Európsky parlament má za sebou malé personálne zemetrasenie. Aj keď hovoriť o zemetrasení pri niečom, čo je dlhodobo a starostlivo plánované a pri čom sú vďaka dohodám najsilnejších politických frakcií de facto dopredu známe výsledky, nie je úplne na mieste. Každopádne staré vedenie zboru je po polovici päťročného mandátu preč. Na ich, v očiach europoslancov významné, kresielka zasadli nové hlavy.

Prevratné zmeny v smerovaní parlamentu čakať nemožno. Premení sa však možno atmosféra. Čakám, že zhustne. Predsedníckeho žezla sa totiž ujal nemecký sociálnodemokratický europoslanec Martin Schulz, o ktorom raz jeden z jeho kolegov trefne vyhlásil, že nik v parlamente nemá väčšie ústa. A, samozrejme, tým nemyslel veľkosť Schulzových perí, ale jeho vyhlásené až neslávne známe plamenné prejavy, pri ktorých niekedy naskakujú vyrážky aj jeho najbližším partnerom.

Pri M. Schulzovi bude situácia o to zložitejšia, že nastupuje po poľskom akademikovi a expremiérovi Jerzym Buzkovi, ktorý je známy džentlmenským vystupovaním v každej chvíli. Funkcia človeka mení. Že by táto premena šla pri tomto niekdajšom kníhkupcovi cestou utlmenia temperamentu, však čakať veľmi nemožno. Skôr mu narastú krídla. S tým možno aj ráta, ako naznačil aj v inauguračnej reči. Varoval, že „ľahkým predsedom“ rozhodne nebude. Hodlá sa biť ako lev. Hlavne za to, aby parlamentu zabezpečil pozíciu, ktorá mu patrí či patriť mala. Veď ide predsa o jedinú únijnú inštitúciu s priamo volenými zástupcami! Kto by tak mohol vedieť lepšie načúvať túžbam pol miliardy únijných občanov než práve parlament?

A ten zasa M. Schulz nesporne dobre pozná. Zasadá v ňom nepretržite už od roku 1994. On by určite vášnivo protestoval, ale ja si po takom období, ktoré človek strávi v takejto funkcii, dovolím o schopnosti počúvať hlasu bežných ľudí dosť pochybovať.

Zákonodarnému zboru aj napriek vskutku masívnemu nárastu právomocí vďaka Lisabonskej zmluve niekedy zostávajú v triumviráte Európska komisia, Rada EÚ (členské krajiny) a Európsky parlament tretie husle. To sa europoslancom nepáči. Chceli by byť ešte viac viditeľní a získať ďalšiu moc.

Vidieť to aj na súčasných snahách a pokusoch vyrovnať sa s dlhovou krízou, ktorá úniu a najmä eurozónu zovrela mohutnými čeľusťami. V nich hrajú prím členské krajiny a do určitej miery komisia. Nový pakt rozpočtovej disciplíny, ktorý by mali lídri doladiť na summite 30. januára, sa dojednáva medzivládne. Europoslanci sú síce s vyjednávaniami zoznámení, ale schvaľovať ho nebudú. K najhlasnejším kritikom tohto stavu patrí, samozrejme, práve M. Schulz, ktorý už sľúbil, že nič štátom nedaruje zadarmo.

Rozhorčenie je do určitej miery pochopiteľné. Avšak hranica medzi tým, kedy to robím len na posilnenie vlastného úradu a tým ega, a kedy je to nevyhnutné pre obsah, je tenká a európski poslanci ňou prechádzajú často bez povšimnutia. Aj z europarlamentu občas zaznie, že M. Schulz sa príliš zameriava na status parlamentu a že o to by predsa ísť nemalo. Však ani Schulzovo zvolenie nebolo vôbec majestátne. Vďaka dohodám ľudovcov a socialistov prešiel, avšak dostal len 387 zo 670 hlasov. Na porovnanie pri J. Buzkovi to v roku 2009 bolo 555 zo 644.

O európskych zákonodarcoch okrem výberu predsedu niečo vypovedá aj zloženie širšieho vedenia z gendrového pohľadu. Matematika je v tomto smere jednoduchá. Predseda je muž. Medzi štrnástimi podpredsedami sú len tri ženy, teda niečo cez dvadsať percent. Na tom by pre nezaujatého diváka nič nebolo. Ženy sa do politiky toľko neženú a je ich v nej objektívne menej, parlament nevynímajúc. Ich menšie zastúpenie vo vedení je tak do určitej miery odrazom reality.

Avšak práve európski zákonodarcovia tu a tam prichádzajú s rôznymi nápadmi, ako postavenie žien v spoločnosti zlepšiť. Trebárs vlani si odhlasovali správu, v ktorej požadujú, aby EÚ nariadila záväznú formu zvyšovania zastúpenia žien vo vedení firiem. Do roku 2015 by ich malo byť 30 percent a do roku 2020 minimálne 40 percent. Ponúka sa tak otázka, prečo zákonodarcovia, ktorí podobné návrhy presadzujú, sami nejdú príkladom.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.

Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 3/2012.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.