Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Nebráňme sa rozpadu eurozóny

03.11.2011 | Pavel Sibyla | © 2011 TREND Holding

Za krízu môžu ekonómovia, sú najhorší z najhorších, hovorí pre TREND grécky ekonóm Janis Varufakis

V súčasnosti patrí medzi najpopulárnejších a v zahraničných médiách najcitovanejších gréckych ekonómov. „Grécka vláda má právo povedať nie všetkým návrhom, na ktorých sa dnes lídri dohodnú,“ povedal pred týždňom v rozhovore pre TREND Janis Varufakis, učiteľ makroekonómie na Aténskej univerzite. Grécky premiér Jorgos Papandreu akoby jeho slová vyslyšal. O pár dní neskôr oznámil vypísanie referenda, aj keď ešte nie je jasné, o čom presne budú voliči hlasovať.

V lete sa hovorilo iba o dobrovoľnom haircute vo výške približne 21 percent, dnes je takmer isté, že banky budú musieť odpísať z gréckych dlhopisov polovicu ich hodnoty. No bežní ľudia akoby vôbec netušili, čo bude bankrot krajiny pre ich životy znamenať. Mýlim sa?

Ale to nikto nevie. Pozrite sa, sme v chaotickej situácii. Nielen tu v Grécku, ale celá eurozóna. Naši lídri sa zavreli v miestnosti a nevychádzajú medzi ľudí. Ani oni nevedia, čo sa bude diať. Po roku 2009 bolo jasné, že haircutu sa nevyhneme. Hoci chvíľu sme sa všetci tvárili, že je ho možné odvrátiť novými pôžičkami a úspornými opatreniami. Tie ale brzdia ekonomiku, čo zase znižuje príjmy rozpočtu. Jednoducho katastrofa.

Ako bude táto katastrofa pokračovať?

Nuž, to nie úplne jednoduché povedať. Hľadanie odpovede na túto otázku sa podobá vyriešeniu rovnice o troch neznámych. Ale osobne si myslím, že haircut bude musieť byť vyšší – medzi 65 až 85 percentami. Čo to bude znamenať? Ak ostaneme len pri odpise dlhu, je to o.k.

Až na to, že sa Grécko nebude môcť tak skoro vrátiť na finančné trhy.

To je plač nad rozliatym mliekom. My už tam nie sme teraz a nebudeme sa vedieť prefinancovať na trhoch najbližších desať až dvadsať rokov.

Čo znamená, že napríklad čoskoro nebude z čoho vyplácať dôchodky, pretože to, čo vláda vyberie od ľudí, jej nebude postačovať.

Ešte raz, to je plač nad rozliatym mliekom. Naše penzijné fondy sú na pokraji krachu už teraz. S haircutom či bez neho. To, čo dnes umožňuje vyplácanie dôchodkov, sú pracovné miesta. No pri poklese zamestnanosti, aký sme za posledné dva roky zaznamenali v Grécku, sa penzijné fondy čoskoro ocitnú v defaulte. To isté platí o gréckych bankách.

O ktorých?

O všetkých. Samozrejme, žiadna z nich ešte oficiálne neskrachovala. Väčšie banky ich držia nad vodou. Ale keby sa k nim pristupovalo podľa štandardných účtovných pravidiel, v skutočnosti by museli vyhlásiť bankrot. A to neplatí len o gréckych, ale aj o všetkých európskych bankách. Vrátane Deutsche Bank.

O všetkých? Aj o tých, ktoré neinvestovali žiadne zásadné sumy do gréckych, španielskych či portugalských dlhopisov?

Ale no tak, grécke dlhopisy sú len špičkou ľadovca. Európske banky po roku 2009 na rozdiel od amerických alebo britských bánk neboli ozdravené. Tie ich vyzametali, niektoré padli, iné znárodnili. To sa tu nikdy nestalo. Smeti, ktoré v minulosti ponakupovali, tam stále majú. Keby sa ocenili spôsobom mark-to-market, tak sú v bankrote už teraz. Nikto nevie, aká vysoká ja táto pyramída.

Vráťme sa ku gréckym bankám. Budú sa musieť rekapitalizovať?

Veľmi významne.

Čo ale nijak nepomôže penzijným fondom, o ktorých hovoríte, že skrachujú tiež?

V dôchodkových fondoch je v súčasnosti približne 15 miliárd eur. Čo však nepostačuje na splnenie všetkých záväzkov, ktoré ich čakajú v blízkej budúcnosti.

Čo sa stane potom?

Skolabujú. Potom, v priebehu troch-štyroch rokov sa zavedie niečo ako minimálny dôchodok, ktorý vláda bude vyplácať z vybraných daní a z peňazí Medzinárodného menového fondu a Európskej únie. Dostanú ho všetci dôchodcovia s príjmom nižším ako hranica, ktorá sa stanoví. A všetci zarábajúci budú motivovaní prihlásiť sa do rôznych súkromných dôchodkových fondov.  

Grécko patrí medzi krajiny s najväčšou príjmovou nerovnosťou. Neobávate sa, že chudobní sa stanú ešte chudobnejšími a bohatí bohatšími?

Každý niečo stratí.

Aj tí, ktorí majú podľa organizácie Tax Justice Network (TJN) v švajčiarskych bankách uložených 20 miliárd dolárov? 

Aj tí. Viete čo? Dnes nemôžu vyjsť na ulicu a cítiť sa tam bezpečne. Môžu si síce zaplatiť ochranku, ale to nie je to isté. Myslím, že aj oni cítia, že táto kríza je ako krv na koberci. Znižuje ich kvalitu života, sú vystrašení. Ale samozrejme, aj katastrofy poznajú svojich víťazov. Tak ako sa výrobca truhiel teší, keď vypukne mor. No ešte k tomu zväčšovaniu rozdielov. Zastavil som sa pri ľuďoch na námestí, ktorí sa hlásia k hnutiu Indignados. A viete, kto tam medzi nimi sedel na chodníku? Matka dvoch synov, ktorí patria k najbohatších Grékom.

Grécko má pomerne veľký problém s efektivitou vyberania daní. Neohrozí...

Nie až taký veľký. Môj odhad je, že úniky predstavujú 15 percent z toho, čo sa vyberie.

Iné odhady hovoria o 40 percentách.

To je prehnané. Podľa mňa na daňových únikoch každoročne strácame približne 10 miliárd eur. Čo nie je samozrejme málo. Navyše, najbohatší Gréci zdaňujú v daňových rajoch.

Podľa britskej organizácie Tax Justice Network je v nich zaregistrovaných až 10-tisíc gréckych firiem.

Tak vidíte.

Dokáže s tým vláda niečo spraviť? Najmä ak desiatky rokov dozadu únikom nevenovala prílišnú pozornosť?

Som veľmi optimistický. Vidím, ako kríza ľudí mení a treba im dať šancu. A dôveryhodný sociálny systém, vďaka ktorému budú vidieť v platení daní zmysel. Čo potrebujeme v prvom rade, je daňový úrad, ktorý si na päť rokov najme v súkromnom sektore dvesto ľudí a dobre ich zaplatí, aby odhaľovali neplatičov.

Otázka je, kto to zariadi, ak vo vláde i v opozícii sedia politici, ktorým daňové úniky doteraz neprekážali.

Netreba byť taký skeptický. Veci sa menia. Napríklad v 90. rokoch minulého storočia sme zaznamenali pomerne výrazné úspechy v zabraňovaní daňových únikov. Ministra financií vtedy všetci podnikatelia nenávideli.

Lenže v tom čase Grécko nemuselo tak výrazne šetriť, neznižovali sa platy, ako sa to deje dnes, čo len zvyšuje motiváciu vyhýbať sa daňovej povinnosti.

To je pravda. No hlavný problém Grécka dnes nie sú daňové úniky, ale šialená recesia. Tohto roku zaznamenáme osempercentný pokles. A rázne zvyšovanie daní, znižovanie platov a dôchodkov túto beštiu len ďalej kŕmi. Jasné, treba bojovať s daňovými únikmi. Keď už pre nič iné, tak aspoň preto, aby ľudia mali pocit, že sociálny systém je spravodlivejší a niečo sa robí. Ale nič z tohto nezastaví recesiu. Musíme vystúpiť z toho začarovaného kruhu, keď každý štvrťrok máme vyšší deficit ako sa predpokladalo.

Ako?

Jednoducho. Musíme prestať predstierať, že s hrozbou bankrotu krajiny sa dá zápasiť ako s problémom likvidity. Bol som veľmi smutný, že slovenský parlament nakoniec schválil rozšírenie eurovalu.

Neboli ste jediný. Padla kvôli tomu vláda.

Hnevá ma, že sa euroval prezentoval ako nástroj solidarity. Súčasnú krízu eurozóny nespôsobilo Grécko ani Taliansko. Je to štrukturálny problém. Navyše, mnohé krajiny EÚ sa čoskoro opäť ocitnú v recesii a mali by sme premýšľať, ako tomu zabrániť. Riešením nie je viac a viac šetrenia. To je cesta do pekla. Ak  lídri EÚ nedokážu gréckemu ľudu ukázať svetlo na konci tunela, grécka vláda má právo povedať nie všetkým návrhom, na ktorých sa dnes lídri dohodnú. Samozrejme, že to nespraví, ale myslím si, že by mala. 

Nie je naivné očakávať, že lídri EÚ vymyslia plán, ako naštartovať ekonomiku Grécka, Španielska alebo Slovenska?

Naivné je očakávať, že to dokážu národné vlády. Sme uzamknutí v eurozóne. Ak nedokážeme riešiť jej štrukturálne problémy, ktoré má – a euroval nie je riešenie, len kupovanie času, potom ju nechajme zaniknúť. A vráťme sa k národným menám. Nestane sa to dnes, možno o dva roky. No buď ten systém opravíme alebo sa rozpadne.

Ľudia, s ktorými sa TREND rozprával, hovoria, že budúcnosť je bezvýchodisková, keďže k vládnemu Panhelénskemu socialistickému hnutiu (PASOK) neexistuje žiadna rozumná politická alternatíva. Ako je to možné?

Odpoveď je v učebniciach dejepisu. Spomeňte si na Argentínu. V rýchlom slede sa tam vystriedalo šesť vlád, pričom mená ich premiérov si už dnes nikto nepamätá, pokým krajina zbankrotovala. Obávam sa, že s Gréckom to dopadne rovnako. Hovorí sa o predčasných voľbách, po ktorých predpokladám príde ďalšia slabá vláda a až po jej páde, ak nie neskôr, sa politická scéna úplne vyčistí.

Veľa Grékov hovorí, že je vinou celej spoločnosti, že sa Grécko dostalo do dnešnej situácie. Súhlasíte?  

Áno, je to chyba nás všetkých. Na vine je verejný sektor, odbory, banky aj súkromný sektor, ktorý je v Grécku extrémne skorumpovaný. Ale tiež je to chyba Bruselu, Európskej centrálnej banky ako aj Wall Streetu. Žijeme v globalizovanom svete a bankrot Grécka aj kríza eurozóny sú prejavy jedného veľkého puzzle, v ktorom neexistuje len jeden vinník.

Na jednom vystúpení ste povedali, že na vine sú aj cynickí akademici.

Akademici sú extrémne vinovatí.

Ktorí?

Moja profesia. Ekonómovia.

Vrátane vás osobne?

Keďže som ekonóm, tak v tomto zmysle vrátane mňa. Čím viac sa ekonómovia vzďaľujú reálnej ekonomike, živému kapitalizmu, o to viac sa ich profesia stáva prominentnou a ich teórie niečím, čo nazývam toxickými teóriami. Pretože za každou hospodárskou politikou, ktorá umožnila deliberalizáciu finančných trhov či chybnú monetárnu politiku, stoja ekonómovia - akademici. A za každým modelom, ktorý vymysleli, často nestojí nič iné, ako len snaha dostať sa ku grantom, vystúpeniam v televízii a podobne. Sme najhorší z najhorších.

Ako vyzerá verejná diskusia v Grécku o ekonomických témach? O žalostnom stave verejných financií, aký malo Grécko celých sedem rokov pred krízou, by sa na Slovensku v médiách písalo dennodenne.

Pozrite sa, Andreas Papandreu, bývalý premiér a otec súčasného predsedu vlády, už v roku 1988 povedal, že buď Grécko pokorí svoj vysoký verejný dlh alebo dlh pokorí Grécko. Tá debata tu vždy bola. No každá vláda brzdila rast dlhu len prvé dva roky vlády. A pred voľbami brzdy vždy uvoľnila. Bez viny nie je ani Európska komisia. V roku 2005 dvaja moji kolegovia, ktorí predtým zastávali dôležité úradnícke miesta, poslali spolu so mnou list Eurostatu. Informovali sme v ňom a svoje tvrdenia sme doložili faktami, že grécke makroekonomické údaje sú nedôveryhodné.

Aká bola odpoveď?

Prišla po troch mesiacoch. Stálo v nej, že podozrenie preverili a všetko je v poriadku. Že sme sa vraj mýlili. Domnievam sa, že v skutočnosti dobre vedeli, čo sa tu deje. 

Janis Varufakis (50) – doktorát z ekonómie získal na univerzite v anglickom Essexe, neskôr pôsobil na Cambridgeskej univerzite, Univerzite v Sydney a na Katolíckej univerzite v belgickom Louvain. Bývalý člen PASOK dnes vyučuje makroekonómiu a teóriu hier na Aténskej univerzite.

Reportáž Pavla Sibylu priamo z Grécka čítajte v aktuálnom vydaní TRENDU č. 44.

trend44mala

Prelistujte si aktuálne vydanie TRENDU v novej grafike.

Foto - Pavel Sibyla

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 15 Diskusia

Tagy: Grécko

Nástroje

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 15 Diskusia

Tagy