V trvalé riešenie problémov Grécka, ktoré si po mnohých odkladoch zabezpečilo druhý záchranný úver v objeme 130 miliárd eur, príliš neverí ani takzvaná „trojka“ medzinárodných veriteľov. Teda Európska komisia, Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Píše sa to v tajných materiáloch, z ktorých cituje blog ekonomického denníka Financial Times (FT).

Dokument s dátumom 15. februára hneď na prvej strane uvádza, že so záchranou Grécka sú spojené značné riziká. „Či sa Grécko bude v období po skončení nového záchranného programu schopné vrátiť na (kapitálový) trh, je vzhľadom k vysokej predpokladanej úrovni podielu štátneho dlhu neisté a vyžaduje si to ďalšiu analýzu,“ píše sa napríklad v materiáli.

Hromadenie dlhov

Zmienkou o vysokej úrovni štátneho dlhu sa myslí, že až bude pomoc Grécku dokončená, zostane veľká časť gréckeho dlhu medzinárodným inštitúciám. Tými sa rozumejú napríklad aj MMF či ECB. Noví súkromní investori sa preto budú aj v budúcnosti zdráhať nakupovať nové grécke dlhopisy, pretože budú mať strach, že v prípade štátneho bankrotu sa najprv úplne uspokoja záujmy štátov a na súkromných veriteľov nemusí zostať vôbec nič.

Skutočne vážne to ale podľa blogu FT začína byť vo vete, kde sa hovorí o citeľnom konflikte medzi cieľom záchranného programu znížiť zadlženosť a zároveň zvýšiť konkurencieschopnosť gréckej ekonomiky. Materiál totiž priznáva, že ak sa má prostredníctvom vnútornej devalvácie zvýšiť konkurencieschopnosť, nutne to povedie k rastu dlhu. Ten by sa už v roku 2015 mohol vyšplhať na 178 percent hrubého domáceho produktu.

Hneď prvá časť materiálu hovorí o základnom scenári, ktorého sa ministri financií eurozóny držali prakticky celú noc, kedy o pomoci Grécku v Bruseli rokovali. V tomto základnom scenári sú vyhliadky ešte pomerne ružové, na tento rok sa ešte počíta s prepadom ekonomiky o 4,3 percenta, ale už budúci rok sa má ekonomika dostať na nulu. V roku 2014 sa počíta s rastom 2,3 percenta, ktorý má v roku 2015 zrýchliť na 2,9 percenta.

Problém je ale hneď v ďalšej časti, kde sa uvádza, že grécke banky, u ktorých sa predpokladalo, že budú na rekapitalizáciu potrebovať asi 30 miliárd eur, budú potrebovať možno až 50 miliárd. Potom je tu ale aj štruktúra plánovanej výmeny dlhopisov, ktorej sa bude zúčastňovať súkromný sektor. Novo vydané dlhopisy budú zrejme bezpečnejšie ako dlhopisy vydané neskôr. Vznikne teda zvláštna kasta investorov, ktorí budú držať relatívne bezpečné papiere kryté inštitúciami EÚ, zatiaľ čo budúci investori už budú mať strach nové dlhopisy gréckej vlády si kúpiť.

Budú potrebovať viac

V materiáli je aj pasáž, o ktorej niektoré médiá informovali ešte predtým, než sa informácie dostali von. Základný scenár predpokladá, že ak by sa nenašli ďalšie úspory a výdavkové škrty, dlh Grécka by sa do roku 2020 znížill len na 129 percent HDP. Do roku 2014 by tak bolo nutné krajine poskytnúť až 170 miliárd eur, čo sa rovná sume 136 miliárd eur nových zdrojov, teda šesť miliárd eur nad dnes schválený úver. Zvyšok je nevyužitá časť predchádzajúcej pomoci. Takmer bez povšimnutia je tam ale veta, že ak sa nepodarí do roku 2014 adekvátne znížiť dlh, potom bude nutné Grécku poskytnúť pomoc ďalších 50 miliárd eur.

Veľkú dôveru nevzbudzuje ani ďalšia časť, kde sa uvádza, že ak primárny prebytok rozpočtu (teda bez nákladov na dlhovú službu) zostane okolo 2,5 percenta, bude sa dlh Grécka prakticky len zvyšovať. Úrok od záchranného fondu EFSF je síce veľmi nízky, pretože veľmi lacno si je schopné na trhu požičiavať Nemecko, od ktorého pôžičiek sa odvíja cena peňazí pre EFSF. To ale nemusí trvať večne. Ak sa výnos nemeckých dlhopisov zvýši o jeden percentuálny bod, dlhu Grécka sa do roku 2020 zníži iba na 135 percent HDP. Teraz je na zhruba 160 percentách.

Alternatívny scenár

Nakoniec k slovu prichádza alternatívny scenár, ktorý predpokladá, že Grécko ani v budúcnosti nebude plniť niektoré z reforiem, ktoré od neho požaduje eurozóna. Potom by sa dlh Grécka do roku 2015 vyšplhal zrejme až na 178 percent HDP a do roku 2020 by klesol sotva na 160 percent. To znamená, že by bolo zhruba tam, kde je dnes. S tým rozdielom, že Grécko bude do roku 2020 potrebovať asi 245 miliárd eur. So zlepšením potom nemožno počítať skôr ako v rokoch 2020 až 2030.

Materiál v závere načrtáva, ako program pomoci Grécku vrátiť na cestu udržateľnosti. Počíta sa s platbami úrokov vo výške 5,5 miliardy eur v rámci reštrukturalizácie dlhu, vďaka čomu by šlo ušetriť asi päť miliárd eur. Ďalší z návrhov predpokladá zníženie úroku záchranného úveru o 0,9 percenta, čím by sa ušetrilo pol miliardy eur. Dlhopisy za 12 miliárd eur, ktoré držia centrálne banky eurozóny, by situáciu hneď nevylepšil, pomohli by ale dlhodobo znížiť zadlženie.

Keby sa vzali do úvahy všetky alternatívne návrhy, potom by sa dlh Grécka mohol do roku 2020 znížiť o 12 percentných bodov. Snaha nájsť prijateľný mix opatrení, ako to dosiahnuť, bola zrejme hlavnou príčinou, prečo sa rokovania v Bruseli pretiahla až do skorých ranných hodín.

Ilustračné foto na titulke - SITA / AP