Rusko zaznamenávalo vlani až do októbra rast podnikateľskej aj spotrebiteľskej dôvery, rast hodnoty indexu ruskej burzy, ako aj znížený odlev kapitálu a rastúci prílev zahraničných investícií. Okrem toho pohlo dopredu reformu sektora elektrickej energie aj železničnej dopravy. Vrcholia aj prípravy súvisiace s dôchodkovou reformou.

Neistota podnikateľského prostredia

Silné postavenie štátu v regulácii domácej ekonomiky potvrdili udalosti súvisiace so zatknutím bývalého šéfa druhej najväčšej ropnej spoločnosti Jukos Michaila Chodorkovského a následný útok na jeho ropné impérium.

Firma Jukos čelí obvineniam z daňového úniku vo výške 3,4 miliardy dolárov (111 miliárd korún), ako aj krachu fúzie so spoločnosťou Sibnefť, ktorá z nej mala spraviť hráča svetových parametrov.

Udalosti okolo Jukosu sú symbolom špecifických podnikateľských rizík, ktoré bránia vyššiemu prílevu kapitálu do ekonomiky. Ďalším rizikovým faktorom pre ekonomiku ako celok je jej prílišná závislosť od exportu energetických surovín. Vysoké ceny ropy znížili akútnosť reformy, ktorá by podporila iné sektory hospodárstva, najmä spracovateľský priemysel a služby.

V Rusku rastú príjmy obyvateľstva aj domáca spotreba. Okrem toho firmy viac investujú aj mimo surovinových odvetví. Devízové rezervy ruskej centrálnej banky lámu každý týždeň nové rekordy. V pozadí je opäť vysoká cena ropy, z ktorej štát vyťažil dodatočné príjmy.

Hoci reformy bankového aj poisťovacieho sektora viaznu, minulý rok priniesol aspoň poistenie vkladov občanov do 100-tisíc rubľov (113-tisíc korún). Tento krok by mal zvýšiť dôveru občanov v bankový sektor, ktorá výrazne utrpela počas finančnej krízy v roku 1998.

Rusko dokázalo vlani stabilizovať aj infláciu. V roku 2004 by mala atakovať jednocifernú hranicu.

Nedostatky v slobode prejavu, ale najmä nerovný prístup k médiám sa naplno prejavili počas predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami v závere roka. Výsledkom je, že proprezidentská strana Jednotné Rusko ovládla dve tretiny poslaneckých kresiel a obsadila predsednícke posty vo všetkých parlamentných výboroch.

Reformy a rast

Predseda vlády Michail Kasianov uviedol, že vláda a prezident vzniknutú situáciu využijú na urýchlenie ekonomických reforiem. HDP krajiny podľa M. Kasianova za posledné štyri roky vzrástol o 30 percent, rovnako ako priemyselná výroba a produktivita práce. Investície za štyri roky podľa premiéra vzrástli o 40 percent a produkcia poľnohospodárskeho sektora o pätinu.

Domácnosti míňajú oproti postkrízovým rokom o polovicu viac a podiel domáceho súkromného dopytu na HDP sa vyšplhal už na polovicu.

„Súčasný trend potvrdzuje, že dosahujeme rast, ktorý nám umožní v priebehu desiatich rokov zdvojnásobiť ruský HDP,“ potvrdil niekdajšie sľuby prezidenta Vladimira Putina podľa denníka The Moscow Times M. Kasianov.

HDP Ruska vlani podľa predbežného odhadu vlády medziročne vzrástol o 6,8 percenta. Pätina obyvateľov Ruska napriek tomu zarába menej, než je životné minimum (približne 2 600 korún mesačne). Hoci počet týchto ľudí v závere roka klesol o tri milióny, stále je ich v Rusku takmer tridsať miliónov.

Ukrajina na pomedzí

Ukrajina, druhá najväčšia ekonomika Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), si v novom systéme medzinárodných vzťahov stále len hľadá svoje miesto. Na jednej strane jej záujmov stojí Rusko, veľký exportný trh a zdroj potrebných energetických surovín za nižšie ako svetové ceny.

Na druhej strane stojí Európska únia, ktorá síce ťahá Ukrajinu čo najďalej od ruského vplyvu, ale zároveň nie je ochotná ani schopná ponúknuť jej ani hmlistú perspektívu potenciálneho členstva.

Namiesto toho vyčlenila v balíku pre nových členov peniaze určené na posilnenie budúcej východnej hranice EÚ. Víza aj sprísnený režim na hraniciach patria medzi nepopulárne opatrenia.

Ďalším hráčom v šachovej partii o budúcnosť Ukrajiny je Poľsko, ktoré vidí nezávislú a silnú Ukrajinu ako záruku vlastnej bezpečnosti pred Ruskom, s ktorým nemá najlepšie historické skúsenosti. Aj preto budú Poliaci až do svojho vstupu do Schengenu vydávať Ukrajincom víza bezplatne.

Okrem toho by chceli stavať predĺženie ukrajinského ropovodu Odesa-Brody až do Plocka a napojiť ho na severnú vetvu Družby. Chcú si tak zabezpečiť energetickú bezpečnosť a prístup ku kaspickej rope. Päťstokilometrové prepojenie bude stáť pol miliardy dolárov.

„Prirodzenými partnermi pre tento projekt by mali byť americké spoločnosti, ktoré ťažia ropu v Kaspickom mori, ako aj firmy z krajín, ktoré by mohli profitovať z dodávok,“ myslí si poľský vicepremiér a minister pre infraštruktúru Marek Pol. EÚ aj USA podporujú tento projekt. Ukrajinská vláda rozhodne o smere prepravy ropy ropovodom Odesa-Brody začiatkom februára.

Ukrajinci však ruskú ropu a zemný plyn potrebujú. Domácu spotrebu pritom uhrádzajú najmä z tranzitných poplatkov, ktoré inkasujú z prepravy ruských surovín na západné trhy.

S kým a kam

Všetko ešte viac komplikuje zložitá vnútropolitická situácia. V závere roka by mali prísť na rad prezidentské voľby, v ktorých nemôže súčasný prezident Leonid Kučma kandidovať.

Namiesto ústavných zmien a tretieho funkčného obdobia sa snaží pretlačiť zmenu politického systému v krajine z prezidentského na parlamentný, čo by mu umožnilo udržať si ďalej moc v krajine.

Ukrajina je tradične silne rozdelená na západ a východ. Kým rusky hovoriaci východ inklinuje k Rusku, západ je na akékoľvek zbližovanie s „veľkým bratom“ veľmi citlivý. Prezident L. Kučma vlani napriek tomu podpísal dohodu o Jednotnom ekonomickom priestore (JEP), ktorý by mal medzi Ruskom, Ukrajinou, Bieloruskom a Kazachstanom postupne vytvoriť akúsi kópiu Európskej únie.

Ciele JEP sú ambiciózne, otázna zostáva praktická realizácia. V dlhodobom horizonte sa integrácia podľa P. Havlika „so značnými komplikáciami“ napokon zrejme podarí. SNŠ má od svojho vzniku v roku 1991 vo svojich análoch viacero papierových pokusov obnoviť ekonomickú integráciu väčšiny republík bývalého Sovietskeho zväzu.

Doteraz nad integráciou vždy zvíťazili individuálne záujmy. Rozpad plánovaného hospodárstva a Sovietskeho zväzu pritom stál mnohé jeho bývalé republiky viac ako polovicu HDP a zrejme natrvalo priniesol chudobu.

Typickým príkladom je projekt zväzového štátu Ruska a Bieloruska, ktorý sa za posledné dva roky prakticky nepohol z miesta. Od budúceho roku by sa mal pritom ruský rubeľ stať v Bielorusku jedinou platnou menou. Bieloruský ekonomický potenciál je neporovnateľne nižší ako ruský. Minsk sa napriek tomu nechce zmieriť s úlohou radového člena Ruskej federácie bez zodpovedajúcej pozície pre svojho vodcu Alexandra Lukašenka.

Veľmi zlá ekonomická situácia pretrváva v Moldavsku. Európska únia nemá o najchudobnejšiu európsku krajinu záujem. Hospodárska depresia sa v nej spája s vleklým vnútorným konfliktom medzi Kišiňovom a separatistickým Podnestrím.

Napriek jednoznačnému historickému a jazykovému prepojeniu na Rumunsko tak Moldavsko zostane na periférii Európy, ale aj na periférii SNŠ. Nepomohlo mu ani to, že ako jedna z mála krajín SNŠ, spolu s Kirgizskom, Gruzínskom a Arménskom, vstúpilo do Svetovej obchodnej organizácie. P. Havlik očakáva v prípade všetkých trhoch európskych krajín SNŠ „tesnejšiu spoluprácu s Ruskom“.

Surovinová šanca

V Strednej Ázii a za Kaukazom zatiaľ reformy najďalej pokročili v Kazachstane a Kirgizsku. Najhorší stav demokracie a trhovej ekonomiky vykazuje Turkménsko, nasledované Uzbekistanom. Niekde medzi týmito pólmi sa nachádzajú zakaukazské štáty a Tadžikistan.

Kľúčovým faktorom pri pohľade na perspektívu jednotlivých krajín je ich vybavenosť energetickými surovinami. Z tohto pohľadu majú jednoznačnú výhodu Kazachstan, Azerbajdžan a Turkménsko. Dôležité bude, či dokážu príjmy z predaja energetických surovín využiť na zníženie závislosti svojich ekonomík od surovinovej základne smerom k rozvoju širšieho spektra odvetví. Krátkodobo zostáva expandujúci ťažobný priemysel v kombinácii s vysokými cenami ropy hlavným motorom ich rastu.

Ďalšiu skupinu tvoria Uzbekistan, Tadžikistan a čiastočne aj Kirgizsko. Svoj rozpočet napĺňajú predajom surovín ako bavlna a zlato, ktoré dokážu umiestniť na svetových trhoch. V prípade Kirgizska tvorí produkcia jedinej zlatej bane v krajine desatinu celkového HDP. Nehoda v bani Kumtor a následné pozastavenie ťažby v roku 2002 spôsobilo medziročný prepad celej ekonomiky.

Poslednú skupinu tvoria krajiny ako Gruzínsko a Arménsko bez výraznejšej surovinovej základne. Práve Arménsko rástlo vlani najrýchlejšie spomedzi surovinovo chudobných krajín SNŠ. Výrazne vzrástol aj HDP Tadžikistanu – vďaka príjmom z exportu bavlny. Napriek dynamickému rastu v posledných dvoch rokoch zostáva výška príjmov v týchto krajinách na nízkej úrovni a najmä v Strednej Ázii je rozšírená chudoba.

Stupeň ekonomickej transformácie ovplyvnili aj etnické konflikty, ktoré výrazne zasiahli najmä trio kaukazských republík a Tadžikistan. Kým Arménsko a Azerbajdžan zviedli vojnu o Náhorný Karabach, Tadžikistan a Gruzínsko okúsili občiansku vojnu. V Gruzínsku bolo jej výsledkom 300-tisíc utečencov a strana kontroly nad Abcházskom, ktoré v časoch ZSSR kumulovalo dôležité príjmy z turistického ruchu.

Nutnosť integrácie

Najväčšou brzdou výraznejších zmien v krajinách SNŠ je podľa EBOR nedostatočná regionálna spolupráca a integrácia. Po rozpade ZSSR sa medzi krajinami rozšírili umelé prekážky obchodu. Väčšina z nich pritom závisí od vývoja v Rusku, ktoré pre ne zostáva jediným významnejším exportným trhom.

Okrem toho je Rusko dôležitým zdrojom energetických surovín, ktoré krajiny ako Bielorusko, Ukrajina, Arménsko alebo Gruzínsko od Ruska získavajú za oveľa nižšie ako svetové ceny. Okrem toho časť odberu uhrádzajú vo forme často konkurencieneschopných tovarov alebo výmenou za tranzit ruských surovín do strednej a západnej Európy.

Kúpna sila ruského spotrebiteľa a s ňou aj jeho požiadavky stúpajú. Spolu s tým klesá potenciál krajín SNŠ umiestňovať na ruskom trhu svoj spotrebný tovar. Krajiny SNŠ čelia nutnosti zvýšiť kvalitu vyrábanej produkcie a dostať ho aj na iné trhy, než je Rusko.

Ceny ruskej ropy, zemného plynu a elektriny dodávaných na trhy SNŠ určite porastú. V súčasnosti sú hlavnou brzdou ich zvyšovania politické ciele Ruska v regióne, ale aj katastrofálna platobná disciplína odberateľských krajín, ktorá by sa po zvýšení cien mohla úplne zrútiť. Veľkým problémom v ázijských a zakaukazských krajinách SNŠ je aj výrazný pokles vzdelanostnej úrovne obyvateľstva.

Foto – Roman Schönwiesner