Makléri hedžových fondov euru neveria. Podľa Financial Times stavili už takmer osem miliárd dolárov (5,81 mld. eur) na oslabovanie spoločnej európskej meny. Chmáry nad eurom sa sťahujú najmä pre situáciu v Grécku, ale aj Španielsku či Portugalsku. Podľa špekulantov sa zvyšuje pravdepodobnosť, že niektorá z týchto krajín bude musieť vyhlásiť štátny bankrot.

Podľa štatistiky derivátovej burzy v Chicagu, ktorá veľmi dobre odráža aktivity hedžových fondov, uzatvorili špekulanti už vyše 40-tisíc stávok proti euru. Spoločná mena sa v piatok dostala na osemmesačné minimum voči doláru. Dnes mierne posilnila na 1,3683 dolára za euro.

Grécko, Portugalsko i Španielsko sa snažia trhy upokojiť a tvrdia, že majú plány, ktoré zabránia nekontrolovanému rastu dlhu.

Predstavitelia Európskej únie sa vo štvrtok zídu na mimoriadnom summite. Diskutovať majú o kríze, no analytici predpokladajú, že by sa mohli dohodnúť aj na pomoci Grécku. Podľa agentúry Reuters pre mimoriadny summit skrátil svoju návštevu Austrálie aj prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet, čo je znamením, že ECB by mohla chystať pomoc Grécku.

„Existuje možnosť, že EÚ by mohla angažovať ECB na pomoc Grécku,“ povedal pre Reuters Ayako Sera, trhový stratég spoločnosti Sumitomo Trust Bank. Ak by únia krajine pomohla, mohlo by to podľa neho zmierniť obavy o fiškálne zdravie, ktoré sa rozšírili aj na Španielsko a Portugalsko.

Grécky minister financií George Papaconstantinou však pre agentúru Bloomberg povedal, že nechcú žiadať zahraničie o pomoc. „Najhorší možný signál, ktorý by sme mohli vyslať, je volanie po pomoci zvonku,“ povedal. Tvrdí, že vláda bude riešiť deficit. Pomôcť by jej v tom malo aj lepšie ako plánované plnenie príjmov štátneho rozpočtu. Tie v januári prekročili plán o niekoľko percentných bodov.

Európski finanční úradníci sa podľa agentúry Bloomberg držia tvrdenia, že pomoc Grécku nebude potrebná. Jean-Claude Trichet ešte 4. februára povedal, že je presvedčený, že opatrenia, ktoré krajina navrhla, budú fungovať. Komisár EÚ pre menové záležitosti Joaquín Almunia zase tvrdí, že neexistuje žiaden záložný plán pre Grécko.

Investori však neveria, že domáce plány naozaj zaberú. Grécke dlhopisy sa obchodujú s rekordnou rizikovou prirážkou. Tou sa investori zaisťujú pred prípadnou neschopnosťou krajiny splácať svoje dlhy. Čím je prirážka vyššia, tým je pre investorov daný štát nedôveryhodnejší. „Súčasná situácia na trhoch naznačuje, že Grécko môže potrebovať podporu od kľúčových európskych inštitúcií a vlád,“ povedala ekonómka HSBC Janet Henry.

Grécko sa topí v problémoch pre svoj vysoký deficit. Tento rok by mal dosiahnuť 12,7 percenta hrubého domáceho produktu. Krajiny eurozóny by pritom mal svoj deficit držať pod tromi percentami HDP. Grécko sľubuje, že do tohto limitu sa vtesná v roku 2012.

Európska únia má zvyčajne do roka štyri summity, no v prípade naliehavých problémov sa môžu uskutočniť ďalšie. Reuters pripomína, že hoci prezident ECB sa zvykne summitov zúčastňovať, nechodí na každý. Posledný summit únie sa pritom konal len v januári. Ďalšie pravidelné stretnutie sa má uskutočniť v marci.

Foto na titulke - SITA / AP

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.