervy (povedzme vyžadované na úrovni 100 miliárd) zvyšujú medzibankovú úrokovú mieru, zvyšuje sa ponuka za dlhopisy a ich výnosy rastú. Problémom všaj je, že sa jedná opäť o zero-sum game. Niektoré banky povinné rezervy splnia, ale nemôžu tak urobiť všetky naraz. Úrok by rástol nad všetky medze až kým v nejakom momente nepríde centrálna banka a nepustí do systému dodatočnú likviditu. Robí sa to opäť cez open-market operations, teda CB odkúpi od bánk vládne dlhopisy a dá im cash na to aby si upravili svoju hotovostnú pozíciu a spnili rezervné kritériá.
A teraz sa pozrime na súčasnú situáciu. Toto je situácia rezerv v komerčných bankách v USA: research.stlouisfed.org Vidíte, že až do krízy banky každdý deň viac menej stabilizovali svoju hotovostnú pozíciu aby sa udržali na hranici minimálnych rezerv. Po vypuknutí krízy začal FED v sérii QE odkupovať vládne dlhopisy a vymieňať ich za hotovosť. Za normálnyc okolností to ako vieme, znižuje úrokovú mieru. Čo však ak je úroková miera na nule? Tak potom je bankám jedno či držia krátkodobé dlhopisy, alebo hotovosť - a preferujú hotovosť. Niekto sa môže pýtať - prečo banky nepožičiavajú ľuďom keď majú toľko peňazí? Odpoveď je až detsky jednoduchá. Lebo ľudia nemajú prácu a ekonomický výhľad je zlý. Banka nepožičá nezamestnanému ani keď má sama nulový úrok - lebo nechce vygenerovať stratu.
A teraz čo sa stane ak americká vláda urobí vládne škrty za povedzme 500 miliárd dolárov? Znamená to, že ľuďom na účty pošle menej peňazí. Je to vlastne ekvivalent sterilizačnej operácie - akoby FED začal predávať dlhopisy. Fiškálna kontrakcia nielenže nebude mať "pozitívny" efekt na úroky - ale ešte viac zníži ochotu bánk požičavať. Lebo keď prestane míňať vláda, a všetci čo majú peniaze sedia na hotovosti kto bude míňať? (investovať a spotrebovávať)? Nikto, zvýši sa nezamestnanosť, úroky ostanú na nezmenenej a nízkej úrovni, banky o to dlhšie nebudú požičiavať. Inak povedané, je to šialené.-
Re: Re: Inak ešte jeden príklad
29.7.2011 / Braňo / Reagovať
FED ma aj ine moznosti ako znizit REALNE urokove sadzby. Cize nominalna urokova miera na nule nie je taky problem. Nielenze bude monetarna politika ucinnejsia, ale bude aj lacnejsia ako fiskalny stimul.
Podla mna otazka znela: co by sa stalo, keby vlada nevyhodila 800 mld. dolarov na fiskalny stimul a nemusela robit take skrty teraz, ale spolahla sa na monetarnu politiku.-
Re: Re: Re: Inak ešte jeden príklad
29.7.2011 / grgo / Reagovať
Iste, FED si môže napríklad povedať, že namiesto vládnych dlhopisov začne nakupovať napríklad nehnuteľnosti alebo akcie - čím de-facto dá peniaze do rúk nie bankám, ale priamo obyvateľstvu/firmám. V podstate môže dokonca priamo poslať každému američanovi na účet sto dolárov. Ale tu je problém politický, že nevolená technokratická inštitúcia si bude priamo vyberať cieľovú skupinu ktorú bude dotovať.
Alternatíva dva je, že FED začne bankám účtovať za rezervy negatívny úrok (na štýl Sveriges Riksbank). Tu je však problém, že banky by mohli zareagovať skúpením hotovosti a jej následným uložením do sejfu.
Hlavný problém je to, že nech hovorí kto chce čo chce, FED nemá priamo kontrolu nad míňaním. Paralely s tlačením na špagát/privedením koňa k studni sú presené. FED vie bankám dať hotovosť, ale nevie ich prinútiť aby míňali. Toto je obrovská výhoda fiškálnej politiky. Povedzme, že output gap je momentálne 1,5 bilióna dolárov. Vláda vie tieto peniaze minúť v podstate do haliera. 500 miliárd zhltne povedzme misia na Mars, 500 miliárd nová diaľničná a internetová infraštruktúra a 500 miliárd zhltne stavba alternatívnych energetických zdrojov. Výhodou je, že peniaze sa v relatívne presne stanovenom okne objavia na účtoch dodávateľov a subdodávateľov, ktorý nimi zase vyplatia zamestnanocv.
Ja súhlasím, že za normálnych okolností je lepše používať monetárnu politiku. Banky sú (asi?) lepšie ako štát vybavené na ohodnocovanie rizika a na financovanie užitočných projektov. Ale v súčasnej situácii má fiškálna politika omnoho lepšiu trakciu a jej použitie je v podstate nevyhnutné.-
Re: Re: Re: Re: Inak ešte jeden príklad
29.7.2011 / Braňo / Reagovať
Fiskalna politika moze mat pri nulovych sadzbach vyssi efekt ako obycajne, ale to len z dovodu, ze moze zvysit inflacne ocakavania (ktore znizuju realne sadzby).
Ibaze presne to iste dokaze aj nestandardna monetarna politika s tym rozdielom, ze (i) sa krajina nezadlzi, ale naopak sa inflaciou dlhova sluzba zlepsi; (ii) nepride ku vytesneniu sukromnych investicii vladnymi vydavkami; (iii) nepride ani k ciastkovemu efektu Ricardianskej ekvivalencie (ak vlada zvysi dlh, tak domacnosti si mozu uvedomit, ze aj tak ten dlh budu musiet neskor splatit a zacnu na neho setrit uz dnes).
Cize ak sa nam nepaci uzivenie, tak sa obratme na Bernankeho.-
Re: Re: Re: Re: Re: Inak ešte jeden príklad
29.7.2011 / grgo / Reagovať
Toto inak často čítavam napríklad aj od Krugmana, že FED by mal pristúpiť na vyššiu indláciu. Ale smutnou pravdou je, že FED nevie takúto infláciu VYVOLAŤ (priamo ovládať dopyt). Teda minimálne nie tak, aby nevyvolal proti sebe politickú nevôlu - a to oprávnene.
Čo však môže FED urobiť? Môže povedať, že bude vyššiu infláciu tolerovať. Ale to je iba inak povedané - "Vláda, máš voľnú ruku. Môžete začať míňať, vašu snahu nepriškrtíme zvýšením úrokov ak sa budete správať v rozumných medziach".
Samozrejme v súčasnej situácii povedzme aj v EU by toto bol obrovský krok vpred zo súčasnej šialenosti. Kedy ECB na zvýšenie úrokov ani nepotrebuje začínajúci hospodársky rast. Úplne si vystačí s dočasným kýchnutím inflácie vplyvom ropy, potravín alebo zvýšenia DPH. Fiškálna politika je k ničomu, ak sú akékoľvek pozitívne efekty okamžite priškrtené centrálnou bankou - stačí sa pozrieť na Japonsko v deväťdesiatych rokoch.
PS: Ricardianská ekvivalencia je mýtus. Neexistuje pre ňu žiaden empirický dôkaz a jej efekt je založený na absurdných predpokladoch. Ale to by bolo na samostatnú debatu. -
Re: Re: Re: Re: Re: Inak ešte jeden príklad
29.7.2011 / grgo / Reagovať
Inak iba jeden pohľad na neefektivitu monetárnej politiky pri nulových sadzbách. Ako vidíte z tohto grafu research.stlouisfed.org americké banky majú prebytočné rezervy vo výške cca 1,7 bilióna dolárov. Toto z hľadiska americkej politiky minimálnych rezerv znamená, že americké banky majú kapacitu vliať do americkej ekonomiky až 17 biliónov USD! To je kapacita zvýšiť nominálne HDP o celých 110%
Problémom číslo jedna je, že americké banky peniaze nepožičiavajú. Prečo? Lebo ľudia ktorý by chceli míňať majú poškodené svoju účtovnú súvahu. Človek, ktorému pred rokom padla cena bytu na polovicu, a s hypotékou na krku si určite nechce viac požičať. Potom tu máme firmy, ktoré sedia na hromadách hotovosti a majú fantastickú účtovnú bilanciu. Banky by sa aj potrhali na to aby požičali firmám ako Apple. Pointou však je, že oni nemajú dôvod investovať. Mnoho z nich už teraz využíva výrobné kapacity iba z časti, lebo po ich výrobkoch nie je dopyt. Mnohé firmy si vylepšujú ziskovosť práve prepúšťaním, pozdržaním rastu platov apod. Toto však iba prehlbuje problém - prepustení zamestnanci sa nielenže nedostanú k úverom, ale určite prestanú míňať, čo znamená ďalší prepad predaja, prepad investorskej aj spotrebiteľskej dôvery, prepad ekonomiky a aj výberu daní v ničivej špirále.
Toto je svet, kde je ricardianská ekvivalenica a "crowding out" efekt akoby z inej galaxie. Pozrite sa na Írsko alebo Britániu aby ste uvideli ako vládne škrty povzbudili dôveru spotrebiteľov a investorov. V tomto momente jediné čo vládna spotreba vytlačí, sú ľudia z radu pred úradom práce.-
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Inak ešte jeden príklad
1.8.2011 / Braňo / Reagovať
Ten narast na grafe, co vidite, stal americke domacnosti priblizne nula dolarov. Fiskalny stimul v nominalnej hodnote 700 mld. dolarov, stal americke domacnosti priblizne 700 mld. dolarov.
Tvrdit, ze dnes, ked krachuje grecko, ked ma problemy taliansko a spanielsko, ked sa v USA zurivo diskutuje o navyseni dlhu a ked im hrozi znizenie top ratingu, ze zadlzeni ludia si zacnu celi stastni poziciavat az potom ako vlada zadlzi krajinu o dalsich 10% HDP a budu veselo ignorovat konsekvencie tohto kroku, lebo su asi totalne tupi a nepozeraju ani krok do buducnosti, tak toto mi pride ako z ineho vesmiru.
Zle cisla prichadzaju z viacerych krajin, takze ukazovat prstom na UK a Irsko nie je argument. A pekny graf mam aj ja, aby sme nezabudli:
static.safehaven.com-
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Inak ešte jeden príklad
2.8.2011 / grgo / Reagovať
"... ze zadlzeni ludia si zacnu celi stastni poziciavat az potom ako vlada zadlzi krajinu o dalsich 10% HDP a budu veselo ignorovat konsekvencie tohto kroku, lebo su asi totalne tupi a nepozeraju ani krok do buducnosti"
A opäť tu máme Ricardianskú ekvivalenciu. Lebo o ničom inom tento príspevok nie je. Tak si to povedzme na rovinu - čo musí platiť na to aby sme vôbec mohli začať uvažovať o jej platnosti?
1)Perfektné kapitálové trhy - domácnosti majú v každom čase možnosť ušetriť, alebo si požičať koľko potrebujú za fixné úroky spoločné pre všetky domácnosti. Toto je samozrejme hlúposť. Domácnosti sú obmedzené likviditou a je dokázané, že pri daňových škrtoch míňajú viac - neukladajú si "úspory" na horšie časy.
2) Budúcnosť vládnej spotreby je predvídateľná a daná. Teda daňovníci majú perfektnú informáciu o tom ako bude vyzerať vládna spotreba o rok, 5, 20 alebo aj 100. Ako inak by si domácnosti vedeli rozdeliť úspory/míňanie na základe krokov vlády v správnom pomere? O nepravdivosti tohto predpokladu snáď ani nemusí byť polemika.
3) Očakávania sa naťahujú donekonečna. Alebo inak povedané, domácnosti sa správajú ako nesmrteľné a veľmi sa starajú o budúce generácie. Však konieckoncov dolár požičaný vládou dnes môže byť splatený zajtra, o rok ale kľudne aj v ďalšom storočí. Ak berieme za pravdivý predpoklad 2, teda že ľudia vedia že dnešná pôžička sa splatí až o 50 rokov tak potom ich tento vzdialený dopad musí už teraz reálne trápiť. Berúc v úvahu ako ľudí trápia environmentálne a iné záťaže budúcich generácií sa mi zdá tento predpoklad ako naivný.
Ale nakoniec stačí si pozrieť ako sa týmto mýtickým teóriám darí v realite. Pozrite sa ako trhy reagujú na súčasné úsporné balíčky "zodpovedných" vlád.-
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Inak ešte jeden príklad
2.8.2011 / Braňo / Reagovať
Ja netvrdim, ze Ricardianska ekvivalencia plati na 100%. Precitajte si moj prispevok este raz:
"(iii) nepride ani k ciastkovemu efektu Ricardianskej ekvivalencie"
Cize vy ste tu v pozicii, ked vase predpoklady musia platit na 100% a moje na 0%, aby fiskalny stimul fungoval.
Ibaze prave dnes vase predpoklady fungovat nebudu, pretoze ludia su dnes z dlhov vystraseni. A to neodbijete spochybnovanim predpokladov ricardianskej ekvivalencie.
"Pozrite sa ako trhy reagujú na súčasné úsporné balíčky "zodpovedných" vlád."
Uz len cakam kedy poviete, ze greckemu bankrotu sa dalo vyhnut vyssim zadlzenim.
Dajte mi seriozny clanok, kde su usporne balicky evaluovane. Nie domnienky. Lebo niekto iny sa napr. moze domnievat, ze negativny efekt, ktory vy prisudzujete fiskalnym usporam, mozeme prisudit napr. restriktivnej monetarnej politike.
"Ale nakoniec stačí si pozrieť ako sa týmto mýtickým teóriám darí v realite."
Preco teda ignorujete literaturu, ktora hodnoti ako sa dari vasim mytickym teoriam v realite? ;)-
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Inak ešte jeden príklad
3.8.2011 / grgo / Reagovať
Nejaké odhady multiplikátora nájdete tu: www.voxeu.org
Pointa je však inde. Že v súčasnosti je dominantný názor politikov v EU aj USA, že fiškálna kontrakcia nejakým spôsobom zvýši "dôveru" súkromného sektora, ktorý v súhrne začne viac konzumovať a investovať do takej miery, že prekoná aj vládne škrty. To je multiplikátor postavený naruby (alebo ak chcete so zápornou hodnotou).
Pre nechápavých iba pripomeniem, že sa stále pohybujeme vo svete dvojcifernej nezamestnanosti, ekonomike pracujúcej hlboko pod trendom, pri mizivej jadrovej inflácii a vládnych úrokoch (krajín so suverénnou menou) na rekordne nízkych úrovniach. Situácia by samozrejme bola iná pri 1,5% nezamestnanosti, prudko rastúcej ekonomike v ktorej by sa biznismeni tlačili v radách pred bankami s lajstrami nových biznis plánov. V takom prípade by fiškálna kontrakcia (napríklad zvýšenie daní) mala zmysel.
Ale nevadí, môžeme sa k tejto debate vrátiť o 2-3 roky aby sme mohli vyjodnoťiť prorastový efekt vládnych škrtov v krajinách EU a USA.-
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Inak ešte jeden príklad
3.8.2011 / Braňo / Reagovať
Cize sam vidite: "The post-1980 multipliers are just 0.32 on impact and 0.4 in the long-run. This is certainly a far cry from the impact multiplier (1.05) and long-run multiplier (1.55) used in the Romer report."
Ja som sice nikde podobny nazor nezachytil (ze fiskalna kontrakcia bude znametnat v konecnom dosledku viac spotreby a investicii). Citam skor nazory, ze PIGS maju skrtat, lebo inak nebudu schopne refinancovat svoje dlhy a zbankrotuju.
Nasa diskusia je vsak o tom, ci by mala americka administrativa riesit situaciu monetarnym alebo fiskalnym stimulom.
A ja sa priklanam k monetarnemu.-
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Inak ešte jeden príklad
3.8.2011 / grgo / Reagovať
Toto je veľmi komické, vyberáte si veci ktoré vám vyhovujú. Napríklad v tom istom článku je uvedené toto
"The multipliers for the US in the post-1980 period are small both in the short and long-run. On the other hand, multipliers for government investment are large".
To inak povedané znamená, že záleží aj na kvalitá stimulusu - ako je rozložený, ako je implementovaný atď. Ako vždy, diabol je v detailoch. Ak veľká časť stimulu smeruje na daňové škrty pre bohatýc, ktorí tento dodatočný príjem pravdepodobne uložia do dlhopoisov, tak stimulus môže mať malý účinok. Pozrite si napríklad tento graf: bilbo.economicoutlook.net z tejto clms.neu.edu/publication/documents/Revised_Corporate_Report_May_27th.pdf štúdie o dopade fiškálneho Obamoveho stimulu.
V poslednom čase začínate mať čím ďalej tým viac trolovacích príspevkov a začína sa mi zdať, že diskusia s vami pre mňa nemá žiadnu hodnotu lebo neprinášate nič nové a cítim sa akoby som viedol monológ.
Ale naspäť k veci - stále sa točíme dokola. Monetárny stimulus zväčša znamená zníženie úrokov. Ale ak ste si nevšimli, tak úroky sú už (v USA) na nule. Výmen jedného vládneho cenného papiera s nulovým výnosom (krátkodobé cenné papiere) za iný (cash) už bankám neprináša žiadne motivácie na vydávanie pôžičiek.
Ak banka vyráta rizikovosť zlyhania pôžičky u klienta na 3% a chce maržu 1,5% percento a vie že FED nezníži úroky najbližší rok tak vie poskutnúť úrok zákazníkovi za 5,5%. To či bude mať banka v rezervých miliardu alebo 100 miliard ich nijako neprinúti znižiť úrok žiadateľovi o povedzme o ďalšie percento, čím by sa rozšíril počet potenciálnych žiadateľov.
Európa a PIGS je kapitola sama o sebe. Krajiny Eurozóny odovzdali svoju monetárnu politiku do rúk ECB. Voľný pohyb tovaru a osôb im znemožňuje zaviesť kapitíálové kontroly. Takže z makroekonomického pohľadu nemá zmysel pozerať na PIIGS alebo na Nemecko, ale na Eurozónu ako celok. A tej ako celku by pomohla voľnejšia monetárna politika a koordinovaná politika fiškálnych stimulov. To že je to politicky náročné neznamená, že je to nemožné. V opačnom prípade Eurozónu čaká nevyhnutný rozpad - ktorý pri súčasnej situácii Talianska a Španielska môže prísť skôr než sme si mysleli.-
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Inak ešte jeden príklad
3.8.2011 / grgo / Reagovať
Oprava - výsledný úrok v príklade s bankou mal byť samozrejme 4,5% (rizikovosť + marža + úrok FEDu).
-
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Inak ešte jeden príklad
4.8.2011 / Braňo / Reagovať
Komicke je, ze clanok, ktorym sa mi snazite oponovat podporuje paradoxne to, co som tvrdil ja:
"This finding is consistent with the idea that, in highly-
indebted countries, the sustainability of any rise in
government spending will be quickly called into question
by markets participants. The resulting increase in
financing costs will not only make it more difficult to
keep up the fiscal expansion but also dampen the output
effects of current government spending."
A komedia pokracuje:
"V tomto momente jediné čo vládna spotreba vytlačí, sú ľudia z radu pred úradom práce. "
"On the other hand, multipliers for government investment are large"
Otacate tak ako sa vam to hodi. Niekedy je fajn spotreba, inokedy zas len investicie. A ten dalsi clanok sa mi radsej ani nechce otvorit.
Vase velmi "hodnotne" argumenty v style, ze ked som si nevsimol, tak sadzby su na nule, su vykladnou skrinou vasej demagogie.
Stale sa tocite vo svojom svete NOMINALNYCH nulovych sadzieb, stuhnuty v osemdesiatych rokoch s ISLM modelom snaziac sa vsetkym hystericky ukazat, ze posunutim LM krivky nic neovplyvnime, lebo aha, sme na nule.
Myslel som, ze ked vas upozornim, ze by sme sa mali sustredit nie na nominalne ale na REALNE urokove sadzby, tak sa posunieme k debate o modernejsej monetarnej politike ovplyvnujucej inflacne ocakavania a pod.
Ano, na sekundu ste pripustili tuto debatu zmiekou o Riksbanke, ale hned ste ju odbili nejakym rizikom a vratili ste sa spat do svojho sveta nominalnych urokovych sadzieb.
Takze sa vam velmi ospravedlnujem, ze vas moje komentare, reflektujuce skor aktualny stav problematiky ako eghties, neobohacuju.
Ja tiez nie som nadseny odpisovanim na vasu demagogiu, ale skor to beriem tak, ze upozornujem ostatnych citatelov, ze existuju aj ine nazory na "nevyhnutnost" fiskalneho stimulu.
Apropos Riksbank, Ricardianska ekvivalencia a svet z inej galaxie, pozrite co sa mi podarilo najst. Dokonca ide priamo o Svenssonove slova, cize nakoniec tie moje myslienky z inej galaxie asi nebudu:
"How effectively an expansionary fiscal policy can stimulate the real economy is, however, dependent on a number of factors, for example the degree of Ricardian equivalence – that is the extent to which a reduction in public saving gives rise to increased private saving."-
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Inak ešte jeden príklad
4.8.2011 / grgo / Reagovať
Wow, Svensson (a Barro a iní) hovoria o Ricardiánskej ekvivalencii. Tak to asi musí byť pravda. Nejaký empirický dôkaz by sa nenašiel?
Ale dobre, hovoríte o tom že chcete čitateľom povedať nejaké svoje videnie. Tak nám tu napíšte (nalinkujte) nejaké predpovede ekonómov ktorých rešpektujete o súčasnej situácii a o opatreniach ktoré nám pomôžu. Lebo ťahať sa za slovíčka môžeme donekonečna, ale možno sa raz niekto vráti o 2-3 roky k týmto diskusiám a porovná s realitou.
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
Produkty
Blogy a komentáre
Ako sa vlk nažerie, aj ovca ostane celá
Klauni pre deti
Peniaze v škatuli
Škrtnime Fica po najbližších voľbách
Auto
