Dianiu v Európskej únii stále a s veľkým prehľadom dominuje dlhová kríza a s ňou spätý veľmi rýchly vývoj a problémy. V posledných týždňoch však začal kríze vyrastať pozoruhodný tematický konkurent – Maďarsko. Vášnivo sa o ňom v EÚ debatuje hneď v niekoľkých súvislostiach. Jedno majú spoločné, sprevádzajú ich nejasnosti, kontroverzie aj ostré slová a hrozby. V stručnosti potom ide o peniaze, moc a demokratické hodnoty. Jedno bude asi tamojšia vláda potrebovať, druhého má možno až veľa a to tretie sa v očiach jej kritikov otriasa v základoch.

Mrzutosť budia najmä ústavné zákony, ktoré konzervatívny kabinet premiéra Viktora Orbána, disponujúci ústavnou väčšinou, v parlamente presadil a platia od začiatku roka. Týkajú sa nezávislosti centrálnej banky a úradu na ochranu osobných údajov aj reformy súdnictva, ktoré by malo pre zmeny veku sudcov pri odchode do dôchodku prejsť razantnou premenou. Oponenti tvrdia, že úpravy otvárajú politikom, v tomto prípade V. Orbánovi a jeho strane Fidesz, cestu k väčšej kontrole a možnosti politického zasahovania, čo však premiér, samozrejme, odmieta. Podľa neho ide o postupnú obmenu, oslobodenie sa od kódexu pochádzajúceho ešte z čias sovietskeho vplyvu.

Maďarskí zákonodarcovia sporné normy schválili aj napriek výčitkám, ktoré voči nim Brusel opakovane mal. Preto neprekvapí, že sa Európska komisia ako strážkyňa únijných zmlúv rozhodla začať právne kroky, ktoré by mohli Budapešť priviesť až pred európsku justíciu. Napokon – komisia sa na V. Orbána zameriava už od začiatku minulého roka pre inú kontroverznú normu, ktorej kritici vyčítali nedemokratickosť a potlačovanie slobôd. Lenže pri mediálnom zákone bol Brusel v inej pozícii. Pri svojich pokusoch si vylámal zuby na tom, že nemal pre túto oblasť dostatočné kompetencie.

Zaujímavý na novom rozhodnutí je potom fakt, že komisia celú procedúru výrazne zrýchlila, čo je rozhodne niečo nezvyčajné. Obyčajne sa totiž v podobných prípadoch dávajú štátom dva mesiace na odpoveď. V. Orbán a spol. dostali len mesiac, pričom sa vraj zvažovalo dokonca aj polovičné obdobie, aj keď to nakoniec neprešlo.

Samotná procedúra pre porušenie práva by možno až tak bolieť nemusela, hoci, samozrejme, na povesti a obraze krajiny vytvára nepríjemný šrám, ktorý navyše v maďarskom prípade nie je rozhodne prvý. To však nie je zo strany komisie všetko. Maďarsko teraz nezažíva práve veselé hospodárske časy, a preto sa začalo hovoriť o potrebe prípadného úveru zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF) a EÚ. Budapešť síce tvrdí, že peniaze zatiaľ nepotrebuje, napriek tomu by o tejto preventívnej pôžičke začala rada hovoriť. Jej výška by mohla dosiahnuť až 20 miliárd eur.

Lenže z Bruselu znie hrozba, že ak sa nenaštartujú zmeny, najmä čo sa týka nezávislosti maďarskej centrálnej banky, potom sa formálne s Budapešťou na túto tému debatovať nebude. A to by už Budapešť zabolelo. Aj preto už Maďari vyjadrili ochotu o náprave rokovať, čo však ani náhodou neznamená, že prijímajú všetky výčitky bez výhrad.

Zároveň sa do Orbánovho spôsobu vládnutia a spomínaných zákonov ostro obula časť europoslancov. Ich argumenty síce nezneli veľmi konkrétne a pôsobili skôr všeobecne a vágne, to im však rozhodne neubralo na tvrdosti. Objavil sa aj návrh, či nevyužiť článok Lisabonskej zmluvy, ktorý by mohol viesť k pozastaveniu hlasovacích práv pre Maďarsko. To by bolo niečo takmer bezprecedentné. Reálna šanca presadiť to nie je, ale naznačuje, že situácia je veľmi vypätá a že horúce maďarské kvapky už Európa zrejme prehĺtať vskutku neplánuje.

V. Orbánovi, niekdajšiemu bojovníkovi proti sovietskej zvoli, ktorý sa doma môže pýšiť najväčšou podporou parlamentu od pádu komunizmu, tak rastie súper za hranicami. V. Orbán si to uvedomuje, takže pri vystupovaní v Európe volí trochu iný tón, nastavuje inú tvár. Napríklad nový šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz ho však varoval, že si to v EÚ uvedomujú, že mu to len tak nezhltnú a že európski politici, aby som citoval jeho vlastné slová, nehodlajú nechať zo seba robiť idiotov.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.

Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 4/2012.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.