Európska únia pravdepodobne dosiaľ neurobila dosť, aby pomohla svojim pestovateľom vína čeliť rastúcej konkurencii. Ale to sa musí zmeniť. Minulú stredu som predstavila plány na radikálnu zmenu spôsobu, akým Európska únia podporuje toto odvetvie.

Návrhy sú zacielené na konkurencieschopnosť európskych producentov vína, na opätovné získanie trhov, vysušenie smutne presláveného „vínneho jazera“ nadbytočných zásob a uľahčenie podmienok v odvetví. Zároveň však pôjde aj o zachovanie tých najlepších tradícií produkcie vína v EÚ, pomoc vidieckym regiónom a ochranu životného prostredia.

Reforma: Prečo?

Mnohí sa pýtajú, prečo je reforma nevyhnutná. Odpoveď je jasná. Európa je producent vína svetového významu, vyrába jednoznačne najlepšie vína a má dominantné miesto na svetovom trhu. Tento fakt však nemôže zatieniť ďalšiu skutočnosť a to, že rýchlo strácame podiel na svetovom trhu v prospech dynamických producentov z ostatných častí sveta.

Spotreba v EÚ klesá, dovoz rastie o desať percent ročne a bez reformy dosiahne do roku 2010 nadbytočná výroba vína v EÚ pätnásť percent ročnej produkcie. Ešte horšie je, že vynakladáme vyše pol miliardy eur ročne, aby sme sa zbavili vína, o ktoré na trhu nie je záujem. Tieto prostriedky by sa iste dali využiť aj lepšie, na pozitívne opatrenia na podporu kvality a atraktívnosti našich vín.

Minulý rok v júni som otvorila diskusiu o reforme a navrhla štyri rôzne voľby.

Po viac ako roku intenzívnych konzultácií, niekedy i po emotívnych a horúcich debatách a po tom, čo som navštívila vinárske oblasti v celej Európe vrátane Slovenska, som presvedčená, že návrhy, ktoré predkladám, predstavujú základ oživenia vínneho sektora v Európe.

Rozumnejšie

Únia má ročne vyčlenených 1,3 miliardy eur z rozpočtu pre odvetvie vína. Nemám v úmysle tento rozpočet znižovať. Treba ho však rozumnejšie využiť.

Mariann Fischerová Boelová

Môj prvý plánovaný krok je okamžité zrušenie všetkých súčasných opatrení týkajúcich sa riadenia trhu, pretože sa za posledné roky ukázalo, že sú neúčinné a nákladné.

Odstránenie tejto bezpečnostnej siete odradí od produkcie vína tých, ktorí nemajú odbyt.

Nemá skrátka zmysel míňať peniaze na to, aby sa víno ničilo destiláciou na technický alkohol. Takisto nemusíme podporovať producentov vysokokvalitných produktov, ako je brandy alebo portské, alebo dotovať vývoz vín.

Mám tiež v úmysle zakázať pridávanie cukru určeného na obohatenie vína, pretože tento cukor nepochádza z hrozna. Zároveň s týmto opatrením treba ukončiť nákladnú pomoc poskytovanú pri využívaní muštu, ktoré sa zaviedlo ako kompenzácia za lacnejšie používanie cukru. V budúcnosti by mali producenti vína na celom kontinente vyrábať za rovnakých podmienok bez toho, aby sa dotoval mušt.

Klčovanie, ale…

Počas prvých piatich rokov reformy by sme tým pestovateľom vína, ktorí nebudú schopní odolávať konkurencii, ponúkli atraktívny finančný stimul, aby mohli opustiť odvetvie.

Úroveň platieb by sa postupne počas týchto piatich rokov znižovala, aby sa opatrenia zaviedli čo najskôr. Schéma by bola postavená na dobrovoľnosti.

Mnohí vyjadrili obavy, či sa má rozhodnutie o vyklčovaní viníc nechať len na pestovateľovi vína. Navrhujeme preto umožniť vnútroštátnym orgánom obmedziť klčovanie v environmentálne citlivých oblastiach a kopcovitých krajoch a úplne ho zastaviť v prípade, ak dosahuje desať percent celkovej rozlohy viníc v krajine.

Všetky oblasti vysadené viničom by boli oprávnené na priame platby, ktoré sa vyplácajú ostatným poľnohospodárom v EÚ, a vyklčované oblasti by sem takisto automaticky spadali. Tieto platby podliehajú striktným environmentálnym štandardom.

Keď sa ukončí schéma klčovania ku koncu roku 2013, ukončí sa aj súčasný systém práv na vysádzanie, čo znamená, že ten, kto bude chcieť rozšíriť svoj vinohrad alebo vysadiť nový, si bude musieť kúpiť drahú licenciu, ak bude môcť vôbec nejakú získať.

Znamená to, že konkurencieschopní producenti budú môcť rozšíriť svoju výrobu podľa ľubovôle, ale len vtedy, ak skutočne predajú to, čo vyprodukujú.

Veľká časť súčasného rozpočtu sa rozdelí medzi producentské krajiny, aby sa im umožnilo prispôsobiť pomoc miestnej situácii. Možné opatrenia zahŕňajú propagáciu vín Európskej únie na zámorských trhoch, reštrukturalizáciu vinohradov a nových opatrení pre krízový manažment, ako sú poistenie alebo zriadenie spoločných investičných fondov.

Podpora predaja

Mnohí hráči vinárskeho odvetvia žiadali Európsku komisiu, aby sa postarala o podporu našich vín na vývozných trhoch. Podľa môjho návrhu by sa na propagáciu vín z EÚ malo vynaložiť 120 miliónov eur ročne. Veľká časť rozpočtu by sa takisto preradila na opatrenia týkajúce sa rozvoja vidieka vo vinárskych oblastiach. Tieto finančné prostriedky by sa využívali napríklad na ochranu kultúrnej krajiny, zlepšenie marketingu a na pomoc mladým producentom v začiatkoch.

Takisto potrebujeme zmierniť reštriktívny systém vinárskych výrobných postupov, aby sme mohli pomôcť tým producentom, ktorí chcú prispôsobiť svoje vína meniacim sa chutiam zákazníkov. Neznamená to, že „všetko bude povolené“, ako tvrdia zlé jazyky. Bude to skrátka znamenať, že EÚ by po prvýkrát povolila postupy prijaté Medzinárodnou organizáciou pre vinič a víno, v ktorej sú členmi všetky krajiny EÚ okrem jednej.

A nakoniec chceme zjednodušiť aj pravidlá na označovanie, ktoré sú pre mnohých európskych spotrebiteľov mätúce. Napríklad pre všetky vína z EÚ by sa smeli uvádzať na etikete ročník a odroda, teda údaje, ktoré v súčasnosti nie sú povolené pri vínach bez zemepisného označenia.

Som presvedčená, že moje návrhy sa plne zakladajú na logickom a racionálnom uvažovaní a že nám umožnia oživiť európske odvetvie vína a vrátiť ho tam, kam patrí, na vrcholové postavenie vo svete. Nie som však naivná. Uvedomujem si, že víno je veľmi emotívna téma a že mnoho ľudí bude proti mojim návrhom protestovať.

Nemalo by nás to však odvádzať od skutočnosti, že reforma je kľúčová. Nechajme teda rétoriku rétorikou a zamerajme sa na to, čo je najlepšie pre našich výrobcov a spotrebiteľov vína.

Autorka je komisárka EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, písané pre TREND.