Spoločenstvo nezávislých štátov je len historickým klubom bývalých členov Sovietskeho zväzu. Nič na tom nezmenil ani ich októbrový summit.

Výsledky stretnutia prezidentov Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) z moldavského Kišiňova sú symbolické. Absenciu integračnej agendy zachránila aspoň dohoda niektorých krajín o transformácii systému kolektívnej bezpečnosti. Kľúčovou zmenou je povinnosť konzultácií v prípade, ak chce ktorýkoľvek signatár povoliť na svojom území rozmiestnenie vojsk tretích štátov.

V rámci summitu však Ukrajina a Rusko podpísali medzivládnu dohodu o strategickej spolupráci v plynárenskej oblasti. Zároveň sa ruský koncern Gazprom rámcovo dohodol s ukrajinským Naftohazom na vytvorení konzorcia, ktoré bude operátorom ukrajinskej tranzitnej siete. To je dôležité aj pre Slovensko.

Ruský plyn z Ukrajiny do Európy prúdi prevažne cez Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Bratislava. Ešte minulý rok sa pritom Gazprom za podpory ruskej vlády vyhrážal Ukrajine, že spolu so západoeurópskymi partnermi postaví nový plynovod cez Bielorusko a Poľsko na Slovensko. Cez novú trasu mal presmerovať dve tretiny plynu, ktorý sa prepravuje cez Ukrajinu.

Strategický význam

Predseda Predstavenstva Gazpromu Alexej Miller aj šéf Naftohazu Jurij Bojko odmietli podpísanú dohodu bližšie komentovať. J. Bojko len oznámil, že obe spoločnosti chcú v priebehu mesiaca podpísať zmluvu o konzorciu, kde sa určí aj podiel jeho členov. Centrála bude v Kyjeve.

Okrem spoločnej prepravy ruského plynu sa konzorcium má zaoberať aj projektovaním a výstavbou nových plynovodov. Dohoda platí na 30 rokov s možnosťou jej automatického predĺženia na ďalších päť rokov. Zároveň predpokladá, že členmi konzorcia sa stanú aj európske plynárenské spoločnosti.

„Pre nás je táto otázka strategicky dôležitá. Musíme zjednotiť úsilie producentov aj spotrebiteľov ropy a plynu,“ komentoval podpis ukrajinský premiér Anatolij Kinach. Premiér zároveň ubezpečil domácich skeptikov, že krajina neutrpí nijaké škody. Súčasne zdôraznil, že konzorcium sa vytvára „v úplnom súlade s ukrajinskou legislatívou“. Ruský premiér Michail Kasianov dodal, že v podpísaných zmluvách sa „nehovorí o privatizácii plynovodnej siete na Ukrajine“.

Kišiňovské dohody priamo nadväzujú na iniciatívu prezidentov Ruska, Ukrajiny a nemeckého kancelára Gerharda Schrödera z júna tohto roku. V ruskom Petrohrade podpísali spoločné vyhlásenie o spolupráci a využití ukrajinských tranzitných plynovodov. Následne Gazprom a Naftohaz Ukrajiny podpísali dohodu o tranzite. Podľa nej do roku 2013 má cez Ukrajinu do Európy prúdiť ročne minimálne 110 miliárd kubíkov ruského plynu.

Chýbajú impulzy

V politickej, a hlavne v integračnej rovine však hlavy štátov v Kišiňove nezabodovali. Riaditeľ moskovského Inštitútu krajín SNŠ Konstantin Zatulin zdôraznil, že „SNŠ je akýmsi historickým klubom exčlenov bývalého Sovietskeho zväzu, ktorý pripomína občanom celého tohto obrovského priestoru, že medzi nami existujú ešte nejaké osobitné vzťahy“. Ruský denník Nezavisimaja gazeta k záverom summitu napísal, že sa len „potvrdil vonkajší štatút kultúrno-historického klubu lídrov krajín SNŠ“.

Aj novú organizáciu kolektívnej bezpečnosti spečatili podpisom len Rusko, Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan. Je reakciou na rozmiestňovanie vojsk USA na území stredoázijských krajín SNŠ v súvislosti s vojenskými operáciami v Afganistane. Ostatní členovia spoločenstva – Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Turkménsko, Uzbekistan a Azerbajdžan – sa k dohode nepripojili.

Nezhody sa prejavili aj pri pokuse skoncipovať spoločné stanovisko k možnej vojenskej intervencii Američanov v Iraku. Dohodu zablokoval najmä Uzbekistan, ktorý je zo strategického hľadiska najdôležitejšou krajinou stredoázijského regiónu. Práve na jeho území je dislokovaný aj najväčší americký vojenský kontingent v oblasti. Taškent považuje spoluprácu s Washingtonom za kľúčovú. Preto nemal záujem na prijatí protiamerickej deklarácie.

Prezidenti Ruska a Gruzínska sa však dokázali dohodnúť na riešení napätej situácie okolo oddielov čečenských separatistov, ktorí sa skrývajú v Gruzínsku. Prezident Eduard Ševardnadze sľúbil ruskému partnerovi Vladimirovi Putinovi, že Gruzínsko vydá zadržaných bojovníkov. Súčasne súhlasil so spoločnou ochranou hranice aj z gruzínskej strany. Umožní to ruským vojskám operovať i na gruzínskom území.

Foto – Čtk