Populistické rozhodnutia maďarských vlád a nadmerné zadlžovanie zrazili niekdajšieho stredoeurópskeho ekonomického lídra pod nútenú správu Medzinárodného menového fondu. Ak chce budapeštianska vláda odvrátiť štátny bankrot, musí šetriť. A tlačiť na reformy. Tvrdí to bývalý maďarský minister financií a reformátor Lajos Bokros.

Prečo je situácia v Maďarsku komplikovanejšia ako vo väčšine krajín EÚ?

Vysoké úrokové sadzby a devalvácia forintu sťažujú vláde možnosti reagovať na krízu. Vo väčšine krajín míňajú množstvo peňazí na reštartovanie ekonomiky a stimuláciu dopytu. Majú prispôsobivú fiškálnu a menovú politiku. Všade vidíte vyššie rozpočtové výdavky. Maďarská vláda to nemôže spraviť.

Prečo?

Sme v pasci. Vlády veľa míňali. Aj v časoch, keď to nebolo potrebné. V posledných dvoch volebných rokoch sme mali dvojciferné deficity štátneho rozpočtu [v pomere k HDP]. Maďarsko naakumulovalo veľký objem dlhu. V takej situácii nemôžete zvyšovať rozpočtové výdavky. Naopak, mali by ste ich znižovať.

Maďarská vláda predstavila balíčky opatrení s miliardovými výdavkami.

Ale to nie je celková rozpočtová pozícia. Dohoda s Medzinárodným menovým fondom zaväzuje Maďarsko znížiť rozpočtový deficit pod tri percentá HDP. Napriek kríze. Namiesto expanzie máme nadiktovanú zdržanlivosť. Ekonomická politika Maďarska je procyklická, čím lepšie časy, tým rýchlejšie zadlžovanie. Preto sa dnes nerozhodujeme medzi vyšším a nižším rastom. Ale medzi recesiou a bankrotom.

Čo by znamenal bankrot v stredoeurópskom regióne?

Štátny kolaps. Nechcem špekulovať, čo by to znamenalo. Už sme videli zbankrotovať zopár vlád v Rusku, na Ukrajine, v Argentíne či v Turecku. Štát vtedy nedokáže splácať dlh, čo môže mať extrémne negatívny vplyv na celú ekonomiku. Ak nezvláda vláda splácať záväzky, všetko sa veľmi rýchlo rozpadne. Ľudia prestanú platiť dane, štát nedokáže platiť mzdy, dôchodky. Toto sa dialo v prvej dekáde prechodu od plánovaného na trhové hospodárstvo skoro všade.

Aká je pravdepodobnosť, že sa to stane teraz v Maďarsku?

Nemyslím si, že sa to stane. Vláda sa skutočne snaží upratať. Ale má veľmi obmedzený manévrovací priestor. Ak máte recesiu a chcete znižovať deficit, musíte výrazne krátiť výdavky.

Kde môže vláda v súčasnej situácii znižovať výdavky?

V systéme je obrovská miera plytvania. Znižovať výdavky by nemuselo byť také ťažké. Pravdepodobne znížia sociálne výdavky, možno ohlásia zvýšenie dane z pridanej hodnoty o tri percentné body.

Budú sa dane aj znižovať?

Nie. Nemyslím si, že si to môžu dovoliť. Aj keď teoreticky je možné rozšírením okruhu zdaňovaných subjektov a súčasným znížením daní zvýšiť výber dane. Ale pre vládu bude veľmi ťažké rozšíriť daňový základ, znamenalo by to zdaňovať väčší počet ľudí. Toto je menšinový kabinet s posledným rokom vládnutia. Sú v prekérnej politickej situácii a ťažko pôjdu za absolútne minimum požiadaviek Medzinárodného menového fondu.

Ktoré politické rozhodnutia v minulosti viedli k tomu, že je Maďarsko v takej ťažkej situácii?

Nemôžem povedať, že globálna kríza by nemala vplyv. Ale má úplne iný dosah na už slabú a krehkú ekonomiku ako na zdravú krajinu. Všeobecne môžem povedať, že posledné tri vlády – všetky bez výnimky – prijímali populistické rozhodnutia. Neboli iba zbytočné, ale situáciu ešte vyhrotili.

Napríklad?

V roku 2001 vláda pod vedením Fideszu zvýšila platy v štátnej službe o päťdesiat percent. Nasledujúca vláda socialistov to dorovnala pre všetkých zamestnancov verejnej správy. Úplne nepotrebné opatrenie malo tri negatívne efekty. Mimoriadne vysoký nárast nominálnych platov vo verejnej správe sa preniesol do prudkého rastu platov v súkromnom sektore, ktorý nebol podporený zvyšovaním produktivity práce. Na takýto rast platov nebolo v rozpočte dosť zdrojov. Takže sa peniaze požičiavali. To bola hlúposť. Môžete si požičiavať na investície, ktoré sa v čase amortizujú. Požičiavať si na prevádzkové výdavky ide proti prezieravému rozpočtovaniu. Vlády tiež zvyšovali penzie. Zaviedli trináste dôchodky a rozbili dôchodkový systém.

Takže sa ekonomika krajiny rúca pod ťarchou sociálnych výdavkov a platov?

Vlády spravili množstvo ďalších chýb. Patrí sem napríklad štátna podpora hypoték cez úrokové bonifikácie v situácii, keď si každý požičiaval. Dôsledkom toho sa „vyparili“ úspory, takže všetky dnes ponúkané úvery sú refinancované zahraničnými úsporami. A podobná situácia je na Slovensku. Ďalší problém sú úvery v cudzej mene. Čo by neprekážalo v krajine, ktorá má euro. Ale je to problém v štáte, ktorý má vlastnú menu a tá sa rýchlo stráca. Presne to sa deje.

Aký veľký je problém úverov v cudzej mene?

Veľký. Požičiavali si firmy aj ľudia. Rozdiel medzi Maďarskom a inými krajinami je, že popri firmách a ľuďoch si veľa požičiavala vláda. Nikto nešetril. Dôsledkom toho máme dvojdeficit. Rozpočtový deficit aj deficit bežného účtu. Je to toxický mix. Môže vytvoriť menovú aj rozpočtovú krízu. Približne šesťstotisíc ľudí má úvery v cudzej mene. Ak sa bude forint ďalej znehodnocovať, môže vzniknúť obrovský problém.

V ostatných mesiacoch forint už stratil oproti euru približne dvadsať percent. Nestačí to?

Situácia je nebezpečná. Neviem, na akej úrovni sa to môže zosypať. Ale veľa ľudí sa už dostalo do problémov. Hlavne v čase, keď narastá miera nezamestnanosti. Nejde iba o rozpočtovú krízu, ale v hre je kolaps množstva rodín. Ak nebudú splácať úvery, problém sa preleje do bánk.

Je platobná neschopnosť už viditeľný problém?

Ešte stále to nie je úplne viditeľné. Nie je to problém, ak máte mimoriadne slabú menu na mesiac alebo dva. Ale nevieme, čo sa stane v marci alebo apríli. Či zostane forint na dnešnej úrovni, či sa posilní alebo ďalej poklesne. Ak sa znehodnotí, môže priniesť veľkú vlnu osobných bankrotov.

Euro sa predáva za približne tristo forintov, ako hlboko môže ešte klesnúť?

Nechcem špekulovať. Je to nepredvídateľné. A nepotrebujeme silnejšiu alebo slabšiu menu, ale stabilnú menu. Predvídateľnosť, o to dnes ide. So stabilnou menou viete kalkulovať, viete sa rozhodovať.

Akú úlohu vie v tejto situácii zohrať centrálna banka?

Pred štrnástimi rokmi som bol minister financií Maďarska. Vtedy sme úmyselne znehodnocovali forint. Ale dnešná situácia je z dvoch dôvodov iná. Menu nedevalvuje centrálna banka, ktorá je malinký hráč. Je to úplne otvorený trh, ktorý určuje výmenný kurz. Dôsledkom toho môže národná banka intervenovať, koľko chce. Môže a nemusí mať absolútne žiaden vplyv na výmenný kurz.

Prečo boli v Maďarsku úvery v cudzej mene také populárne?

Odpoveď je jednoduchá. Úroky úverov v domácej mene boli vysoké. Bola to jednosmerná stávka. Ľudia verili, že k bankrotu nemôže dôjsť. V dôsledku toho bolo požičiavanie si v cudzej mene absolútne racionálne. Aj keď si centrálna banka stále myslí, že dokáže ovplyvňovať dianie, jej manévrovací priestor sa čoraz viac zužuje. Veľká časť ekonomiky už funguje v cudzej mene. Polovica hospodárstva sa vôbec nestará o to, čo sa deje s národnou menou, pretože ju nepoužíva.

Bola chyba neponáhľať sa s eurom?

Plynie z toho dôležité ponaučenie. Keď sme vstúpili do Európskej únie, jedna podmienka bola plná konvertibilita národných mien. V takej situácii neexistuje spôsob implementácie suverénnej monetárnej politiky. A je to nebezpečná situácia, v ktorej manažujete menový priestor, čo sa denne zmenšuje. Vnímate to ako efektívne, ale nie je to tak. Ak budete držať úroky vysoko, ľudia to začnú obchádzať. Dnes si môžete požičiavať kdekoľvek. Bola veľká chyba, že sme nenasledovali príklad Slovenska a neprijali euro.

Malo by teraz pre Maďarsko zmysel pracovať na urýchlenom prijatí eura?

Áno. Ale teraz to bude veľmi ťažké. Za posledných päť rokov sme sa vzďaľovali od dodržania maastrichtských kritérií. Pred desiatimi rokmi sme ich plnili skoro všetky. Dnes neplníme žiadne.

Môže v takejto situácii niečo spraviť centrálna banka?

Málo. V prostredí plne konvertibilnej meny, kde sú krátkodobé presuny cezhraničných kapitálových tokov päťnásobne väčšie ako celá ekonomika, toho centrálna banka veľa neurobí. Tiež musím spomenúť istú nekonzistenciu menovej politiky. Nemôžete manažovať úroky aj výmenný kurz naraz. Ak je cieľom inflácia – o to sa tu teraz hrá – tak manipulujete úrokové sadzby. Tým vytvárate špekulačné možnosti pre cudzí kapitál, čo bude mať vplyv na výmenný kurz. Nečlenské štáty eurozóny a zároveň členské štáty únie nemajú kapacitu na implementáciu nezávislej menovej politiky. Riešením by bola euroizácia. Po vstupe do EÚ jednoducho neexistuje ďalšia možnosť.

Myslíte, že ďalšie rozšírenie eurozóny príde v podobe vlny alebo budú pristupovať jednotlivé krajiny?

Myslím si, že ďalšou krajinou, čo prijme euro, bude Dánsko. Ak vstúpi Dánsko, rýchlo by sa mohlo pridať Švédsko. V nečlenských krajinách západnej Európy dochádza k zmene vnímania, dokonca aj vo Veľkej Británii. Aj keď britskí konzervatívci prijatie eura vylučujú. Dánska vláda však už povedala, že euro prijať chcú a budú organizovať nové referendum.

Na čo by sa mala maďarská vláda sústrediť v aktuálnej krízovej situácii?

Na jednej strane je potreba dodržiavať prísne rozpočtové ciele, znížiť deficit pod tri percentá. Preto treba reformovať dôchodkový systém, školstvo a vzdelávanie, zdravotníctvo, verejnú správu a dane. To povedie k zníženiu deficitu, ale predovšetkým k zníženiu podielu štátu na prerozdeľovaní. V Maďarsku dosahuje redistribúcia príjmov cez rozpočet polovicu HDP, na Slovensku máte asi 42 percent.

Foto - Milan David

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.