Európske plynárenstvo zažilo vo februári historický precedens. Ruský plynárenský koncern Gazprom po prvý raz vo vyše 30 ročnej histórii dodávok plynu zo západnej Sibíri do Európy zámerne zavrel exportné kohútiky na plynovode.

Aj keď to netrvalo viac ako jeden deň, problémy so zásobovaním okamžite pocítili v odberatelia v Litve a o stratách hovoria aj poľskí plynári.

Slovensko, ktoré je úplne odkázané na dodávky plynu z Ruska, a súčasne je ešte stále hlavným tranzitérom ruského plynu do krajín EÚ, to síce nepocítilo, pretože precedens sa odohral na plynovode Jamal-Európa, ktorý vedie do Nemecka cez Bielorusko a Poľsko.

Ale táto udalosť, ako aj ďalší vývoj plynárenských a politických vzťahov medzi Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou môže mať dlhodobý vplyv na energetický dialóg medzi Európskou úniou a Ruskom, a tým aj na výstavbu nových plynovodov. To by mohlo výrazne ovplyvniť pozíciu slovenského tranzitu.

Odesa-Brody

Slovenska sa týka aj najnovší vývoj okolo ukrajinského ropovodu Odesa–Brody. Politické rozhodnutie ukrajinskej vlády, podľa ktorého má slúžiť výlučne na prepravu ropy z oblasti Kaspického mora, môže Slovensku priniesť nielen šancu na diverzifikáciu dovozov ropy, ale aj zvýšenie jej tranzitu, pokiaľ o túto ropu a prepravnú trasu prejavia záujem nemecké rafinérie.

Na druhej strane je z pohľadu Bratislavy pozitívnou správou aj ratifikácia medzivládnej dohody o projekte integrácie ropovodov Družba a Adria v ukrajinskom parlamente. Politicky to otvára cestu pre tranzit ruskej ropy aj cez Slovensko do chorvátskeho terminálu Omišajľ, odkiaľ sa má tankermi prepraviť nielen na európske ale aj severoamerické trhy.

Keďže je zrejmé, že oba projekty sú konkurenčné, pretože voľná kapacita ropovodu Družba na Ukrajine a na Slovensku nepostačuje na zvýšenú prepravu aj kaspickej aj ruskej ropy, priebeh a výsledok tohto súboja bude mať priamy vplyv aj na slovenské záujmy.

Avšak doteraz v oboch projektoch zostáva dosť nevyjasnených kľúčových technických a obchodných detailov, ktoré rozhodnú definitívne o ich realizácii. Ich vyriešenie možno očakávať už v priebehu tohto roka, pričom na oba zámery určite bude vplývať celý rad vonkajších konjukturálnych faktorov na ropných trhoch, ale aj konštelácia síl a záujmov politických elít zainteresovaných krajín.

Európska únia - Rusko

Osobitne dôležitý bude ďalší vývoj vzťahov medzi EÚ a Ruskom po májovom rozšírení únie. Energetický dialóg oficiálne naštartovaný na summite EÚ a Ruska v Paríži v roku 2000 má napomôcť nielen obchodnej, ale aj politickej spolupráci medzi Bruselom a Moskvou.

Podobne ako za čias studenej vojny by energetická spolupráca mala mať pozitívny vplyv aj na riešenie iných otázok vo vzájomných vzťahoch a predovšetkým by mala predstavovať jeden z najúčinnejších nástrojov zbližovania Ruska s jednotným európskym politickým a ekonomickým priestorom.

Pre Rusko je priestor EÚ najbližším a najväčším exportným trhom pre energetické suroviny, a príjmy z ich vývozu tvoria podstatnú časť príjmov ruského hospodárstva a štátneho rozpočtu. Pre úniu sa zase Rusko javí nielen ako ich významný dodávateľ, zabezpečujúci tak stabilitu energetického trhu a tým aj celého hospodárstva, ale aj ako perspektívny cieľ pre investície európskych plynárenských, ropných a energetických koncernov.

Záujmy Slovenska

Rozvoj spolupráce Ruska a EÚ je výhodný aj pre Slovensko, pretože zvyšuje perspektívnosť vyťaženia aj pre plynovodný tranzitný koridor a v blízkej budúcnosti sa to môže pozitívne odraziť aj na zvýšení prepravy ropy. Pri tranzite plynu je v záujme Slovenska, aby nedošlo k oslabeniu pozície Ukrajiny ako tranzitéra ruského plynu do Európy a aby sa rusko-ukrajinské vzťahy v tejto oblasti nezhoršovali.

Prípadná výstavba nového tranzitného plynovodu z Ruska do ukrajinského Užhorodu, o ktorej sa uvažuje v súvislosti s dodávkami z Turkménska, by viedla k zvýšeniu prepravy aj cez Slovensko. Naopak, urýchlená výstavba nového plynovodu z Ruska cez Baltické more do Nemecka by spolu so zvýšením prepravnej kapacity plynovodu Jamal-Európa vedúceho cez Poľsko do Nemecka spôsobila stagnáciu prepravy ruského plynu cez Slovensko.

„Dodávky z Ruska sú jedným z rozhodujúcich faktorov zabezpečenia energetických potrieb krajín strednej a západnej Európy. Súčasne je však export ropy a plynu pre Rusko jedinou ekonomickou sférou, v ktorej môže vystupovať ako rovnocenný partner EÚ a do značnej miery na ňom závisí situácia celého ruského hospodárstva.

Skutočnosť, že tranzit zemného plynu prechádza územím štátov východnej a strednej Európy, zvyšuje ich politický a geostrategický význam,“ konštatujú autori štúdie Ministerstva zahraničných vecí ČR „Ruské produktovody a stredná Európa“. [Štúdia vyšla koncom minulého roka a na jej príprave sa autorsky podieľal aj reportér TRENDU K. Hirman].

Kaspický variant

Okrem Ruska sa však EÚ v priestore bývalého Sovietskeho zväzu ponúkajú aj ďalšie perspektívne zdroje energetických surovín. Je to predovšetkým oblasť Kaspického mora a krajiny Strednej Ázie, hlavne Kazachstan a Azerbajdžan. Tie sú už v súčasnosti významnými producentami ropy a spolu s Turkménskom disponujú aj značnými zásobami zemného plynu.

INOGATE Interstate Oil and Gas Transport to Europe (INOGATE) - medzinárodné projekty prepravy ropy a plynu do Európy. Cieľom projektov je zvýšenie bezpečnosti dodávok ropy a plynu do EÚ formou regionálnej spolupráce a integrácie prepravných systémov. Program financuje EÚ a má byť katalyzátorom pre získavanie súkromných investícií pre plynovodné a ropovodné projekty.

Aj v tomto prípade môže Slovensko profitovať. Ide predovšetkým o dodávky ropy, ktorá sa dopravuje cez ropovody na pobrežie Čierneho mora do ruského terminálu Novorossijsk a gruzínskej Supsy. Odtiaľ zatiaľ smeruje tankermi cez turecké úžiny Bospor a Dardanely do Stredomoria a ďalej na európske trhy. Turecké úžiny však nie sú schopné absorbovať ďalší nárast tankerovej prepravy. Preto sa ako alternatíva ponúka nový ukrajinský ropovod vedúci z Odesy do západoukrajinských Brodov, kde sa napája na ropovod Družba vedúci na Slovensko. Touto cestou možno prepraviť kaspickú ropu priamo až do rafinérií v Česku a Nemecku.

Tento projekt však konkuruje ruskej rope a projektu jej prepravy cez ropovody Družba a Adria do chorvátskeho terminálu Omišajľ na pobreží Jadranského mora. Ohrozuje tak ruské záujmy na trhoch EÚ.

Z pohľadu Slovenska je realizácia oboch projektov výhodná. V prípade kaspickej ropy je to hlavne možnosť diverzifikácie dodávok a zníženie závislosti od ruských dodávateľov. Ak by sa mala táto ropa dodávať ďalej cez Česko do Nemecka, znamenalo by to aj objemové zvýšenie tranzitu a tým aj príjmov z neho. Pri preprave ruskej ropy smerom na Omišajľ by určite došlo k zvýšeniu objemu tranzitu, čo možno očakávať aj po dokončení ohláseného ropovodu z Bratislavy do rakúskej rafinérie OMV pri Schwechate. V tomto prípade však nedôjde k žiadnej diverzifikácii dodávok ropy na Slovensko.

Foto – Roman Schönwiesner