Rusko sa v súvislosti so zahraničným dlhom spája v prevažnej miere s postavením dlžníka. Ruská federácia však po Sovietskom zväze nezdedila iba dlhy, ale aj pohľadávky. Ku koncu roka 1991 pôžičky Moskvy iným štátom dosahovali výšku 85 miliárd rubľov (podľa súčasného kurzu okolo 140 miliárd korún), čo však podľa vtedajšieho kurzu Štátnej banky Sovietskeho zväzu (0,6 rubľa za 1 USD) predstavovalo 142 miliárd dolárov (podľa súčasného kurzu sedem biliónov korún). Väčšina pohľadávok však patrí k nenávratným.

Už v polovici roku 1992 bolo Moskve jasné, že sa môže navždy rozlúčiť s približne polovicou zdedených aktív. Dlžníci jednoducho prestali akceptovať svoje záväzky a prestali platiť.

Jedinou výnimkou bola India, ktorá v roku 1993 reštrukturalizovala svoj dlh pri zohľadnení vlastných strategických záujmov. Prevažnú väčšinu dlhu spláca tovarom, čím podporuje vlastný export. Väčšina dlžníkov však odmietala diskutovať o svojich dlhoch a tí, ktorí predsa ich existenciu priznali, zase nesúhlasili s ich výškou určenou vtedajším kurzom národnej banky rubľa voči doláru alebo ich označili za "dlhy chybnej ideológie" a odmietli splácať.

Po vstupe Ruska v úlohe veriteľa do Parížskeho klubu v roku 1997 sa situácia čiastočne zmenila. Dlžnícke štáty, majúce dohodu s Parížskym klubom, ako napríklad Mali, Mozambik, Jemen či Kongo, prestali Moskvu ignorovať. Rusko okrem toho získalo možnosť využívať medzinárodné mechanizmy pri uplatňovaní svojich pohľadávok a oficiálne bola uznaná výška jeho aktív v hodnote vychádzajúcej z kurzu 0,6 rubľa za dolár.

Vstup do Parížskeho klubu však ruskí finanční experti nehodnotia jednoznačne. Na jednej strane síce dlžníci Moskvy svoje záväzky priznali, na strane druhej, Parížsky klub pripravuje odpustenie dvoch tretín dlhov 22 "najbiednejším krajinám".

Vrátenie ďalšej časti dlhov, v niektorých prípadoch ide až o 60 - 90 percent aktív, nemôže Rusko po vstupe do Parížskeho klubu očakávať, pretože ide o takzvané vojenské dlhy, ktoré klub neakceptuje. Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu pohľadávok, Moskva najčastejšie navrhuje odpustenie 70 percent dlhu a dlhodobé splácanie 30 percent.

Vzhľadom na možnosti partnerov spravidla akceptuje splácanie dlhu dodávkami tovarov, kapitalizáciou, prípadne platbami za prenájom nehnuteľností a pozemkov. To však znamená, že v konečnej fáze sa môže Moskva spoliehať iba zhruba na 30 mld. USD, väčšinou v podobe barterov, ale aj to v priebehu 25 až 30 rokov.

Významnú úlohu pri riešení zadlženosti môžu zohrať podnikateľské subjekty. Investície vložené do podnikania v krajine dlžníka vytvárajú zdroje, ktorých časť slúži na splácanie dlhu. Takúto schému si už Moskva overila v spolupráci s Vietnamom. Ruská Zarubežnefť je dlhodobo akcionárom spoločného podniku Sovietpetro a nedávno vytvorila nový subjekt Vietross, stavajúci prvý vietnamský ropovod s kapacitou 6,5 milióna ton ropy ročne.

Na vietnamskom trhu sa aktivizuje aj plynárenský koncern Gazprom a ďalšie ruské podniky. Pri nedávnej návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina vo Vietname hodnotili obe strany takýto systém spolupráce ako veľmi perspektívny. V Mongolsku sa aktivizuje plynárenská spoločnosť Itera. Ňou vytvorený podnikateľský subjekt Zolotoj Vostok sa minuloročným objemom ťažby zlata zaradil medzi najväčšie spoločnosti a ťaží až 10 % z celkového ročného objemu ťažby v Mongolsku.

Svojrázny postoj k regulovaniu dlhu zaujala Kuba. Argumentuje tým, že v rokoch 1989 až 1992 Rusko jednostranne ustúpilo od hospodárskej spolupráce, čo spôsobilo pokles priemyselnej výroby o 40 až 50 percent. Ako náhradu vzniknutej škody Havana požaduje odpustenie 15 mld. USD.

Rusko medzičasom už odpustilo 68 percent dlhu Nigérii, 70 percent Angole, 87 percent Peru a 90 percent dlžnej sumy Nikarague. S krajinami bývalej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci sa čiastočne vyrovnalo na báze vzájomných zápočtov v celkovej sume desiatich miliárd dolárov pri kurze jeden rubeľ za jeden dolár. Rovnakým kurzom bol konvertovaný aj dlh Vietnamu, Kuby a Mongolska voči Rusku, čím sa jeho pohľadávky znížili o ďalších 11 mld. USD.

V rokoch 1992 - 2000 mali dlžníci zaplatiť Moskve 96 miliárd dolárov, pričom splatili necelých 14 mld. USD. Napriek tomu však zákon o rozpočte na rok 2001 predpokladá, že celkove by uhradený objem ruských pohľadávok nemal v tomto roku klesnúť pod 86,6 miliardy dolárov.