Prichádzajúci rok bude najrizikovejší v novodobej histórii americkej ekonomiky. Sú za tým faktory, akým nebola krajina vystavená od čias Veľkej hospodárskej krízy. Vývoj situácie sa nedá predpovedať môže byť hocijaký, obchodná aktivita môže nepatrne vzrásť aj prudko klesnúť.

Keby išlo len o fundamenty ekonomického rastu, Amerika by sa mohla v prvej polovici roka 2009 tešiť na jemnú recesiu a v závere roka sa pomaly zotavovať. Lenže hospodárstvo nie je iba rukojemník ekonomických ukazovateľov, ale aj hurikánu na finančných trhoch. A práve ten podrazil nohy aj najväčším firmám na Wall Streete, prevrátil pozitívne finančné vyhliadky a pochoval dôveru investorov. Kurz, ktorý hospodárstvo naberie, kriticky závisí od toho, či sa bezprecedentným fiškálnym a menovým opatreniam podarí búrku utíšiť.

No Amerika vstúpila do recesie v relatívne dobrom stave. Sedem rokov spomaľovania znamená, že firmy nemajú príliš veľa menej produktívnych zamestnancov, zásoby v porovnaní s predajom neboli veľmi veľké a len menšina firiem trpí prebytkom kapacít. Všetko toto naznačuje, že Spojené štáty zažijú skôr postupné, jemné spomalenie rastu než prudký pokles.

Nápadná nerovnováha existovala na trhu s bytmi: ceny stavebných prác a nehnuteľností v roku 2006 narástli nad všetky tradičné normy. V tomto bode sa trh bývania zrútil a do polovice roka 2008 väčšina nerovnováh zmizla. Moody's Economy.com odhaduje, že na konci roka 2008 sa pomer ceny nehnuteľností k príjmom vráti späť do dlhodobého priemeru a pomer cien k prenájmom skoriguje viac než polovicu nadmerného ohodnotenia. Výstavba nových domov padla tak nízko, že aj napriek poklesu predaja sa ponuka nepredaných nehnuteľností znížila. Úplné dno trh otestuje v najbližších 12 mesiacoch.

Nevyvážené recesie

Po stabilizácii cien nehnuteľností prestane rásť aj delikvencia hypotekárnych úverov (aj keď miera zostane vysoká). Čiastočne vďaka nákupu toxických aktív federálnou vládou a ich reštrukturalizácii, ktorá umožní majiteľom nehnuteľností vyhnúť sa bankrotu. Obmedzí to straty z úverov a pomôže opätovne oživiť poskytovanie pôžičiek.

No National Bureau of Economic Research takmer určite oficiálne oznámi, že v roku 2009 ekonomika vstúpila do recesie. A keby predsa vzrástla, tempo bude oveľa nižšie oproti dlhodobému potenciálu a nezamestnanosť sa zvýši na sedem percent, možno i vyššie. S trochou šťastia bude recesia podobná tej z rokov 1990 91 a 2001, keď sa produkcia znížila len mierne a miera nezamestnanosti vzrástla medzi dvoma až troma percentnými bodmi.

Hospodárstvo sa v roku 2009 začne spamätávať, no oživenie bude také slabé, že bude voľným okom neviditeľné. Hospodárske cykly medzi rokmi 1945 a 1990 mali vždy tvar písmena V. Pohyby v sektoroch citlivých na investície a zásoby ako napríklad stavebníctvo vyprodukovali najskôr prudký pád a potom prudký nárast. Ale tieto cyklické výkyvy sa vďaka lepšiemu manažmentu a raste služieb vyhladzovali. A čo je dôležité, liberalizácia finančných služieb spôsobila, že Fedu trvá podstatne dlhšie, kým rozžeravenú ekonomiku utlmí vyššími úrokovými sadzbami.

Vyústilo to do dlhšie trvajúcich expanzií sprevádzaných vyšším rastom dlhov a cien aktív. No keď sa raz cyklus otočí, korekcia nerovnováh trvá oveľa dlhšie, a v tomto prípade to bude mimoriadne náročné. Dostať finančný sektor z problémov spôsobených stratovými úvermi potrvá roky. Podmienky poskytovania pôžičiek zostanú prísne a stavebníctvo pocíti pokles miery vlastníctva nehnuteľností na udržateľnejšie úrovne.

Spojte to so starnutím populácie, ktorá sa nebude môcť spoliehať na zvyšovanie cien bytov a akcií ako zdroj financovania dôchodku. Výsledok? Američania budú menej spotrebúvať a viac sporiť. Slabší dolár a stále svižný rast rozvíjajúcich sa trhov potiahne rast exportu a presmeruje orientáciu ekonomiky z domácej spotreby na zahraničný obchod.

Inflácia, ktorá zamestnávala Fed v roku 2008, sa v roku 2009 upokojí vďaka nižším cenám ropy a rastúcej nezamestnanosti, ktorá stlmí zvyšovanie miezd. Úrokové sadzby sa do konca roka nezvýšia a pravdepodobne ani potom. Nemožno vylúčiť ani ich ďalšie znižovanie.

Všetky tieto úvahy sú založené na predpoklade, že úrady si s finančnou krízou poradia. Cieľom je, aby kombinácia nižších úrokov, znižovania daní a zvyšovania verejných výdavkov podporila dopyt, dramatické rozšírenie nekonvenčných operácií Fedu oživilo finančné trhy a investície federálnej vlády do kapitálu bánk, nákupu hypotekárnych cenných papierov a rozšírená ochrana vkladov obnovili dôveru vo finančný systém.

Ak neuspejú, nastúpi alternatívny scenár. Viac hráčov, od bánk po hedge fondy, bude nútených predávať aktíva a obmedzovať úverovanie. Oslabí to investičnú aktivitu a spotrebu. Pád cien akcií a nehnuteľností sa nezastaví, čím sa zníži bohatstvo a spotreba Američačov, čo ešte viac oslabí banky. Vláda zareaguje novým stimulačným balíčkom napriek už existujúcemu gigantickému rozpočtovému deficitu a zvýši podiel vo finančných firmách. Fed zníži úrokové sadzby pod jedno percento a bude požičiavať peniaze ešte bezprecedentnejším spôsobom. Recesia bude krutá, ako tá v rokoch 1973 1975 alebo 1981 1982, keď produkt padol o tri percentá a nezamestnanosť vzrástla o 4,4, respektíve 3,6 percentného bodu.

A existuje aj tretí scenár: rozvrat dôvery zmizne tak isto rýchlo, ako nastal. Ako sa na trhy vráti likvidita, investori začnú dôverovať solventnosti viacerých bánk. Vrhnú sa na podhodnotené hypotekárne cenné papiere a akcie. Úrokové rozpätia sa zúžia, úverovanie ožije. Slabší rast sa obmedzí na niekoľko štvrťrokov a potom ekonomika ožije. Nepravdepodobné? Americká ekonomika dokázala opakovane prekvapiť seba samu odolnosťou k šokom. Azda to dokáže opäť.

Konjunkturálny cyklus
(Zmena počtu zamestnancov v tisícoch)

Autor Greg Ip, je ekonomický editor pre USA, The Economist.

Článok prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2009, ktorá vyšla 18. decembra 2008 ako príloha týždenníka TREND. Originálnu verziu
v angličtine THE WORLD IN 2009 vydal The Economist Newspaper Limited.

Foto - Flickr.com