Európski plynári cítia tlak konkurencie. Súvisí predovšetkým s postupujúcou liberalizáciou trhu. Odsúhlasené úplné otvorenie národných trhov v rámci únie na jednej strane zvýši konkurenciu pri predaji konečným zákazníkom, na strane druhej pritlačí aj na producentov a potrebu hľadať nové zdroje nákupu a prepravné cesty.

Vlastné zdroje

„Je dôležité mať vlastné zdroje plynu, lebo vaše náklady na jeho získanie sa neodvíjajú od cien na trhu, ale od nákladov na jeho ťažbu a prepravu,“ vysvetľuje Jean-Luc Demanesse, splnomocnenec Gaz de France (GdF) pre SR a ČR.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
• Štát si z SPP odnáša ďalšie miliardy

Nákupné ceny plynu na európskom trhu sa v rámci dlhodobých kontraktov typu „take or pay“ (odober alebo zaplať) odvíjajú od cien ropy, presnejšie hlavne od cien ľahkých a ťažkých vykurovacích olejov na burze v Rotterdame.

Na základe takýchto kontraktov nakupujú prakticky všetok plyn pre svojich zákazníkov najväčšie európske plynárenské spoločnosti vrátane Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), a.s., Bratislava od hlavných dodávateľov z Ruska, Nórska, Alžírska a Holandska. Keď však plynárenská spoločnosť disponuje vlastnou ťažbou plynu, môže využívať cenové rozdiely pri jeho predaji.

Pri vysokej cene plynu nakupovaného od iných dodávateľov uprednostní pri predaji zákazníkom vlastný plyn, zatiaľ čo pri nižších cenách zase dá prednosť plynu od veľkých producentov.

Francúzi aj z Afriky

Z veľkých hráčov na európskom trhu s plynom, ktorí pôsobia aj na Slovensku, je zatiaľ pri získavaní vlastných zdrojov najďalej GdF. V súčasnosti vlastnou ťažbou skupina pokrýva zhruba 10 % svojho predaja. Jej výrazný, viac ako dvojnásobný nárast, dosiahol spoluvlastník SPP vlani, na čom sa nemalou mierou podieľala akvizícia ťažobnej divízie nemeckej spoločnosti Preussag.

„Do roku 2007 až 2008 chceme vlastnými zdrojmi plynu pokrývať až 20 percent svojho predaja,“ hovorí Jean-Luc Demanesse. Potvrdzuje, že investície do prieskumu a ťažby plynu teda patria medzi investičné priority koncernu.

Najväčšie ťažobné kapacity majú Francúzi v šelfe Severného mora. Až 82 percent uhľovodíkov vyťaží GdF v tamojších sektoroch Nórska, Nemecka a Veľkej Británie. Na zvyšnej ťažbe plynu aj ropy sa podieľajú ložiská v Holandsku, Kazachstane a niektorých iných krajinách vrátane domácej produkcie. Významným zdrojom vlastného plynu by sa v najbližších rokoch mali stať severoafrické krajiny Alžírsko a Egypt.

Ruhrgas priťahuje Rusko

O potrebe vlastných zdrojov plynu začal verejne hovoriť aj ďalší spolumajiteľ SPP – nemecký Ruhrgas, ktorý doteraz nedisponoval žiadnym ložiskom a všetok plyn pre svojich zákazníkov nakupoval od veľkých producentov. Investície do ťažby plynu umožňuje spoločnosti aj nedávne ovládnutie koncernom E.on, ktorý je vybavené potrebnými financiami.

Prvý konkrétny krok urobili Nemci začiatkom júna, keď kúpili 15-percentný podiel na ťažobnej licencii na nórske ložisko Njord v šelfe Severného mora od amerického koncernu ConocoPhillips. Operátorom s pätinovým podielom na tomto ložisku je Norsk Hydro. Rovnakú účasť tu má GdF aj americký ExxonMobil.

Prioritou v oblasti ťažby plynu pre Ruhrgas je však zatiaľ Rusko. Nemecká spoločnosť tu predovšetkým vlastní 6,5-percentný podiel v Gazprome. V marci tohto roka však šéf Ruhrgasu Burckhard Bergmann verejne deklaroval, že spoločnosť má záujem v Rusku priamo ťažiť plyn.

Predbežné rozhovory na túto tému sa vedú už s ropným koncernom Lukoil a spoločnosťou Sevmorneftegaz. „Ruhrgas začne ťažiť plyn v Rusku iba v spolupráci s Gazpromom alebo iným veľkým ruským partnerom,“ vyhlásil B. Bergmann. Ruhrgas sa pri rozhovoroch s Lukoilom zaujíma o ložisko plynu Nachodkinskoje na polostrove Jamal. Prvý plyn z neho by mal byť vyťažený v roku 2006.

Lukoil predpokladá, že prípadná účasť Ruhrgasu by pomohla získať potrebné investície v objeme v prepočte 1,5 mld. EUR. U spoločnosti Sevmorneftegaz sa zase Ruhrgas zaujíma o gigantické ložisko Štokmanovskoje ležiace v šelfe Barentsovho mora. „S Ruhrgasom sme uskutočnili konzultácie ohľadne jeho možnej účasti pri ťažbe ložiska Štokmanovskoje,“ potvrdzuje generálny riaditeľ ruskej spoločnosti Ivan Černov.

Spresnil, že len v prvej etape je potrebné do otvárky ložiska investovať 7 mld. USD a celkové investície sa odhadujú až na 18 miliárd dolárov. O tento projekt prejavuje záujem aj GdF. Jedným z problémov však je pretrvávajúci uzatvorený štatút tento časti ruskej Arktídy, ktorý neumožňuje zahraničným investorom podieľať sa na projektoch ťažby surovín.

O plynové ložiská sa zaujímajú aj ďalšie plynárenské spoločnosti. Nemecký koncern RWE, ktorý je na Slovensku prítomný cez zhruba 40-percentný podiel v Nafte, a.s., Gbely a ktorý získal český Transgas, vlastní menšie podiely na ložiskách v Severnom mori. Príkladom môže byť nórske ložisko Gjoa.

Aj Gazprom chce nový plyn

O nové zdroje plynu však prejavujú vážny záujem aj veľkí producenti plynu, ktorí sú jeho hlavnými dodávateľmi na európsky trh. Do tejto súvislosti zapadá kontrakt medzi Ruskom a Turkménskom, podľa ktorého do roku 2028 Gazprom z tohto stredoázijského štátu nakúpi spolu dva trilióny kubických metrov plynu. Turkménsky plyn má pomôcť Gazpromu pokryť narastajúci dopyt po jeho produkcii na domácom a zahraničnom trhu.

V súčasnosti export do Európy predstavuje ročne 135 miliárd kubíkov, avšak podľa podpísaných dlhodobých kontraktov tento objem po roku 2008 narastie až na 180 miliardy kubických metrov.

Vzhľadom na to, že domáca ruská ťažba plynu klesá alebo stagnuje, pričom Gazpromu sa nedarí sprevádzkovať nové gigantické ložiská predovšetkým na Jamale, je nútený hroziaci deficit plynu pokryť dodávkami z Turkménska, Uzbekistanu a Kazachstanu. Súčasne tak eliminuje možnú konkurenciu týchto krajín na medzinárodných trhoch.

Foto – Ruhrgas