Chvíľu sa už zdalo, že si dlhová kríza berie oddychový čas a že by tak eurozóna mohla na začiatku roka nabrať trocha síl do ďalšieho boja s problémami. Upokojili sa akciové trhy. Pokročili práce na pakte rozpočtovej disciplíny, čo je európsky pokus o predchádzanie opakovania podobných ťažkostí v budúcnosti. Aukcie dlhopisov sa v rámci medzí darili. Výnosy klesali aj pri „problémových“španielskych či talianskych cenných papieroch. Pri nemeckých dlhopisoch sa výnos dostal aj do záporu. To neznamená nič iné, než že investori boli dokonca ochotní za to, že Berlínu požičajú, sami platiť. Niečo nevídané! Aj keď to, samozrejme, svedčí okrem dôvery v nemeckú schopnosť plniť svoje dlhové záväzky najmä o investorskej bezradnosti, čo si v napätých časoch počať s peniazmi, aj o tom, že situácia okolo eura je na hony vzdialená normálu.

To sa tiež plnou silou potvrdilo v piatok, keď eurozóna dostala ťažký direkt, ktorý dal pokojnému priebehu predchádzajúcich dní rýchlo zabudnúť a naopak jasne pripomenul, že návrat k pokoju je ďaleko. Agentúra Standard & Poor’s znížila rating hneď deviatim štátom eurozóny súčasne. Rakúsko a druhá najväčšia ekonomika bloku Francúzsko preto prišli o najlepší rating AAA. To má, ako sa následne ukázalo, rozsiahle dôsledky aj pre záchranný fond eurozóny EFSF a jeho úverovú silu. Spomínanej dvojici, Slovensku, Malte a Slovinsku hodnotenie padlo o jeden stupeň, Taliansku, Španielsku, Portugalsku a Cypru o dva.

Nemožno povedať, že by šlo o nečakaný krok. S&P pred ním varovala už v decembri, aj keď jeho načasovanie a rozsah napriek tomu eurozónu a jej politikov zabolel (obzvlášť francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorého o pár mesiacov čakajú voľby, a opozícia zníženie hneď využila). Nejde síce o katastrofu, ako nezabudli povedať lídri dotknutých krajín, nejde však ani o dobrú správu, čo ani oni nemohli poprieť.

Pokles ratingu môže viesť trebárs k zvýšenie závislosti veľkých bánk od financií od Európskej centrálnej banky. Zníženie neprispeje ani úsiliu zabrániť prepadu európskej ekonomiky do recesie. Podčiarklo súčasne, že Európu už dnes toľko nesužuje delenie na Západ a Východ, resp. staré a nové krajiny, ako skôr na rozpočtovo striedmy sever a fiškálne výrazne „uvoľnenejší“ juh. Doň sa oveľa viac začína posúvať práve Francúzsko, ktoré sa dosiaľ snažilo byť akýmsi jazýčkom na váhach.

Paríž sa zrejme nemusí obávať, že by rozhodnutie S&P preň malo na trhoch bezprostredne nejaký zásadnejší negatívny dosah, lebo sa s ním viac-menej rátalo, hoci nebolo jasné, kedy príde. Sila Francúzska v Európe však oslabne. Ak sa doteraz vydávalo za rovnocenného partnera aj rivala Nemecka, tak teraz je o poznanie jasnejšie, že Berlín má predsa len navrch, čo napokon už bolo v poslednom období viditeľné aj tak.

Nemecko by tak mohlo byť zdanlivo spokojné. Výnosy z jeho dlhopisov klesajú. Výhľad v S&P má stabilný (okrem Nemecka to už platí v eurozóne len o Slovensku). Lenže skutočnosť, že zo šestice štátov eurozóny pýšiacich sa najvyšším ratingom dva vypadli, a najmä Francúzsko, však znamená, že na Nemecko bude väčší tlak. Ale nielen na Nemecko. Zníženie najvyššieho úverového ratingu záchranného fondu EFSF bude tlačiť na zvyšovanie garancií za úvery fondu, čo je v každej krajine eurozóny krok nielen nepopulárny, ale v mnohých aj ťažko politicky presaditeľný.

Lídrom EÚ sa, samozrejme, počin S&P, jednej z troch hlavných svetových ratingových agentúr, veľmi nepáči. Eurokomisári Olli Rehn a Michel Barnier sa pozastavili najmä nad jeho načasovaním. Veď eurozóna predsa robí rozhodné akcie na ukončenie krízy! Lenže agentúre zrejme sľuby, záväzky a rozhodnutia politikov príliš neimponujú. Len úspory a rozpočtová disciplína vraj nestačia, hrozí, naopak, že by mohli byť odsúdené na neúspech.

Aby toho nebolo málo, tak súčasne na mŕtvom bode uviazli aj rokovania medzi krízou stíhaným Gréckom a súkromnými investormi o tom, aké množstvo gréckych dlhov by mali zoškrtať. Možno ide len o bluf. Možno však už jednoducho v tejto pokrovej partii miera pretiekla pomyselnú hranicu. Tak či tak, pokojný začiatok roka v eurozóne je minulosťou.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.

Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 2/2012.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.