Demonštrácií a pouličných protestov zažili Spojené štáty v čase vojny vo Vietname (1964 – 1975) neúrekom. Jedny z najsilnejších vyvolali noviny The New York Times, ktoré 13. júna 1971 uverejnili úryvky z prísne tajného materiálu amerického ministerstva obrany. Z niekoľkostranovej štúdie, ktorú médiá pomenovali ako Pentagon Papers, vyplývalo, že administratíva prezidenta Lyndona Johnsona niekoľko rokov klamala verejnosť aj Kongres o svojich zámeroch a výsledkoch boja proti severovietnamským povstalcom. Keď o tridsaťdeväť rokov neskôr, 25. júla 2010, tie isté noviny – a tiež britský denník The Guardian a nemecký magazín Der Spiegel – zverejnili detaily obsahu 92-tisíc strán armádnych dokumentov ilustrujúcich realitu vo vojnou zmietanom Afganistane, obišlo sa to bez masových demonštrácií.

Detaily mozaiky

Dôvodom je, že materiál, ktorý médiám poskytla organizácia WikiLeaks, nie je dôkazom o klamlivej propagande ostatných dvoch amerických administratív. Ale len doplnením mozaiky o situácii v krajine, v ktorej sú Spojené štáty prítomné od roku 2001 a prezident George W. Bush ani jeho nástupca Barack Obama ju neprezentovali verejnosti ako vyslovene priaznivú. „Väčšina Američanov je už aj tak presvedčená, že vojna v Afganistane nestojí za to. Dokumenty ich v tom len utvrdia,“ myslí si Tomáš Valášek, expert na zahraničnú politiku a obranu londýnskeho think-tanku Centre for European Reform (CER). „V tomto je obrovský rozdiel napríklad medzi vojnou vo Vietname, kde vláda zakrývala realitu štatistikami o počte úspešných bombardovaní,“ dodáva T. Valášek.

Čo sa vlastne svet z dokumentov s dátumom od januára 2004 do decembra 2009 dozvedel? Napríklad, že radikálne hnutie Taliban disponuje protilietadlovými raketami typu Stinger zameriavajúcimi cieľ podľa tepla, vďaka ktorým sa Afganistanu v 80. rokoch minulého storočia podarilo zbaviť okupačných vojsk Sovietskeho zväzu. Alebo že americká spravodajská služba (CIA) rozšírila svoje pôsobenie v regióne na polovojenské operácie a sedem rokov financovala afganské tajné služby. Či podrobnosti o vyhrážkach Talibanu vojakom Afganskej národnej armády (ANA), brutalite afganskej armády, zneužívaní moci regionálnymi politikmi a nespoľahlivosti spojenectva s Pakistanom, ktorého tajné služby sa stýkajú s povstalcami. „Ľudia ďalej prestávajú vláde dôverovať z dôvodu vysokého počtu skorumpovaných úradníkov,“ cituje správa zo septembra 2007 predstaviteľov mesta Gardez.

Nič z tohto dosiaľ nebolo verejnosti známe. No ani tisíce dokumentov ešte nerobia obraz o bojoch v Afganistane kompletný, keďže nezahŕňajú udalosti z tohto roku, keď sa počet amerických vojakov zvýšil z 36-tisíc na takmer 100-tisíc a vláda B. Obamu zvolila novú stratégiu boja proti povstalcom.

Protipovstanie či Chaosistan?

„Napriek absencii prekvapivých odhalení je to užitočný materiál. Čitateľom pomôže pripomenúť si, prečo USA zmenili stratégiu a prečo by bolo chybou, ak by americká vláda podľahla tlaku a vrátila sa k pôvodnej taktike,“ napísal po zverejnení dokumentov britský týždenník The Economist. Cieľom stratégie známej pod skratkou COIN (z anglického counter-insurgency, t.j. protipovstanie) je zabezpečiť stredoázijskej krajine bezpečnosť, vytvoriť podmienky na stabilné vládnutie a izolovať ozbrojencov nielen fyzicky, ale aj v mysliach obyvateľov Afganistanu.

Úspech stratégie je v súčasnosti hlavnou úlohou generála Davida A. Petraeusa, vrchného veliteľa koaličnej armády, v ktorej má popri 43 krajinách svoje zastúpenie aj Slovensko. D. Petraeus v júni nahradil generála Stanleyho McChrystala, ktorý rezignoval na svoju funkciu kvôli článku v americkom magazíne Rolling Stones. Autor reportáže v nej okrem iných citoval vyjadrenie S. McChrystala, podľa ktorého je americký viceprezident Joe Biden krátkozraký a ním presadzovaná stratégia protiterorizmu by spravila z Afganistanu „Chaosistan“. Druhý muž po B. Obamovi presadzuje upustiť od nákladného budovania afganského štátu a zamerať sa len na zabíjanie teroristov. Funkčnosť Afganskej národnej armády a afganskej polície, ktoré by pri tejto taktike mali dohliadať na bezpečnosť v krajine a do ktorých Spojené štáty podľa údajov ministerstva obrany investovali už 26 miliárd dolárov, je však v súčasnosti otázna.

Podľa veliteľov výcviku NATO deväť z desiatich afganských regrútov nedokáže šoférovať ani prečítať manuál na obsluhu svojej zbrane. Správa z vnútorného vyšetrovania pomerov v Afganskej národnej armáde uvádza, že štvrtina z afganských vojakov, ktorí nedezertovali po prvom opušťáku, je závislá od heroínu alebo fajčí hašiš. A júnová reportáž amerického týždenníka Time hovorí o veliteľoch ANA, ktorí kradnú žold svojim vojakom. Vojaci bez peňazí riešia situáciu bazárovým predajom topánok, prikrývok a niekedy aj zbraní, ktoré dostali od Američanov.

Bojaschopnosť afganskej armády, v súčasnosti so silou približne 134-tisíc mužov, oslabuje aj vysoká fluktuácia, ktorá sa v ostatných rokoch pohybovala na úrovni 40 percent. Dôvodom sú aj vyhrážky Talibanu, ktoré hnutie adresuje rodinám vojakov. „Ani moji rodičia nevedia, že som vstúpil do armády. Myslia si, že som si našiel prácu v Kábule,“ cituje Time 19-ročného Paštúna menom Zábul. Paštúni, za čias vlády Talibanu preferovaný kmeň, dnes predstavujú iba tri percentá v radoch ANA.

Znížiť fluktuáciu vojakov na 25 percent a zrýchliť nábor do vojska sa podarilo s príchodom generála Williama Caldwella. Ten má od zimy minulého roku na starosti financovanie afganskej armády. W. Caldwell zvýšil počiatočný plat vojaka na 165 dolárov, čo so 45-dolárovým príplatkom za nasadenie v boji postačuje na živobytie celej rodiny vojaka. No najmä je to viac, ako platí Taliban.

Obchod s Talibanom

Práve radikálne nábožensko-politické hnutie Taliban, ktoré ovládalo krajinu v rokoch 1996 až 2001, sa čoraz viac ukazuje ako kľúč k pokojnej budúcnosti Afganistanu. Neschopnosť vlády prezidenta Hámida Karzaja vedie diplomatov k úvahám o obchode s Talibanom, ktorý by mal byť za stabilitu v krajine odmenený zlegitimizovaním svojej existencie. „Až 65 percent obyvateľov Afganistanu si želá, aby Taliban a jeho vodca Mullah Omar boli súčasťou afganskej vlády po budúcich parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia v septembri,“ poznamenáva expert OSN na reformu bezpečnostného sektora Jozef Ulian.

Proti zapojeniu hnutia do mierového procesu, ako sa o spomenutom obchode hovorí v reči diplomatov, nie je ani prezident H. Karzaj. V súzvuku s americkou administratívou však túto možnosť podmieňuje akceptáciou ústavy zo strany Talibanu a pretrhnutím zväzkov s teroristickou sieťou al-Káida.

So zapojením Talibanu do budovania afganského štátu súhlasili 20. júla aj účastníci medzinárodnej konferencie v hlavnom meste Kábule – vôbec prvej od roku 2001, ktorá sa konala na afganskej pôde. Plnú kontrolu nad krajinou by mala afganská vláda prevziať v roku 2014, väčšina amerických vojakov by sa mala vrátiť do vlasti už do konca augusta tohto roku. Takýto harmonogram považuje za reálny aj T. Valášek, no s poznámkou, že v krajine by mali naďalej zostať inštruktori a poradcovia z cudzích krajín. „Američania si budú tiež chcieť udržať jednotky v regióne. V Strednej Ázii, na lodiach v Indickom oceáne, možno aj v Pakistane. Umožní im to zasiahnuť proti pokusom al-Káidy či iných skupín vytvoriť si znovu z Afganistanu základňu pre teroristické operácie,“ dodáva analytik z CER.

Ani demokratický, ani rozvinutý

Neznámou naďalej ostáva otázka ekonomickej sebestačnosti krajiny. Bez nákladov na tréning, stravu, oblečenie a mzdy vojakov afganskej armády dosahujú výdavky na jej činnosť približne šesť miliárd dolárov. Čo je podľa údajov kancelárie prezidenta H. Karzaja o päť miliárd dolárov viac, ako afganská vláda získa každý rok z daní. Ekonomika krajiny sa opiera o sektor služieb a najmä poľnohospodárstvo. Aj keď orná pôda tvorí len 12 percent afganského územia. Nemalému množstvu obyvateľov zabezpečuje živobytie pestovanie makovíc a obchod s ópiom. Hodnotu ročnej produkcie ópia odhadla OSN pred dvomi rokmi na 3,4 miliardy dolárov. Príjmy farmárov mali podľa toho istého zdroja v roku 2009 klesnúť približne o 40 percent na 438 miliónov dolárov.

Pozornosť svetových médií si prednedávnom vyslúžila správa o bohatých afganských ložiskách medi, železnej rudy, nióbu, kobaltu, zlata a predovšetkým lítia, kovu hojne žiadaného výrobcami mobilných telefónov a výpočtovej techniky. Hodnotu ložísk, ktorú americkí geológovia odhadli na jeden bilión dolárov, relativizuje chýbajúca infraštruktúra či vysoké náklady na mzdy, poistné a ozbrojenú ochranu zamestnancov ťažobných firiem.

Afganistan sa tak bude aj naďalej spoliehať najmä na zahraničnú pomoc, polovicu ktorej by podľa záverov kábulskej konferencie mala kontrolovať afganská vláda (doteraz to bolo len 20 percent). Možnosť ťažby nerastných surovín príde na rad až vtedy, keď sa jej podarí realizovať udržateľný model fungovania krajiny.

„Dnes sa už málokto baví o »demokratickom« alebo »rozvinutom« Afganistane, ako to bolo pred pár rokmi. Cieľom je vybudovať krajinu, ktorá má vládu kontrolujúcu ak nie celé územie, tak čo najväčšiu časť, pričom bude mať schopnosť zabrániť, aby na tom zvyšku územia operovali teroristické skupiny,“ myslí si T. Valášek.

Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 32

Bezplatný celý eTREND, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Foto - SITA/AP, Bloomberg

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.