Pri posudzovaní spôsobov, ako čeliť hospodárskej kríze, začína čoraz viac ekonómov a podnikateľov zohľadňovať politický rozmer vzniknutého stavu. Spočiatku často počúvaný chladne racionálny názor, že depresia najrýchlejšie pominie, ak sa jej ponechá voľný priebeh, postupne ustupuje v prospech antidepresívnej liečby.

Lekársky plášť si oblieka štát, aby aplikoval stimulačné injekcie. Časť povzbudzujúcich prostriedkov smeruje do infraštruktúry, kde možno nasadzovať masy nezamestnaných. K suchozemským cestám, diaľniciam či k tunelom sa pridávajú mosty, prístavy a vodné komunikácie. O tom, aké široké spektrum príležitostí poskytuje vyschýnajúcej ekonomike vodný živel, debatovali v druhej polovici marca v tureckom Istanbule účastníci 5. svetového fóra o vode.

Svetová vodná rada

Do dvanásťmiliónovej metropoly nad Bosporom prišlo vyše dvadsaťpäťtisíc účastníkov zo 180 štátov sveta. Zastupovali vlády, agentúry OSN, medzivládne organizácie, akademickú komunitu, biznis, priemysel a médiá. K tomu pripravili usporiadatelia pre najmladšiu generáciu Fórum detí a Fórum mládeže.

Ďalších osemtisíc návštevníkov zavítalo na pridružené Vodné výstavné trhy. Týždňový maratón s vyše sto programovými akciami organizovala Svetová vodná rada (World Water Council – WWC) a dala mu heslo Bridging Divides for Water (Preklenúť nezhody kvôli vode).

WWC nie je agentúrou Organizácie spojených národov, i keď s ňou úzko spolupracuje. Nemá ani dlhú tradíciu, veď vznikla iba v roku 1996 na základe spoločnej iniciatívy vedcov z odborov hydrológie, klimatológie, oceanológie, ochranárskych a mimovládnych organizácií.

Medzi ne vstúpili investorské a podnikateľské kruhy, aby ich stmeľovali do zoskupení spolupracujúcich s národnými vládami a medzinárodnými inštitúciami vrátane OSN. WWC sa dá označiť za určitú podobu súkromno-štátneho partnerstva v oblasti využívania vody a nakladania s týmto životodarným živlom.

Vodárenská globalizácia

Predseda WWC Loïc Fauchon je prezidentom Société des Eaux de Marseille, čo je súkromná vodárenská spoločnosť poskytujúca služby mestu Marseille. Jej 50-percentnými akcionármi sú globálni vodárenskí obri Veolia Environnement a SUEZ. Vznikla výnosom cisára Napoleona III. v roku 1853 ako vodárenská spoločnosť Compagnie Générale des Eaux. Cisár tým už v polovici XIX. storočia nabúral koncepcie o neodcudziteľných právach (resp. povinnostiach) štátu poskytovať niektoré univerzálne služby.

Francúzske vodárenské spoločnosti sa na sklonku 20. storočia vypracovali do postavenia nadnárodných gigantov v oblasti čerpania, spracovania, prepravy a obchodovania s pitnou i úžitkovou vodou. Globalizačný vývoj ich posunul do polohy pionierov privatizačných trendov v rozvojových krajinách, za čo sa im tam dostalo mnoho uznania i kritiky. Francúzsko tam preto niekedy označujú vo vodárenskej doméne za vodárenskú obdobu ropného hegemóna USA a amerických nadnárodných korporácií. Francúzska vláda pri takýchto obvineniach v rozpakoch vysvetľuje, že do celosvetových operácií svojich obrov môže zasahovať len minimálne.

Základná potreba, nie právo

Na istanbulskom fóre sa dokonca zdalo, že francúzsky minister pre životné prostredie Jean-Louis Borloo a zástupcovia francúzskych vodárenských korporácií vystupovali na opačnej strane diskusných barikád na tému práva na prístup k pitnej vode. Tento bod, zakotvený v záverečnej ministerskej deklarácii, sa postaral o novinové titulky.

Deklarácia, ktorá nemá právnu záväznosť, totiž obsahuje formuláciu uznávajúcu vodu ako základnú ľudskú potrebu. Nie však ako základné ľudské právo, čo požadovali zástupcovia desiatok rozvojových i niektorých európskych krajín.

Minister J.-L. Borloo ich potešil prísľubom, že Francúzsko podnikne so susedným Španielskom všetko pre to, aby sa právo na prístup k pitnej vode pozdvihlo do postavenia základného ľudského práva. Niektorí jeho európski kolegovia sa chystajú jednoznačne k téme vyjadriť až po zverejnení výsledkov správy nezávislej expertky Vysokého komisariátu OSN pre utečencov Catariny de Albuquerque. Dočkajú sa ich vraj až koncom roku 2011.

Čistota a zdravotná nezávadnosť vody patrí medzi priority ochranárov. Ich organizácie sa však v ostatných rokoch sústreďujú na iný živel – na vzduch v rámci boja proti globálnemu otepľovaniu. Stláčanie emisných hodnôt skleníkových plynov zvelebili do podoby svätej križiackej vojny, do ktorej podľa kritikov z moslimských i nemoslimských štátov bohatý Západ nasadil enormné prostriedky na ovplyvňovanie hospodárskeho vývoja tretieho sveta.

Preto bolo v Istanbule počuť hlasy, že popri vzduchu sa má i voda chrániť medzinárodnými dohodami, avšak nie takými, ktoré by všetkým vnútil Západ. Problémom ostáva implementácia akýchkoľvek dohôd vyžadujúcich investície presahujúce rozpočtové možnosti tej-ktorej krajiny. Nepredstaviteľnou by bola vynútiteľnosť prijatých záväzkov.

Nesprávne šetrenie

Istanbulské dialógy prebiehali na pozadí svetovej finančnej krízy a škrtania rozpočtov. Vlády uprednostňujú najnevyhnutnejšie výdavky na úkor dlhodobých vrátane ekologických a vodohospodárskych. To vyvolalo na fóre vlnu varovaní. Zanedbávanie investícií do vodných zdrojov, vodných komunikácií, prístavov, sanitárnych zariadení a podobne brzdí dlhodobý hospodársky rozvoj.

Poukazovali na to i zástupcovia Svetovej podnikateľskej rady pre trvalý rozvoj (WBCSD), združujúcej nadnárodné korporácie. Upozornili, že od dostatočných prísunov vody závisí energetika, ťažký priemysel, ťažba surovín a energonosičov, poľnohospodárstvo, nehovoriac o pitnej vode pre ľudí a zvieratá. Súčasná hospodárska kríza nepotrvá večne a faktory ako prístup k vode a efektívnosť jej využívania ovplyvnia rast národných ekonomík i svetového hospodárstva.

Počet obyvateľstva sa bude v ďalšom štvrťstoročí zvyšovať a prudko stúpne dopyt po vode. I v najlepšom prípade, keby sa chmúrne projekcie klimatických zmien nevyplnili, sa na svetovej aréne zintenzívni súťaženie o vodu. Veľmoci ako USA a Čína budú uzatvárať dohody o čerpaní vody z okolia. Spojené štáty od hospodársky úzko prepojenej Kanady.

V Číne už i tak prebieha dezertifikácia (vlani vystrašili prašné búrky organizátorov letnej olympiády) a Peking žiadostivo hľadí na vysoko položené územia v Ázii, kde pramenia veľrieky, stekajúce na juh a východ svetadielu. Všíma si aj vodný potenciál takmer ľudoprázdnych priestorov východnej Sibíri. Nepohrdol by ani príležitosťami akvizícií zdrojov pitnej vody v ktoromkoľvek kúte planéty.

Ozdravovanie vodou

Hoci dnes kríza strpčuje život všetkým ekonomikám, niet dôvodu na obavy, že by v ére stimulačných balíčkov vlády prerobili na investíciách do vodného hospodárstva a spracovateľských, čistiacich či recyklačných technológií. Masy blízkovýchodných moslimov môžu pociťovať averziu k sedemmiliónovému Izraelu, ale naučia sa možno oceňovať a nakupovať jeho odsoľovaciu technológiu.

Desalinácia je energeticky náročná, ale ak sa pri nej využije solárna energia, cenové pomery sa obrátia. I v pomerne blahobytnej Európe možno opravením a modernizovaním vodnej infraštruktúry a rozvodnej siete dosahovať úspory rádovo v desiatkach percent. V rozvojovom svete ešte vyššie. Istanbulské fórum to nepodčiarklo ako prevratnú novinku, ale ako kategorický imperatív, ktorý sa dá a má plniť bez zbytočných odkladov najmä teraz, pri ozdravovaní ekonomiky.

Autor je spolupracovník TRENDU.

Foto - Profimedia.cz

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.