Zápisník z Bruselu: Európske vinárstvo potrebuje odvážnu reformu

M. Fischerová Boelová nechce, aby sa plytvalo európskym vínom ani peniazmi.

38648
21.11.2006 / Mariann Fischerová Boelová

zapisnik.jpgUž tento štvrtok navštívim Slovensko, aby som sa stretla s kľúčovými aktérmi v poľnohospodárstve a zistila, aké majú očakávania či obavy do budúcnosti. Jednou z mojich priorít je v súčasnosti návrh zásadnej reformy európskeho vinárskeho sektora. Priebeh doterajšej diskusie naznačuje, že túto reformu budú sprevádzať silné emócie a stane sa jednou z najdiskutovanejších zo série poľnohospodárskych reforiem, ktoré EÚ zrealizovala od roku 2003.

Najlepšie, ale...

V júni som zverejnila správu, v ktorej som predostrela rôzne možnosti. Osobne dávam jednoznačne prednosť zásadným zmenám v rámci vinárskeho sektora. Konzultácie na túto tému stále prebiehajú a so záujmom očakávame názor Európskeho parlamentu. Hneď po jeho doručení pripravíme legislatívny návrh reformy.

Pri návrhoch reformy vychádzam z presvedčenia, že európske vína sú najlepšie na svete.

Sú medzinárodne uznávané vďaka svojej kvalite a spojeniu so stáročnými tradíciami a prírodnou krásou oblastí, v ktorých sa vyrábajú.

Európsky vinársky sektor má veľký potenciál na ďalší rast, tento potenciál však musíme naplno využiť. Napriek nespornej odbornosti a tvrdej práci, ktorá európskym vínam priniesla toľko uznania, čelí sektor vážnym problémom.

V EÚ sme svedkami pomalého, ale trvalého poklesu spotreby vína. A v tých krajinách, kde ľudia pôžitok z pitia vína ešte len objavujú, získavajú neúmerne veľký trhový podiel naši konkurenti z Nového sveta. Kým vývoz z EÚ rastie len pomaly, vývoz vína z južnej pologule doslova exploduje. Nepotrvá dlho a z Európy sa môže stať čistý dovozca vína, čo by bolo ešte pred pár rokmi nemysliteľné.

Neúnosný stav

Európa vyrába priveľa vína, pre ktoré neexistuje odbyt. Ak rýchlo neurobíme zmeny, v roku 2011 bude nadbytočná výroba tvoriť skoro 15 percent z celkovej produkcie vína v EÚ. Už teraz máme zásoby vo výške jednoročnej produkcie, pričom pestovatelia čelia tlaku klesajúcich príjmov.

Dnes platíme obrovské peniaze – okolo pol miliardy eur ročne – za destiláciu vína na alkohol, jeho skladovanie a v niektorých prípadoch za transformáciu na bioetanol, aby mohlo byť využité v autách a továrňach. Opatrenie „krízovej destilácie“ pritom malo v EÚ slúžiť len pre výnimočné prípady.

000komisarka.jpg
Komisárka EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischerová Boelová.

Nanešťastie sa však stalo bežným nástrojom riadenia trhu, pričom sa spaľuje dokonca aj akostné víno. To predstavuje neúnosný, až nenormálny spôsob nakladania s peniazmi daňových poplatníkov.

Únia každoročne podporuje vinársky sektor 1,2 až 1,3 miliardy eur. Neobhajujem zníženie tohto rozpočtu. Musíme ho však míňať rozumnejšie. Súčasný stav je jednoducho neudržateľný.

Úplná liberalizácia by však krátkodobo zapríčinila obrovské otrasy sektora, pričom producentské krajiny by túto možnosť okamžite zmietli zo stola. Namiesto toho potrebujeme prístup založený na obnovení trhovej rovnováhy a zvýšení konkurencieschopnosti.

Menej viníc

Európska komisia navrhuje uvoľniť prostriedky vo výške až 2,4 miliardy eur počas piatich rokov na motivovanie producentov s najnižšou konkurencieschopnosťou, aby prestali vyrábať víno a vyrúbali svoje vinice.

Rozhodnutie o tomto kroku však bude závisieť výlučne od pestovateľov vína. Veríme, že táto iniciatíva by mohla podporiť zníženie rozlohy viníc v členských štátoch únie o približne 400-tisíc hektárov zo súčasných 3,4 milióna hektárov celkovej plochy.

Platnosť existujúceho systému práv výsadby nových vinohradov by bola predĺžená do roku 2013 s tým, že najmenej konkurencieschopní producenti by boli motivovaní predať svoje práva tým, ktorí budú chcieť v pestovaní pokračovať. Títo producenti by sa potom mohli zamerať na zvýšenie konkurencieschopnosti.

Oblasti, kde sa predtým pestovalo víno, budú ďalej oprávnené poberať štandardné priame platby podľa pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky schválených v roku 2003. Nové pravidlá sú oveľa otvorenejšie trhovým princípom, podporujú rešpektovanie životného prostredia a zároveň ponechávajú bývalým vinohradníkom voľnosť pestovať na uvoľnených pozemkoch to, čo sami chcú.

Koniec destilácií

V rámci reformy by som chcela zrušiť súčasný systém destilácie vedľajších produktov, destilácie konzumného alkoholu, podporu pre súkromné skladovanie vína, pomoc pre používanie vínneho muštu a už neslávne známu krízovú destiláciu.

Časť zdrojov pre sektor by mohla byť vo forme tzv. národných obálok poskytnutá priamo členským štátom, aby podnikli opatrenia, ktoré sú najvhodnejšie v ich lokálnych podmienkach, predovšetkým v oblasti krízového manažmentu, reštrukturalizácie a podobne. Časť peňazí by mohla byť tiež prevedená do zdrojov na Rozvoj vidieka a vyčlenená na financovanie schém predčasného odchodu do dôchodku a programov v oblasti životného prostredia, aby sa tak zachoval jedinečný kolorit vinárskych oblastí.

Ďalšie dôvody

Reforma však nie je potrebná len kvôli riadeniu trhu. Naši producenti sú brzdení striktnými pravidlami výroby vína, ktoré obmedzujú ich možnosti v konkurenčnom zápase s dynamickými výrobcami z Nového sveta. Aj náš systém označovania etiketami je príliš komplikovaný, mýli zákazníkov a našim producentom neposkytuje dostatočnú voľnosť označovať víno podľa svojich predstáv. Napríklad stolové víno bez uznaného geografického označenia nemôže mať etiketu s označením odrody hrozna a ročníka.

Potrebujeme jednoduchší a jasnejší systém označovania, mali by sme zvážiť prijatie medzinárodne uznávaných postupov výroby vína Medzinárodnej organizácie hrozna a vína (OIV) a mali by sme tiež umožniť tým, ktorí o to majú záujem, aby mohli vyrábať odrodové vína na spôsob Nového sveta, tak ako je to bežné napríklad tu na Slovensku.

Musíme zvýšiť marketingové úsilie, aby sme dokázali naše vína umiestniť na trhoch, kde panuje čoraz tvrdšia konkurencia. EÚ však paradoxne míňa na propagáciu a marketing svojich vín len 14 miliónov eur ročne.

Nepremárniť šancu

To sú v skratke dôvody, pre ktoré rozbieham diskusiu o budúcnosti vinárskeho sektora v únii. Musíme byť odvážni a kreatívni zároveň. Všetci, ktorí majú do činenia s týmto odvetvím na Slovensku, či už ide o pestovateľov, výrobcov vína, maloobchodníkov, vývozcov, dovozcov, spotrebiteľov alebo politikov, musia prispieť do diskusie o tom, ako možno zaistiť, aby európske vinárstvo dokázalo držať krok s dobou a udržalo si pozíciu najlepšieho a najúspešnejšieho na svete. Ide o veľkú príležitosť, ktorú nesmieme premárniť.

Medzititulky TREND

Foto - SITA/AP

Pridaj na facebook delicious linked in pošli na vybrali.sme.sk pošli na twitter

Diskusia (0 reakcií )