Tento a nasledujúce dva roky budú pre Slovensko a ďalších pristupujúcich členov Európskej únie z hľadiska čerpania európskych fondov neopakovateľné.

Budú totiž môcť ešte využívať predvstupové fondy a zároveň – ako členovia únie – aj štrukturálne fondy a Kohézny fond. Európska komisia im dokonca poskytla možnosť čerpať prostriedky z fondov, určených doteraz len pre členov, štyri mesiace pred ich oficiálnym vstupom do EÚ.

Potenciálni žiadatelia o finančné zdroje zo štrukturálnych fondov mohli aj na Slovensku už od 2. januára klopať na dvere ministerstiev a predkladať prvé projekty.

Viacerí šéfovia rezortov zodpovední za štrukturálne fondy vlani na jeseň sľubovali, že všetko bude pripravené. No v súčasnosti pravidlá hry ešte stále nie sú úplne jasné a definitívne dohodnuté s Bruselom.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
• Slovensko má na výber (Komentár)
• Súkromné firmy si musia počkať na schémy štátnej pomoci
• Aj súkromný sektor bude tovary a služby obstarávať verejne
• Štátny rozpočet je na spolufinancovanie pripravený
• Predvstupové fondy budú otvorené ešte tri roky

Prví žiadatelia si teda musia ešte niekoľko týždňov počkať. Ani im však neostáva veľa času – mali by sa oboznámiť s mechanizmom predkladania, schvaľovania či financovania projektov zo štrukturálnych fondov. Ten sa totiž od predvstupových fondov líši.

Výzvy koncom januára

„Proces prípravy na štrukturálne fondy hodnotím pozitívne,“ konštatuje minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky, „za minulý rok sme urobili kus roboty.“ Pripúšťa, že vlaňajšia kritika pripravenosti Slovenska na štrukturálne fondy zo strany Bruselu riadiace orgány trochu vyprovokovala, no Slovensko ešte stále dobieha zameškané.

Minister pripomína – kým ostatné krajiny už v rokoch 1995 a 1996 začali pripravovať programové dokumenty, Slovensko malo dvojročné meškanie.

Pritom programové dokumenty – Národný rozvojový plán a jeho štyri operačné programy – sú základným predpokladom čerpania zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu.

Tieto programy, okrem sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Brusel už schválil.

Monitorovacie výbory na Slovensku už schválili aj programové doplnky – sú to vlastne vykonávacie predpisy pre operačné programy.

Na otázku TRENDU, čo teda na Slovensku ešte bráni rozbehu štrukturálnych fondov, minister uvádza: „Ostáva dopracovať príručky pre prijímateľov. Myslíme si, že výzvy na predkladanie projektov sa začnú zverejňovať už koncom januára.“

Finančné zdroje z EÚ sa však na Slovensko reálne dostanú až po schválení Rámca podpory spoločenstva, ktorý nadobudne účinnosť dňom vstupu, teda 1. mája 2004. Podľa vyjadrenia Európskej komisie prvú preddavkovú platbu možno očakávať v auguste či septembri tohto roka.

Osud projektov v rukách Slovenska

Odhadované príjmy Slovenska zo štrukturálnych fondov v rokoch 2004 až 2006 dosiahnu 1,18 mld. EUR (49,5 mld. Sk) a z Kohézneho fondu 0,57 mld. EUR (takmer 24 mld. Sk). V roku 2004 je na projekty z týchto fondov naplánovaných v prepočte 5,4 miliardy korún.

Aj po vstupe do EÚ bude Slovensko čerpať zdroje z predvstupových fondov Phare, SAPARD, ISPA. Ich výška v tomto roku dosiahne 7,4 mld. Sk.

Zástupcovia rezortu výstavby a regionálneho rozvoja upozorňujú na dôležitosť toho, aby sa potenciálni prijímatelia oboznámili s mechanizmom riadenia štrukturálnych fondov, ktorý je oproti predchádzajúcemu mechanizmu rozdielny.

„Vyzerá síce veľmi zložitý, ale má svoju logiku. Takže väčšina žiadateľov o zdroje zvládne aj prípravu projektov,“ domnieva sa generálna riaditeľka Sekcie pre Rámec podpory spoločenstva Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR Monika Jávorková.

Pripomína, že na rozdiel od predvstupových fondov, pri ktorých sa každý dokument a projekt napokon schvaľoval v Bruseli, o žiadostiach o prostriedky zo štrukturálnych fondov rozhodujú riadiace orgány na príslušných rezortoch na Slovensku. „Ak totiž Brusel schváli programové dokumenty a podpíše so Slovenskom finančnú dohodu, o osude štrukturálnych fondov rozhoduje Slovensko,“ upozorňuje M. Jávorková.

Programovacie dokumenty sa nerobia ako doteraz pri predvstupových fondoch na rok, ale na sedemročné obdobie. To je pre pristupujúce krajiny skrátené na roky 2004 – 2006 oproti pôvodnému obdobiu 2000 – 2006. Projekty sa predkladajú v slovenčine.

Budú sa schvaľovať v jednotlivých grantových schémach zhruba každý štvrťrok – dva mesiace po zverejnení výzvy na predkladanie projektov na webovej stránke príslušného riadiaceho orgánu.

Štátna pomoc a verejné obstarávanie

Prostriedky z predvstupových fondov plnili atribúty štátnej pomoci so všetkými náležitosťami a dôsledkami, ktoré s tým súvisia. Rovnako väčšina štrukturálnych fondov funguje na princípe štátnej pomoci.

Zákon o štátnej pomoci sa nevzťahuje iba na Kohézny fond. Preto sa vytvorilo 12 schém štátnej pomoci, ktoré usmerňujú žiadateľov, aké podmienky musia spĺňať, aby mohli čerpať zdroje zo štrukturálnych fondov.

Podľa doterajšieho zákona ak poskytovaná pomoc z predvstupových fondov nebola vopred schválená slovenským kompetentným úradom – Úradom pre štátnu pomoc, išlo o neoprávnenú štátnu pomoc.

Úrad k 30. aprílu zaniká, kompetentných schvaľovacím orgánom bude Generálny direktoriát pre hospodársku súťaž v Bruseli. No ak ten schváli schémy štátnej pomoci, projekty zo štrukturálnych fondov sa budú schvaľovať iba na Slovensku.

„Každý, kto žiada o zdroje zo štrukturálnych fondov, by si mal naštudovať aj zákon o verejnom obstarávaní, pretože podľa neho sa musia riadiť aj subjekty, ktoré doteraz na to neboli zvyknuté,“ upozorňuje M. Jávorková. Napríklad – súkromné firmy.

Vplyv na štátny rozpočet

Základným princípom spolufinancovania verejnoprospešných projektov zo štrukturálnych fondov je pomer 75 percent zdrojov na preplatenie oprávnených nákladov z rozpočtu EÚ a štvrtina zo slovenskej strany.

Pre niektoré z nich – napríklad na ochranu a využívanie vôd, budovanie infraštruktúry, vzdelávanie, zlepšenie zamestnanosti skupín ohrozených sociálnym vylúčením či pozemkové úpravy – platí pravidlo 80 ku 20. Týka sa to však územia Slovenska s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja a projektov, na ktoré sa nevzťahuje štátna pomoc.

Spolufinancovanie zo slovenskej strany je pri jednotlivých operačných programoch, grantových schémach vo verejnom či súkromnom sektore rôzne.

V tomto roku by malo Slovensko čerpať zo všetkých európskych fondov 12,8 mld. Sk. „Pre ich vyčerpanie musíme garantovať isté spolufinancovanie, aj zo štátneho rozpočtu,“ spresňuje generálna riaditeľka sekcie pre európske záležitosti Ministerstva financií SR Mária Kompišová.

Na otázku TRENDU, do akej miery štrukturálne operácie či poplatky zaťažujú štátny rozpočet, reaguje: „Štrukturálne fondy sú doplnkové, vplyv na štátny rozpočet je neutrálny, keďže pretečú príjmami aj výdavkami štátneho rozpočtu.“

Spolufinancovanie sa v prevažnej miere zabezpečuje zo zdrojov, ktoré by sa aj tak použili na podobné účely. M. Kompišová zdôrazňuje, že zdroje prichádzajúce na Slovensko „majú iba vtedy veľký prínos, ak ich žiadatelia či prijímatelia pomoci budú vnímať ako pridanú hodnotu“.

Ak sa napríklad samosprávy sťažujú na svoj päťpercentný podiel spolufinancovania v rámci štrukturálnych fondov, nevidia ich možnosti. Prostredníctvom nich môžu totiž vyriešiť mnohé problémy, na ktorých riešenie nemá ani štátny rozpočet. „Štrukturálne fondy nie sú balíkom, ktorý všetko zaplatí. Ich podstatou je doplnkovosť, príspevok na naštartovanie dlhodobých aktivít, ktoré by sa inak pre nedostatok zdrojov nerealizovali,“ domnieva sa M. Kompišová.

Zásobníky projektov

L. Gyurovszky tvrdí, že takmer každý riadiaci orgán na jednotlivých rezortoch má pripravený zásobník projektov približne na vyše 60 percent zdrojov štrukturálnych fondov pre Slovensko na tento rok.

Podľa neho aj keď sa niektoré príručky pre žiadateľov ešte upravujú, mali by sa potenciálni žiadatelia zaujímať o možnosti a pravidlá získania zdrojov z týchto fondov. Aby neskončili ako tí, ktorí boli v predvstupovom období neúspešní kvôli pridlhej príprave, chýbajúcemu stavebnému povoleniu či iným dokladom.

Žiadatelia majú na webových stránkach oveľa viac informácií ako v predchádzajúcom období, tvrdí minister. Od januára je už spustená aj minimálna verzia počítačového monitorovacieho systému.

IT systém, ktorý zabezpečuje Siemens Business Services, by mal poskytovať podrobnú evidenciu projektov – od ich obsahu, výšky schváleného rozpočtu, priebežného čerpania zdrojov až po vyhodnotenie projektov.

Oproti Česku a Maďarsku je tento projekt vďaka opakujúcim sa tendrom síce oneskorený, no podľa M. Jávorkovej už v súčasnosti zabezpečuje vzájomné prepojenie medzi jednotlivými riadiacimi orgánmi a je plne v súlade s požiadavkami Európskej komisie.

Systém poskytuje aj jednu z najviac požadovaných informácií pri čerpaní predvstupových fondov – zdôvodnenie prípadného neschválenia projektu v ktorejkoľvek z grantových schém.

Európske fondy

Štrukturálne fondy

• Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) – jeho cieľom je znižovanie rozdielov medzi znevýhodnenými regiónmi a medzi jednotlivými sociálnymi skupinami. Slúži na podporu malých a stredných podnikov, produktívnych investícií, rozvoj infraštruktúry a posilnenie miestneho rozvoja.
• Európsky sociálny fond (ESF) – napomáha aktívnu zamestnanosť, voľný pohyb pracovných síl, boj proti nezamestnanosti a znevýhodneniu rôznych skupín ľudí na trhu práce.
• Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EAGGF) – má za cieľ podporovať adaptáciu poľnohospodárskych štruktúr na dlhodobé štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve, rozvoj poľnohospodárskej infraštruktúry, rozvoj a obnovu vidieka, vidieckeho dedičstva a lesov.
• Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu (FIFG) – má zabezpečiť vyrovnaný, harmonický rozvoj rybolovného priemyslu.

Kohézny fond

• Poskytuje priame finančné prostriedky na veľké projekty s nákladmi vyššími ako desať miliónov eur – národné environmentálne projekty a projekty budovania transeurópskych dopravných sietí.