Nemeckí manažéri sa bránia zverejňovaniu platov
Napriek dva roky platnému corporate governance kódexu nie sú všetky veľké nemecké koncerny ochotné zverejňovať platy svojich topmanažérov. Debatu o tomto probléme rozprúdilo aj ukončenie súdneho sporu s manažérmi telekomunikačného koncernu Mannesmann (TREND 32/2004). Tí sedeli na lavici obžalovaných pre vyplatenie miliónových prémií po prevzatí konkurenčnou firmou Vodafone.
Olej do horúcej debaty priliala aj ministerka spravodlivosti Brigitte Zypries možnou zákonnou úpravou zverejňovania platov nemeckých manažérov. Podľa vládnej komisie pre corporate governance sa dokonca šéfovia predstavenstiev veľkých koncernov už dohodli na nezverejňovaní platov.
Platová konkurencia
Miliónové príjmy svojich topmanažérov nemecké koncerny obhajujú ako nevyhnutné v konkurenčnom boji s americkými či japonskými firmami o manažérske špičky. Najlepšie plateným nemeckým zamestnancom je šéf Deutsche Bank Josef Ackermann, ktorý zohral podstatnú úlohu v kauze Mannesmann. Po prevzatí britským telekomunikačným koncernom Vodafone si špičky Mannesmannu rozdelili na prémiách 60 miliónov eur. Podľa magazínu WirtschaftsWoche zarába J. Ackermann ročne 7,7 milióna eur. Príjem zahŕňa fixný plat a bonusy. Podľa J. Ackermanna ho však Deutsche Bank neprepláca. „V medzinárodnom porovnaní sme v strednom poli,“ tvrdí.
V porovnaní s americkými topmanažérmi majú Nemci až dvojnásobné fixné platy. A tie sú zaručené bez ohľadu na to, či sa firme darí alebo nie. Ich fixný príjem je porovnateľný len s britskými manažérmi. Podstatnú časť platov amerických manažérov tvoria naopak dlhodobé motivačné zložky ako napríklad akcie.
V období, keď nemecké firmy šetria na každom kroku a snažia sa zvýšiť pracovný čas bez dorovnávania platov, sú miliónové platy členov predstavenstiev a dozorných rád tŕňom v oku odborárov, ale aj politikov. Zverejneniu sa však centrály nemeckých koncernov z indexu DAX bránia. S informáciami o príjmoch členov predstavenstiev a dozorných rád by sa totiž zamestnanci a odbory mohli účinne brániť proti úsporným opatreniam na ich úkor.
V politickej rovine
Do debaty o zverejňovaní manažérskych platov sa už zapojili aj politici. Medzi prvými požadoval ich zverejnenie bavorský premiér Edmund Stoiber. Prípadný zákon z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý by firmám prikazoval zverejniť platové pomery členov predstavenstiev a dozorných rád, podporil aj minister financií Hans Eichel.
„Všetky firmy, v ktorých má štát podiel, zverejňujú platy svojich manažérov. Toto by malo fungovať ako určitý vzor. Rovnaký postup odporúčam aj iným firmám,“ povedal podľa Berliner Zeitung minister financií. Podľa neho musia koncerny rátať s tým, že ak samy nezabezpečia zverejňovanie príjmov podľa platného, ale dobrovoľného corporate governance kódexu, štát si to vynúti zákonnou normou. Na uplatnenie pravidiel kódexu dáva firmám rok čas. Ostrejšie však vystupuje E. Stoiber. Ak sa firmy do jesene neprispôsobia, plánuje Bavorsko iniciáciu príslušného zákona.
„Kódex je šanca, ktorú treba využiť. Ak firmy túto ponuku odmietnu, zabezpečíme povinnosť zverejňovať manažérske platy zákonom,“ povedala Financial Times B. Zypries. Vlnu odporu v centrálach nemeckých koncernov vyvolal aj jej návrh spojiť príjmy členov predstavenstiev z vývojom miezd v jednotlivých koncernoch. Podľa ministerstva spravodlivosti môže byť v prípade neúmerne vysokých platov diskusia o peniazoch pre niektoré koncerny nepohodlná. „Napriek tejto bariére niektoré firmy v ostatných týždňoch svoje mlčanie prelomili. Dotlačila ich k tomu aj verejnosť,“ tvrdí ministerka.
Bývalý predseda predstavenstva automobilky Daimler-Benz Edzard Reuter požadoval dokonca zavedenie stropov pre manažérske príjmy v prípade, ak sa manažéri nebudú vedieť kontrolovať sami. Platy v niektorých koncernoch sú podľa neho nemorálne a eticky nezdôvodniteľné.
Pakt mlčanlivosti
Väčšina nemeckých firiem z indexu DAX sa podľa predsedu vládnej komisie pre corporate governance Theodora Baumsa dohodla platy nezverejňovať. „To je zneužívanie, ktoré spochybňuje celý kódex,“ povedal pre Frankfurter Allgemeine Zeitung T. Baums. Podľa neho je to „kartelová dohoda“. Postavil sa za názor ministerky vnútra, podľa ktorej treba ešte rok až dva počkať, či sa firmy dobrovoľne neprispôsobia kódexu.
Proti zákonnému riešeniu sa vyslovil Nemecký akciový inštitút (DAI), ktorý zastupuje spoločnosti kótované na burze. „Koľko zarábajú jednotliví členovia predstavenstiev, je pre akcionára zbytočná informácia,“ povedal expert DAI Franz-Josef Leven. Na rozhodnutí investovať do niektorej firmy to podľa neho nič nezmení. „Uspokojí to iba zvedavosť,“ povedal F.-J. Leven. V USA je zverejňovanie platov vrcholových manažérov povinné. Na rozdiel od Nemecka, kde odmeňovanie určuje dozorná rada, však o odmeňovaní členov predstavenstiev a dozorných rád rozhoduje valné zhromaždenie. Svoje príjmy musia zverejňovať aj predstavenstvá britských koncernov.
Prvé zmeny
Kódex dodržiava zatiaľ iba deväť z tridsiatich koncernov z indexu DAX. Na silnejúci tlak verejnej mienky však začínajú reagovať aj ďalšie firmy. Uplynulý týždeň zverejnil svoj fixný príjem predseda predstavenstva poisťovne Allianz Michael Diekmann. Ročne zarobí 900-tisíc eur, jeho celkový príjem je však zvyšovaný v závislosti od vývoja zisku koncernu. Podľa výsledkov Allianzu tak môže jeho ročný príjem dosiahnuť aj niekoľko miliónov eur. V minulom roku to bolo 3,4 milióna eur.
Podobný krok zvažuje podľa Financial Times Deutschland asi desiatka ďalších firiem z indexu DAX. Podľa šéfa HypoVereinsbank je zverejnenie príjmov jednotlivých členov predstavenstva otázkou, pred ktorou sa banka nebude schovávať. Debate o zverejnení príjmov sa nebráni ani obchodný koncern Metro v prípade, ak budú konať aj ostatné firmy. Zverejnenie príjmov je podľa predsedu dozornej rady Siemensu Karla-Hermanna Baumanna len otázkou času. Zverejneniu sa naopak bránia napríklad BMW, DaimlerChrysler, Volkswagen alebo Adidas.
Diskusia (0 reakcií )
Produkty
Blogy a komentáre
Ako sa vlk nažerie, aj ovca ostane celá
Klauni pre deti
Peniaze v škatuli
Škrtnime Fica po najbližších voľbách
Auto
