Európska únia má rovnako ako Spojené štáty záujem znížiť svoju závislosť od dodávok ropy z problematickej oblasti Perzského zálivu. Pozornosť sa preto obracia smerom k Rusku a oblasti Kaspického mora.

Okrem politických a bezpečnostných problémov však import ropy z týchto teritórií naráža doteraz aj na nedostatok prepravných kapacít. Slovensko sa pritom môže stať významným tranzitným teritóriom, cez ktoré potečie viac ruskej alebo kaspickej ropy na európsky trh.

Problematické úžiny

Rusko po rozpade Sovietskeho zväzu stratilo veľmi dôležité exportné ropné terminály na pobreží Baltského mora. Tie sa ocitli na teritóriu trojice nezávislých pobaltských štátov. Moskva lotyšské a estónske terminály nahradila novými prístavmi na ruskom pobreží Baltu, ktoré sú spojené so západosibírskymi ložiskami novým ropovodom.

Druhou dôležitou exportnou morskou trasou pre sibírsku ropu je Čierne more a tamojší najväčší terminál v prístave Novorossijsk, ktorý dopĺňa ešte prístav Tuapse a ukrajinské prístavy. Nevýhodou čiernomorskej trasy je však jej značná nevyspytateľnosť v dôsledku častých búrok v oblasti Novorossijska. Tie dokážu export ropy najmä v zimných mesiacoch zablokovať aj na niekoľko týždňov.

Novým, oveľa vážnejším problémom sa však stáva preťaženie tureckých úžin Bospor a Dardanely, ktoré spájajú Čierne a Stredozemné more. Cez ne smerujú všetky tankery s ropou do Európy.

V posledných rokoch sa k exportu ruskej ropy začína čoraz viac pridávať export ropy z oblasti Kaspického mora, úžiny pre svoje prírodné parametre už nie sú schopné prepustiť viac tankerov. V súčasnosti úžinami prepláva ročne okolo 50-tisíc lodí, z čoho necelú desatinu tvoria tankery, ktoré prepravia spolu okolo 70 miliónov ton ropy a ropných produktov.

„Priepustnosť Bosporu je na hrane. V prípade havárie tankera hrozí obyvateľom Istanbulu smrť,“ varoval už dávnejšie prezident tureckej Asociácie morských lodivodov Džachit Istykbal.

Turecko preto stále sprísňuje podmienky prepravy cez vyše 30 kilometrov dlhé, ale len 700 metrov široké úžiny. Vzhľadom na narastajúcu ťažbu a prepravu ropy sa ako jediné riešenie ukazuje ich obídenie.

Nový ropovod z azerbajdžanského Baku cez Gruzínsko do tureckého terminálu Ceyhan na pobreží Stedozemného mora je jedným, ale nie dostačujúcim riešením.

Riešením je Omišajľ

Rusko preto presadzuje projekt integrácie ropovodov Družba a Adria. Zámerom je otvoriť plynulú exportnú ropovodnú cestu pre ruskú ropu cez Bielorusko, Ukrajinu, Slovensko a Maďarsko do chorvátskeho terminálu Omišajľ na pobreží Jadranu.

Tým by sa čiastočne vyriešil nielen problém s tureckými úžinami, ale aj handikep Baltského mora, po ktorom pre jeho malú hĺbku nemôžu plávať veľkokapacitné zámorské tankery. Cez Omišajľ sa však otvára ruskej rope cesta nielen na európsky, ale aj severoamerický trh, keďže chorvátsky prístav je schopný nakladať aj veľké tankery.

Dohodu o realizácii projektu podpísali v decembri 2002 v Záhrebe predstavitelia vlád všetkých zainteresovaných krajín. Objem prepravovanej ropy by mal postupne narásť z piatich až na 15 mil. ton ročne. Pri spodnej hranici bol dohodnutý aj jednotný tranzitný poplatok 0,64 USD za prepravu jednej tony na sto kilometrov.

V nadväznosti na túto dohodu podpísali Transpetrol a maďarský MOL protokol o rozdelení prepravy prvých piatich miliónov ton. Z neho vyplýva, že cez Slovensko pretečie 3,5 mil. ton, zvyšok poputuje do Omišajľu priamo cez Maďarsko.

Prvá ruská ropa mala byť naložená na pobreží Jadranu koncom minulého roka. Už vlani na jar však Jakov Despot, hovorca chorvátskej ropovodnej spoločnosti Janaf, TRENDU potvrdil, že udalosť sa odkladá.

Dôvodom sú nevyjasnené otázky podmienok prepravy, výšky taríf a prefinancovania potrebných úprav na ropovode Adria na chorvátskom území medzi Janafom a ruskou ropovodnou spoločnosťou Transnefť. Podľa informácií TRENDU definitívnu dohodu sa doteraz nepodarilo uzavrieť.

Navyše, pre ruskú ropu sa v oblasti Stredomoria črtá staronový vážny konkurent. Líbya po zrušení sankcií a obnove ťažobných kapacít aj za účasti európskych a amerických spoločností môže veľmi rýchlo dodať na trh viac ako milión barelov kvalitnej ľahkej ropy denne, čím by sa ruská ropa ocitla pod veľmi silným konkurenčným tlakom.

Pritom realizácia projektu Družba-Adria bola jedným z hlavných verejne deklarovaných motívov vstupu ruského Jukosu do Transpetrolu. Inou možnosťou, ako zvýšiť tranzit ropy cez Slovensko, je výstavba ropovodu do rafinérie OMV vo Schwechate pri Viedni.

Dohodu o jeho výstavbe podpísali v závere minulého roka v Bratislave predstavitelia Transpetrolu, Jukosu a OMV. Začať stavať by sa malo už v druhej polovici tohto roka a prvá ruská ropa do Schwechatu by mala pritiecť o dva roky neskôr.

Ročne by to malo byť zatiaľ dva milióny ton. Projekt však môže naraziť na problémy aj v súvislosti s doteraz neukončeným vyšetrovaním Jukosu a jeho hlavných akcionárov.

Ukrajinská konkurencia

Kaspická ropa, ktorá sa dostáva ropovodmi do ruských a gruzínskych terminálov na pobreží Čierneho mora, má ešte jednu možnosť, ako obísť turecké úžiny – ukrajinský ropovod Odesa-Brody. Jeho vyše 600 kilometrov dlhú trasu dokončili na jeseň 2001.

Na začiatku roka 2002 bol v prevádzke aj terminál Pivdennyj pri Odese. Súčasná ročná prepravná kapacita tejto trasy je približne desať miliónov ton.

Tento projekt bol od začiatku silno spolitizovaný. Stal sa predmetom súperenia medzi prorusky a prozápadne orientovanými ukrajinskými politickými a podnikateľskými elitami.

Doteraz nedoriešeným problémom je jeho využitie. Pôvodný zámer, že bude slúžiť na prepravu kaspickej ropy, ktorá sa nakladá do tankerov v Novorossijsku alebo gruzínskej Supse a ktorá by sa dopravila do terminálu Pivdennyj a odtiaľ potrubím priamo do ukrajinských a stredoeurópskych rafinérií, sa nedarí naplniť.

Po dlhých ťahaniciach ukrajinská vláda až v tomto roku prijala rozhodnutie, že ropovod bude nakoniec skutočne využívaný výlučne na prepravu kaspickej ropy do Európy. Ukrajinci tak odmietli návrh rusko-britského ropného koncernu TNK-BP, aby sa ropovod využil v reverznom režime na prepravu ruskej ropy z Brodov cez Odesu tankermi ďalej na európske trhy.

Rusko-britská spoločnosť navyše ponúkala Ukrajincom úver v podobe technologickej ropy, ktorou sa musí ropovod pred svojím plným uvedením do prevádzky naplniť.

Podľa zámerov ukrajinskej vlády už v tomto roku by touto cestou malo do Európy smerovať okolo päť miliónov ton ropy z oblasti Kaspiku, hlavne z kazašského ložiska Tengiz. Kyjev sa pritom opiera o prísľuby amerického koncernu ChevronTexaco, ktorý na tomto ložisku ťaží.

Spojené štáty a ich veľvyslanectvo v Kyjeve v poslednom období poskytujú tomuto projektu masívnu podporu. Vlani v novembri ho podporila prvý raz oficiálne aj Európska komisia (EK).

V Bruseli bola podpísaná spoločná deklarácia Poľska, Ukrajiny a EK, vyjadrujúca podporu zámeru predĺžiť ropovod zo západoukrajinských Brodov do poľského Plocka. Komisárka EÚ Loyla de Palacio poukázala na jeho dôležitosť pri diverzifikácii dovozov ropy hlavne pre nových členov EÚ vrátane Slovenska.

Aktivity ustali

Slovenský Transpetrol bol ešte pred svojou privatizáciou iniciátorom a koordinátorom rokovaní medzi Ukrajincami a stredoeurópskymi rafinériami a ropovodnými spoločnosťami o podmienkach prepravy kaspickej ropy. Avšak po vstupe Jukosu do Transpetrolu a maďarského MOL do Slovnaftu tieto aktivity ustali.

Ruské ropné spoločnosti považujú kaspickú ropu za svojho konkurenta a nemajú záujem o jej prienik na tradičné stredoeurópske trhy. Pritom kaspická ropa môže bez väčších technických problémov prúdiť cez Slovensko do Česka a Nemecka hneď teraz.

Transpetrol už v minulosti odskúšal s českou ropovodnou spoločnosťou Mero prepravu ropy rôzneho pôvodu a kvality cez Družbu od hranice s Ukrajinou až do českého zásobníkového uzla v Nelahozevsi pri Kralupoch nad Vltavou, pričom pôvodná kvalita suroviny bola zachovaná.

Od ukrajinských Brodov, kde sa napája ropovod z Odesy na ropovod Družba, až po hranicu so Slovenskom tiež nič nebráni oddelenej preprave kaspickej a ruskej ropy.

Je to uľahčené aj tým, že Družba je momentálne naplnená len spolovice. Je však zrejmé, že nie je možné súbežne realizovať projekt prepravy ruskej ropy na Omišajľ a prepravy kaspickej ropy do strednej Európy, pretože v takomto prípade by už kapacita ropovodu Družba nepostačovala. Tento súboj nerozhodnú len ekonomické faktory, ale aj politický záujem, vplyv a sila zainteresovaných krajín.

Slovensko by však malo svoje záujmy presadzovať aktívnejšie – v mapách programu INOGATE zatiaľ nie je zakreslený projekt ani jednej z uvedených pre krajinu výhodných alternatív.

Foto – Roman Schönwiesner