Na správy o zmene v ekonomickom vývoji čakajú krajiny z celého sveta už aspoň rok. Za ten čas došlo v mnohých štátoch k takému poklesu hospodárstva, ktorý prakticky vymazal posledné roky rýchleho napredovania. Optimizmus sa začal vo väčšom meradle šíriť v letných mesiacoch, keď v celom rade veľkých ekonomík došlo k významnému rastu. Medzi nimi aj USA. Svetom sa začal niesť slogan Recesie je koniec!

Najvyspelejšie ekonomiky opäť zaznamenali aspoň nejaký rast. Navyše sa zdá, že vlna sa prenesie aj do posledného kvartálu, prípadne začiatku budúceho roka. Na starom kontinente tomu nasvedčuje napríklad úroveň priemyselných objednávok či investície do zariadení. Zmena sa výrazne dotýka aj Slovenska. V poslednom zverejnenom súhrne rastu objednávok v priemysle bolo skokanom v rámci únie.

No nik sa neodváži tvrdiť, že zmena je definitívna či dlhodobá. Mnohé americké aj európske banky sa stále nezbavili kľúčových problémov a objavujú sa volania po novej vlne ich kapitalizovania zo strany vlád. Rast nezamestnanosti po celom svete sa prenáša do poklesu spotrebiteľského dopytu. Navyše, obdobia po prudkých prepadoch sú charakteristické veľkými výkyvmi, ktoré nemožno považovať za trendy. Otázkou tiež zostáva, či polročná rely na akciových trhoch nie je dotovaná z peňazí určených na podporu ekonomík. A čo sa stane, ak príde k silnejšej korekcii.

Manažérska predtucha

Nádej vzbudzujú nielen vyhlásenia politikov či ťažko zrozumiteľné indexy dôvery. Ale aj vyhlásenia manažérov, ktorí v tomto čase modelujú plány na budúci rok. Optimistickejšie ako doteraz vnímajú blízku budúcnosť aj slovenskí manažéri. TREND tento rok viac ráz využil anketu TREND barometer, aby sa predstaviteľov veľkých, ale aj menších firiem z rozličných odvetví spýtal na ich predtuchu.

V tej poslednej až dve tretiny zo siedmich desiatok manažérov odpovedali, že v budúcom roku pocíti ich firma zlepšenie. Väčšina z nich iba mierne a ani to nemusí byť vyvolané pozitívnejšími podmienkami, ale iba reštrukturalizáciou či škrtmi nákladov, ktoré sa naplno prejavia až v ďalšom roku.

No napríklad Continental Matador Truck Tires podľa generálneho riaditeľa Ladislava Rosinu v predbežnom budúcoročnom pláne počíta s tridsaťpercentným rastom produkcie. Zlepšenie očakávajú aj zástupcovia IT spoločností, ktorým sa podarilo tento rok prejsť recesiou s menšími bolesťami ako väčšine odvetví. Zlepšenie očakáva Jaroslav Haščák z Penty či firmy závislé od vývoja trhu práce, internetový portál práce Profesia.sk či najväčšia personálna agentúra na Slovensku Trenkwalder. S lepšími časmi ráta aj Karol Gogolák, spolumajiteľ portálu Azet.sk, pretože do slovenského internetu podľa neho pôjde viac peňazí, aj keby sa inde nedarilo.

Lepšie vyhliadky nespájajú manažéri výlučne s oživením hospodárstva. Zlepšenie bude najmä dôsledkom opatrení, ktoré tento rok vykonali, dodávajú viacerí respondenti.

Naopak, predseda správnej rady skupiny Proma a prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ján Majerský zlepšenie nepredpokladá. Ako vraví, kríza do stavebníctva prichádza s oneskorením a naplno sa ešte len začína prejavovať. Skeptickí zostávajú aj bankári. Nárast zlyhaných úverov, ktorý už zaznamenávajú, vyvrcholí budúci rok spolu s postupujúcou nezamestnanosťou a čistením trhu.

Odchod niektorých hráčov či nečakané zhoršenie hospodárskych výsledkov sťaží prístup k pohľadávkam aj u korporátnych klientov. Razantnú zmenu oproti minulým rokom už banky pocítili. Podľa údajov centrálnej banky sa celý sektor tento rok s profitmi prepadol medziročne o polovicu, keď za deväť mesiacov dosiahol súhrnný zisk štvrť miliardy eur.

Pomerne solídne

Podľa významných svetových inštitúcií by slovenský rast mal byť vzhľadom na svetové pomery solídny. Najoptimistickejšiu z čerstvých prognóz má pre Slovensko Medzinárodný menový fond (3,7 %), o polovicu menej tipuje Európska komisia (1,9 %), Národná banka Slovenska je niekde uprostred (2,9 %).

Spoliehať sa na analýzy domácich či svetových inštitúcií sa za posledný rok ukázalo ako nie veľmi racionálne. Najmä ich pohľady, ktoré sa robili na tento rok minulú jeseň, možno považovať za kompletne chybné. Riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš na svojom blogu porovnal predpovede Európskej komisie o raste slovenského hospodárstva za posledných päť rokov s realitou.

Zistil, že komisia sa pri odhade rastu HDP v priemere „sekla“ o viac ako tri percentuálne body, pri deficite aj nezamestnanosti zhruba o 1,5 bodu. „Väčšinou nás v predpovediach komisia podceňovala, no minulý rok zase katastrofálne precenila,“ hodnotí G. Šípoš. „Ak by sme tú odchýlku brali vážne, tak budúci rok môže náš HDP pokojne v skutočnosti aj riadne vyskočiť, ale aj klesnúť,“ hovorí o jej odhade na rok 2010, kde komisia narába s číslom rasu 1,9 percenta. No pri prognózach Európskej komisie či iných inštitúcií nie je najdôležitejšie konkrétne číslo, ako skôr trend, ktorý predznačujú. Za uplynulé roky ako-tak vystihli, ako sa bude meniť tempo rastu.

Najopatrnejší sú tentoraz domáci bankoví analytici. „Naša prognóza rastu ekonomiky na budúci rok počíta s tempom rastu HDP iba 1,5 percenta,“ hovorí Robert Prega z Tatra banky. Vo vlastnom odhade vidí možnosť rezervy: „Súčasne je možné, že niektoré už ohlásené investície najmä v automobilovom priemysle, ktoré by sa mali prejaviť najmä v roku 2011, môžu vo väčšej miere ovplyvniť už aj rok 2010, čo by mohlo posunúť rast HDP smerom vyššie,“ dodáva. Ďalším príspevkom k rastu môže byť rýchlejší než očakávaný postup PPP projektov. Analytici ministerstva financií zatiaľ pracujú s odhadom 1,9 %. „Dôležité je zároveň poznamenať, že v dôsledku sústredenia poklesu HDP na začiatku roka 2009 by HDP v roku 2010 medziročne rástol aj pri nulových medzikvartálnych rastoch. Odhad 1,9 % sa dá preto považovať za konzervatívny,“ hovorí riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR Zdenko Krajčír.

Rast bez práce

Komisia si v reporte všíma niekoľko faktorov, ktoré podľa nej znamenajú prvý krok k obratu. Export sa prestal prepadať, zásoby sa znižujú, dôvera v súkromnom sektore pomaly rastie. Silný protivietor, ako píše v správe, však bude zotavenie spomaľovať. Nízka spotrebiteľská dôvera, ktorá sa nebude zlepšovať pre pokračujúci nárast nezamestnanosti, bude zhoršovať čísla domácej spotreby, čo pocíti celý rad odvetví. S tvorbou nových pracovných miest, ktorá aspoň trochu prevýši počet zanikaných pracovných postov, ráta komisia až v roku 2011. Rezervy výrobných kapacít, ktoré boli inštalované s úplne inými predpokladmi vývoja na trhu, budú dôvodom pomalého rastu investícií.

Trend zlepšovania odhadov možno vyčítať aj zo správ slovenskej centrálnej banky. Tá v septembri zverejnila predikciu, ktorá je ešte ambicióznejšia ako odhad Európskej komisie.

Charakteristikou slovenskej recesie je prudkosť, s akou dorazila. Už posledný kvartál 2008, keď prišlo k nečakanému spomaleniu v priemysle, naznačoval, že jej vplyv na Slovensko bude veľký. Na rozdiel od niektorých ďalších krajín, ktoré pokles dopytu pocítili skôr, si Slovensko udržalo rast ešte aj v závere roka. Prepad sa naplno prejavil až začiatkom kalendárneho roka.

Prekrytie načasovania vplyvu krízy na slovenské firmy s realizáciou úsporných opatrení naplánovaných na rok 2009 spôsobilo, že krajina si najväčší prepad odniesla v relatívne krátkom čase, v prvých mesiacoch tohto roka. Od jari až doteraz sa úroveň výroby už neznižovala, dokonca bolo zaznamenané mierne zlepšenie. Napriek správam, ktoré medziročný pokles interpretovali ako pokračujúci pokles ekonomiky.

Prirodzene, úprava počtu zamestnancov, realizácia ďalších úspor, postup platobnej neschopnosti, čistenie trhu a celkové prispôsobovanie sa novej úrovni výroby dobiehajú oveľa pomalšie. Práve dobiehanie je jedným z dôvodov, prečo bude razantnejšia tvorba pracovných miest v budúcom roku málo pravdepodobná. S podobným problémom sa boria aj iné krajiny, napríklad USA. Tam sa preto do ekonomického slovníka už dostalo súslovie jobless recovery.

Na plný úväzok

Rast produkcie v miere, akú prinesie očakávané oživenie, budú firmy zväčša vedieť pokryť personálom a kapacitami, ktoré majú v súčasnosti. Slovensko patrí medzi krajiny, ktorých sa to obzvlášť týka. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat patrilo Slovensko v jarných mesiacoch medzi krajiny s najvyšším poklesom odpracovaných hodín na zamestnanca. Jeho rezervy v oblasti pracovnej sily tak rástli najrýchlejšie.

Čísla Eurostatu poukázali i na tradične slabú kultúru práce na čiastočný úväzok. Zatiaľ čo v niektorých krajinách, kde sa vo veľkom prepúšťa, sa prepad výroby či poskytovania služieb rieši aj zmenami v úväzkoch, na Slovensku bola táto možnosť vzhľadom na nárast nezamestnanosti využívaná ako náhrada pomerne zriedka. Celkovo tak Slovensko zostáva na chvoste v počte pracujúcich ľudí na čiastočný úväzok. V druhom kvartáli tohto roka ich boli štyri percentá. Horšie na tom bolo už len Bulharsko (2,6 %), priemer únie je takmer 19 percent, podobne je na tom priemer eurozóny. Prejavom pomalšieho prepúšťania oproti potrebám firiem je pokles produktivity, ktorý Slovensko tento rok zaznamenalo. V prvom polroku sa predpokladá na úrovni jedného-dvoch percent. Zmenil sa tak trend prudkého rastu produktivity, založený na investíciách do moderných technológií a pracovných procesov. Krajina už v uplynulých rokoch v produktivite výrazne zaostávala za priemerom eurozóny, približne o tretinu. Znamená to, že budúci rast hospodárstva bude výrazne ťahaný schopnosťou vyrábať viac na jedného zamestnanca, a to najmä vďaka obnovovaniu výrobných zariadení, prípadne pribúdaním modernejších technológií v nových investíciách. Zaznamenaný pokles produktivity preto len odsúva čas tvorby pracovných miest.

Hazardné strašenie

Aké sú predpoklady Slovenska na ďalšie roky? Podľa R. Pregu „už v roku 2011 očakávame opätovne zvýšenie rastového diferenciálu oproti západnej Európe najmä v dôsledku naštartovaniu nových zahraničných investícií“. Slabý rast západných ekonomík podľa neho nemusí byť definitívnou prekážkou, aby Slovensko napredovalo ešte rýchlejšie, ako sa čaká budúci rok. „Aj v dlhšom horizonte má Slovensko predpoklad na pozitívnu reálnu konvergenciu, a to aj pri eventuálnej stagnácii západoeurópskych ekonomík. Hlavným predpokladom takéhoto vývoja je zlepšovanie atraktívneho podnikateľského prostredia,“ dodáva R. Prega.

Na výhľad rýchlejšieho rastu slovenskej výroby aj pri pomalom zvyšovaní dopytu cieľových krajín upozorňuje aj hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Medziročný rast priemyselnej produkcie vo viacerých slovenských odvetviach v tomto roku nemožno pripísať „razantnému oživeniu globálneho dopytu po ich produkcii, ale viac tomu, že slovenské závody nadnárodných koncernov stoja na výhodnejšej strane procesu geografickej optimalizácie výrobných kapacít“.

Obaja analytici však upozorňujú na krehkosť tejto výhody. Lákanie investícií bude ťažšie ako v minulosti. Aj preto, že ich bude menej. No aj preto, že investori môžu byť na negatívne správy háklivejší ako v časoch boomu. A boj sa ešte zostrí.

Hlavným predpokladom zlepšovania bude zatraktívňovanie podnikateľského prostredia. „No v súčasnosti zaznamenávame opačný vývoj, spojený so zvyšovaním neistoty v podnikateľskom sektore, čo môže v konečnom dôsledku viesť k výraznému obmedzeniu rastového potenciálu slovenskej ekonomiky,“ mieni R. Prega. Čerstvým príkladom znepokojenia je návrh vládneho zákona, ktorým vláda plánuje vstupovať do firiem s nálepkou strategické. Okrem domácich podnikových združení o obavách verejne hovorila Slovensko-nemecká či Americká obchodná komora.

Foto - Profimedia.cz

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.